Hlavná stránka > Stavba a rekonštrukcia

Príroda nás čoraz viac drží pod krkom. Zdroje energie sa míňajú a my pomaly, ale iste nabiehame na šetriaci režim. Začali sme zatepľovať steny a staré okná vymieňať za nové, tesnejšie. Zbohom buď svieži vetrík previevajúci celou domácnosťou, zbohom buď čerstvý sniežik na parapetnej doske. Zbavili sme sa všetkého, čo sme považovali za zlé, a tu vyvstal nový problém: to, čo predtým zabezpečovali netesnosti okien a fasády, teda priebežné prevetrávanie interiéru, nám začína chýbať.

Pohvizdovanie prievanu v škárach nám, samozrejme, nechýba preto, že by sa nám zdali úspory na vykurovaní priveľké, ale preto, že nedostatočne vetraný interiér je zdrojom zdravotných problémov, minimalizovaním tepelných strát objektu dochádza k problémom s vyregulovaním klasických vykurovacích sústav a v lete vplyvom tepelných ziskov k prehrievaniu interiéru.

Nevetranie škodí zdraviu

Aby sme získali hygienicky potrebné množstvo čerstvého vzduchu v miestnosti, mali by sme raz za hodinu vymeniť polovicu objemu vzduchu v nej. To by v modernom objekte znamenalo vetrať dňom i nocou. Navyše, vetranie oknami ovplyvňujú meteorologické podmienky, orientácia objektu, dispozícia bytu. Okrem čerstvého vzduchu je však otvorené okno aj bránou hluku, prachu a tepelných strát. Pri nedostatočnom vetraní ale začne stúpať vlhkosť. Na to, aby nám nevysychali sliznice, hygienici odporúčajú vlhkosť vzduchu 35 – 60 %. Nepríjemné je, že takáto úroveň relatívnej vlhkosti vzduchu sa spravidla stáva príčinou vzniku plesní – chladné a nevetrané kúty, ale aj ostenia a nadpražia zakvitnú čiernou kvetenou. A tá môže spôsobiť nevoľnosť, zvýšenú chorobnosť a alergie. Optimálna relatívna vlhkosť v interiéri je 38 – 45 %. Ak prekročí 60 %, oproti optimu sa až dvojnásobne zvyšuje množstvo mikroorganizmov prežívajúcich vo vzduchu. Keď zasa relatívna vlhkosť príliš klesne, rozmnožia sa roztoče a narastá riziko výskytu alergií. V nevetranom interiéri sa zvyšuje aj množstvo prachu, čo je príčinou vzniku astmy. Rastie podiel CO₂, obťažujúcich zápachov z varenia, fajčenia či rôznych biologicky nutných ľudských činností, môže sa hromadiť radón a formaldehydy. Už len keď to píšem, začínam mať problémy s dýchaním. Možnosťou, ako znížiť prevádzkovú energetickú náročnosť stavieb, a pritom skvalitniť ich vnútornú mikroklímu, je nútené vetranie s rekuperáciou v kombinácii s cirkulačným teplovzdušným systémom.

 

Kadiaľ teplo uniká

Existujú tri spôsoby tepelných strát objektov. Prvým a obvykle tým najzávažnejším, sú straty cez obvodový plášť. To znamená steny, strechy, okná, ale aj základová konštrukcia. Druhý tvoria straty cez netesnosti objektu. To sú v prvom rade netesnosti okien a dverí, ale aj rôzne priestupy a drážky na všetky možné rozvody, ktorými je objekt popretkávaný. Poslednou zložkou vytvárajúcou tepelné straty objektu je vetranie. Pri nízkoenergetických a pasívnych objektoch má vetranie dokonca ten najväčší podiel na celkových tepelných stratách. Už filozofia takýchto domov však napovedá, že je nutné takúto tepelnú stratu nejakým spôsobom riadiť a znižovať. Preto sa pristúpilo k systémom riadeného vetrania s rekuperáciou (ďalším využitím) tepla. V podstate ide o nepretržité vetranie bez otvárania okien a s minimálnou tepelnou stratou. Tento spôsob vetrania však nie je doménou len nízkoenergetických objektov. Dá sa využiť všade a jeho prínos pre zdravé bývanie nie je o nič menší. Samozrejme, ak porovnáme spotrebu energie na vykurovanie v nezateplenom objekte s úsporou tepla rekuperáciou, ide o relatívne malý zisk, ale aj ten sa počíta a je rovnaký ako v energeticky pasívnych domoch.

 
Na pokrytie všetkých týchto tepelných strát je potrebný zdroj tepla. Ak máte dom v pasívnom štandarde, môže vám ako tepelný zdroj bežne stačiť väčší pes alebo sem-tam nejaká návšteva. Ani v ňom však nie je možné počas mrazivej slovenskej zimy kúriť iba návštevami. Navyše, väčšinu našich starších objektov by nevykúril ani plný autobus návštevníkov. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, či je objekt zateplený a utesnený viac či menej, na pokrytie tepelných strát obvodovým plášťom potrebujeme v našich zemepisných šírkach zdroj tepelnej energie. Máme na výber od kotlov plynových cez elektrické až po peletkové, a ak vás nadchla myšlienka zdravého a na energiu nenáročného bývania, môžete využiť tepelné čerpadlo.

Pokračovanie v ďaľšej časti o týždeň