VIDEO: Ucelená kompozícia otvoreného vstupného priestoru

22.09.2012 | |

| Viac

V tomto prípade nás oslovili zo známej tanečnej akadémie, aby sme im pomohli s revitalizáciou vstupného priestoru. Ten je majetkom školy a má otvorený prístup, nikde nie je žiadna zábrana, plot, či múr. Priestor vizuálne korešponduje s okolím, kde panuje čulý život, typický pre veľké moderné sídlisko.

Hneď na úvod treba povedať, že na tomto mieste už záhradná úprava urobená bola. Navyše pekná, zmysluplná a zohľadňujúca lokálne podmienky a požiadavky na minimálne nároky na údržbu. Skalník, uzavretý v presne vymedzenej ploche z dlažobných kociek, sa krásne za tie roky od výsadby rozrástol a vytvoril peknú, takmer súvislú zelenú plochu. Porástol svah s miernym sklonom a zabránil zosúvaniu jemnej ostrohrannej kamennej drviny, ktorou bola plocha nastlaná. Použité okrasné trávy ako je perovec, či xerofytné druhy ako je rozchovník zasa poskytujú naozaj pekný efekt aj v exteriérii, o ktorý nie je čas sa starať.

Napriek profesionálne odvedenej práci sa tu však našiel priestor na realizáciu aj pre náš Green Team. Predovšetkým bolo treba spraviť základnú údržbu, ako je odburinenie, zarezanie okrajov skalníka a vyzdvihnutie i zreparovanie okraja z dlažobných kociek. Po zhodnotení situácie sme dospeli k rozhodnutiu obohatiť kompozíciu o tretí rozmer, pretože vďaka dominantnému pôsobeniu veľkej bielej steny v pozadí sa krása celej úpravy akosi vizuálne strácala. Pôsobila príliš dvojrozmerne - až plocho. Navyše bolo treba dominantné pôsobenie veľkej bielej steny vizuálne potlačiť, lebo inak by sme do priestoru nedostali pocit harmónie a do tretice, chýbal tu "mäkký" prírodný materiál, ktorým je drevo. Kameňa tu už bolo dosť, aj zelene, ale priestoru chýbal tretí rozmer. Ten by dokázal zvrátiť proporcionalitu kompozície bližšie do rovnovážneho stavu a materiál akým je drevo by zasa kompozíciu zjemnil. Nesmeli sme ho však požiť bodovo, ani len duálne, alebo dokonca symetricky.

Riešenie

Rozhodli sme teda vybudovať štyri rôzne prvky a to zo železničných podvalov. Na rôznych prvkoch z nich a na ich asymetrické rozostavenie v priestore sme postavili naše riešenie. Základom sú samozrejme podvaly, ktoré zoženiete asi za osem Eur kus. Ich obrovskou výhodou je neuveriteľná trvanlivosť, nevýhodou veľká hmotnosť a charakteristický pach. Navyše sa neodporúčajú do úžitkovej záhradky, pretože môžu pôdu kontaminovať. Na architektonické riešenie poloverejného otvoreného priestoru sú však priam ideálne. Nemusíte ich pravidelne natierať, ani sa o ne nijako inak starať a vydržia vonku bezo zmeny dlhé roky ak nie priam desaťročia.

Z podvalov sme pritom vybudovali najskôr akési podstavce pod hranty na balkónovky. Tie sme v nepravidelnom rytme rozmiestnili na stene a vytiahli tak riešenie priestoru do tretieho priestoru. Na uchytenie ťažkých podvalov na stenu sme použili veľké závitnicové tyče. Aj bez črepníkov majú podvaly na stene svoj význam a vyzerajú dobre.

Vďaka ďalším prvok z podvalov však tieto podstavce na stene prepájajú stenu s jestvujúcou kompozíciou. Priame vizuálne napojenie majú podstavce na veľký hrant z podvalov, ktorý sme naplnili zeminou a vysadili sem atraktívny a celkom nenáročný okrasný druh - rozchodník nádherný /Sedum spectabilis/. Okrem toho sme na druhej strane kompozície umiestnili monolit z dvoch podvalov, vysoký asi dva metre a vysadili k nemu pavinič trojlaločný /Parthenocissus tricuspidata/.

Do rohu, pred hranu budovy sme zasadili štíhlu borievku, aby v budúcnosti - keď sa rozrastie, zmäkčila pôsobenie ostrej hrany budovy tým, že jej časť pri báze svojím telom zakryje. No a celkom na záver sme pred vstup do budovy umiestnili lavičku zhotovenú takisto z podvalov. Lavička je masívna, trvanlivá, stabilná a v prípade núdze poskytuje dostatočný komfort na krátkodobé posedenie. Navyše je naozaj trvanlivá a nakoniec- čo je na veľkom sídlisku v našej krajine veľmi dôležité - je taká ťažká, že ju nie je potrebné dávať "na reťaz".