21. 05. 2007
Zdieľať

Fasáda domu by mala plniť podobný účel ako pokožka, ktorá chráni vnútorné prostredie nášho tela a zabezpečuje jeho kontakt s okolitým svetom. Na rozdiel od pokožky však fasádu nemôžeme ochrániť pršiplášťom, slnečníkom či rukavicami. A keď na omietke vzniknú trhliny, nie je to len chybička krásy. Môžu narušiť fungovanie domu alebo jeho konštrukciu a možno sú dokonca signálom, že sa deje čosi vážne.

Trhliny na fasáde môžu signalizovať vážnejšie nedostatky či poškodenie objektu a tiež naštartovať vznik ďalších porúch. Na stenách sa v podobe trhlín môžu prejaviť zle skombinované alebo nevhodne použité stavebné materiály a konštrukcie, chyby pri projektovaní a počas výstavby, ale aj náročné miestne podmienky či šetrenie na nesprávnom mieste. Príčin, dôsledkov i možností nápravy je mnoho, preto by posúdenie a návrh sanácie mal vypracovať odborník. A trhliny by sa mali odstrániť všetky, aj keď nie všetky musia zapríčiniť zrútenie domu.


Trhliny na fasáde

92800

Hľadá sa dôvod

Predtým než začnete s odstraňovaním dôsledku – teda trhliny alebo poškodenia omietky, treba najskôr poznať a odstrániť príčinu jej vzniku. Príčiny vzniku trhlín v omietke pritom nemusíte hľadať len v omietke samotnej. Trhliny a praskliny môžu byť prvými viditeľnými znakmi statickej poruchy zvislých či vodorovných konštrukcií, ale aj základov, môžu vzniknúť ako dôsledok nevhodnej voľby materiálov a ich kombinácií alebo nesprávnej technológie výstavby.

Príčiny porúch viditeľných na fasáde teda môžu byť v omietke, murive či inej konštrukcii pod ňou, prípadne v kombinácii oboch. Pri zbežnom hodnotení platí jednoduché pravidlo: Dlhé trhliny so zreteľným smerom naznačujú, že príčina ich vzniku je v podklade. Neusporiadane prebiehajúce sieťové trhliny s rozvetvením do Y sú výsledkom zmrašťovania a majú svoj pôvod v omietke. Vodorovné a zvislé sieťové trhliny s pravouhlým rozvetvením sa nachádzajú v miestach škár muriva a vznikajú spolupôsobením nedostatkov v omietke a podklade.

Príčiny a následky

Nedostatočne nadimenzované nosné prvky a nerovnomerné sadanie objektu, ale aj zmeny v základových konštrukciách a podzákladovej pôde, nepredpokladané zaťaženie, otrasy zapríčinené stavebnými strojmi. Trhliny často vznikajú napríklad pri sadaní objektu po prestavbe alebo na budovách, ktoré stoja v blízkosti komunikácie s intenzívnou premávkou. Nebezpečné trhliny, ktoré sa prejavujú v nosných konštrukciách, môžu vážne ohroziť funkciu a bezpečnosť celého objektu a vyžadujú si komplexné opatrenia, často s vysokými nákladmi. Odborné posúdenie, o aký typ trhliny ide, treba preto zveriť najskôr statikovi. Len tak si môžeme byť istí, že sme neprehliadli žiaden vážny problém.


Trhliny na fasáde

92820

Druhá skupina príčin sa skrýva v použitých materiáloch a technológiách. Trhliny v omietke vznikajú vtedy, keď v nej narastie napätie nad únosnú mieru – zjednodušene, keď sa omietka priveľmi sťahuje či naťahuje alebo sa nejakým spôsobom obmedzuje, najmä počas vysychania a vytvrdzovania. Napríklad keď sa omietka aplikuje buď pri vysokých teplotách, alebo pri teplotách pod +5 °C; keď má nesprávne zloženie (priveľmi vysoký alebo, naopak, nízky obsah vody); keď je podklad nekvalitne vyhotovený (murivo má príliš veľké a hlboké škáry) alebo kritický (murivo zmiešané z tehál a kameňa – rôzne materiály majú odlišnú teplotnú rozťažnosť); keď podklad mení svoj tvar a vlastnosti (pri omietaní je príliš vlhký a neskôr pri vysychaní sa zmrašťuje alebo sa zmrašťuje nerovnomerne v dôsledku veľkých teplotných rozdielov – slnko/tieň, tmavá a svetlá farba na jednej ploche fasády…) a podobne.

Prevencia

Prevenciou porúch, ktorých príčina je v omietke alebo v spolupôsobení omietky a podkladu, je najmä dodržanie technologického postupu a odporúčaní výrobcu – teda omietanie dostatočne vysušeného podkladu vo vhodnom počasí, dodržanie zloženia a postupu nanášania omietky, takzvané preklenutie trhlín (deliaca vrstva v miestach prechodu z jedného materiálu na iný zväčší úsek roztiahnuteľnosti omietky) či vystuženie omietky sieťkou alebo drôtenou mriežkou v miestach zvýšeného namáhania, ale aj ochrana namáhaných fasád prístreškami a správna voľba farebnosti (tmavé farby sa prehrievajú viac, svetlé menej a podobne).

Posúdenie trhlín


Trhliny na fasáde

92801

Ak už trhliny v omietke alebo na fasáde vznikli, na ich posúdenie a opravu je dôležité mať dostatok informácií. Treba zistiť, kedy vznikli, či sa zväčšujú, alebo sú už stabilizované, či sú povrchové, alebo idú z podkladu, aká je ich šírka a hĺbka. Veľmi dôležité je určiť, či ide o aktívnu, alebo pasívnu trhlinu. Existuje na to viacero metód, no najjednoduchšou z nich je sledovanie trhliny pomocou sadrových terčov (prúžkov), ktoré sa nanesú priamo na navlhčené murivo zbavené omietky. Ak sadra praskne, znamená to, že trhlina sa zväčšuje. Pred návrhom sanácie treba tiež zistiť, či je potrebné odstrániť starý náter, či sú v podklade duté miesta, či omietka drží pevne na podklade. Až keď sa urobí dôkladná technická analýza, môžu sa trhliny sanovať.

Možnosti odstránenia trhlín v omietke

Pri sanácii akejkoľvek trhliny treba najprv odstrániť príčinu jej vzniku, až potom dôsledok, teda poškodenie samotné. Aj preto je dôležité trhlinu alebo poškodenie omietky správne posúdiť.

Existuje niekoľko spôsobov sanácie trhlín:

Vytmelenie samostatnej trhliny – trhlina sa zväčší, jej okraje sa napenetrujú adhéznou podkladovou penetráciou a samotná trhlina sa vyplní elastickým tmelom. Týmto spôsobom sa môžu sanovať len trhliny, ktoré sa ďalej nerozširujú.


Trhliny na fasáde

92799

Preklenutie samostatnej trhliny omietkou – omietka sa odstráni približne 30 cm z každej strany od stredu trhliny, cez stred sa aplikuje drôtená mriežka asi 55 cm široká. Mriežka sa na krajoch mechanicky pripevní. Potom sa cez stred trhliny uloží 20 cm široký bitúmenový papier, ktorý oddelí omietku od podkladu, a nanesie sa omietka v dvoch vrstvách. Po vyschnutí sa táto časť vystierkuje elastickým tmelom, do ktorého sa zapracuje sklotextilná mriežka s minimálnym presahom 10 cm cez kraj opravenej plochy. Ako povrchová úprava sa použije elastická štruktúrovaná omietka.

Náterový systém – omietka s trhlinami, ktoré sa ďalej nerozširujú, sa napenetruje hĺbkovou penetráciou a nechá sa vyschnúť. Celá plocha sa vystierkuje elastickým tmelom, do ktorého sa zapracuje sklotextilná mriežka s minimálnym presahom 10 cm v spojoch, a po vyschnutí sa pretrie špeciálnou elastickou farbou. Pri trhlinkách v zatepľovacom systéme sa pretrie plocha špeciálnou farbou, ktorá obsahuje vláknovú mikrovýstuž.

Omietkový systém – postup je rovnaký ako pri náterovom systéme, len sa použije elastický tmel určený pod omietkové systémy a namiesto farby zase štruktúrovaná omietka. Zatepľovací systém – na sanáciu trhlín, ktoré sú iba v omietke, sa môže použiť zatepľovací systém, pričom izolant funguje ako separačná vrstva medzi podkladom a konečnou povrchovou úpravou. Týmto spôsobom sa navyše zvýši tepelný odpor konštrukcie.
 

Trhliny by sme si mali všímať
Pozorujete na stenách svojho domu prvé trhliny? Na to, čo by ste v takomto prípade mali urobiť, sme sa opýtali Ing. Bohumila Bohunického, autorizovaného stavebného inžiniera Slovenskej komory stavebných inžinierov, odbor statika stavieb.

Ako postupovať, keď na stenách domu objavíme trhliny?
Trhliny by sme si mali všímať vždy, bez ohľadu na to, či vznikajú na nenosných deliacich priečkach, alebo v nosných stenách. Môžu byť totiž indikátorom pohybu v nosnej konštrukcii, prípadne v základoch. V prvom rade je potrebné zaznamenať časový priebeh vzniku trhliny. Či vznikla náhle, alebo postupne, či je veľká, alebo vlasová, či je jej stav ustálený, alebo sa ďalej otvára. Ak ide o malé trhliny, ktoré sa otvárajú len pomaly, netreba podliehať panike, stačí, ak sa sledujú. Je vhodné osadiť na ne sadrové terče (trhlina sa premaže trochou sadry, nie však cez maľovku, lebo tá zvyčajne odpadne i s terčom) a zaznačiť si dátum. Potom treba pravidelne sledovať, či sa v terči objavila nová trhlina. Ideálne je osadiť viacero terčov – ak sa aj nejaký poškodí, pozorovanie môže pokračovať. Čas vzniku trhliny v terči a jej šírku treba zaznamenať. Ak je nemerateľná, osadíme nový terč (vedľa existujúceho, ktorý nestŕhame) a pozorovanie opakujeme.

Je nutná konzultácia s odborníkom? Na koho sa môžeme obrátiť?
V prípade, že je trhlina „živá“ a vyvíja sa, treba zavolať odborníka – autorizovaného stavebného inžiniera v oblasti statiky. Kontakt môžete nájsť napríklad na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov. Často sa stáva, že sa ľudia pri riešení týchto problémov obracajú na odborníkov v oblasti realizácie stavieb, ktorí síce majú veľa skúseností, ale nie kompetenciu rozhodovať o tom, či je trhlina nebezpečná, alebo nie. Preto konzultujte výlučne s autorizovaným inžinierom v oblasti statiky.

Aké riziká prináša neodborná sanácia trhlín?
Treba dôkladne zvážiť, či sa púšťať do sanácií bez konzultácie so špecialistom. Ak sa trhliny vyskytujú v nenosných konštrukciách a zapríčinili ich faktory, ktoré nemajú vplyv na statickú bezpečnosť, bezpečnosť nosných prvkov a konštrukciu stavby (napríklad trhliny v dôsledku rôznej teplotnej rozťažnosti materiálov), môžeme bez problémov pristúpiť k sanácii. Otázkou ostáva, kedy sú trhliny nebezpečné a kedy nie. Na to by mal odpovedať odborník, ktorý vie skúmaním tvaru, rozsahu, lokalizácie a šírky trhlín veľa zistiť. Sanácia trhlín pred príchodom statika zlikviduje veľké množstvo podstatných informácií a aj špičkový odborník sa v takýchto prípadoch pohybuje len v oblasti domnienok.

Dá sa povedať, čo býva najčastejšou príčinou porúch stien?
Príčiny porúch sú rôzne. Najčastejšie ide o nepresné údaje o základovej pôde, použitie nesprávnych kombinácií materiálov, zámenu navrhnutých materiálov za lacnejšie v snahe ušetriť, svojvoľné nedodržanie projektovej dokumentácie – niekedy aj na nátlak investora, nekvalitný projekt a nedostatočne nadimenzované prvky. Pri rekonštrukciách je to použitie nevhodných technologických postupov, nepredvídateľné hydrogeologické zmeny v podloží stavby, vplyv koreňového systému stromov, zásah objektu bleskom, zbúranie alebo postavenie objektu v blízkosti stavby. Častou príčinou vzniku trhlín sú objemové zmeny materiálov v dôsledku kolísania teploty, v prípade betónu v dôsledku jeho dotvarovania. Betón si treba predstaviť ako veľmi viskóznu kvapalinu, ktorá po zaťažení začne tiecť. Väčšina masovo používaných detailov stykov stien a stropov nie je na tento problém prispôsobená. Možno preto konštatovať, že vznik trhlín v starších betónových objektoch je takmer zákonitý. Životnosť stavieb je však obmedzená a každú budovu treba po čase rekonštruovať alebo zbúrať.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: fasáda trhliny
Zdieľať článok

Diskusia