Záhrada inšpirovaná umením
Záhrady majú veľa podôb. Vďaka množstvu riešení sú originálne. Samozrejme, je dôležité, aby svojim majiteľom poskytli súkromie, príjemné miesto na relax a stretávanie sa s priateľmi. A takisto by mali byť čo najdlhšie atraktívne.
Inšpirácie na tvorbu záhrad možno nájsť takmer všade, aj na neobvyklých miestach. Tvorca tejto záhrady – záhradný dizajnér Philip Nixon – sa nechal osloviť slávnymi umeleckými galériami a múzeami. Svoje dielo, v ktorom spojil moderný záhradný dizajn a umenie, predstavil na nedávnej medzinárodnej prehliadke trendového záhradného dizajnu v Londýne.
Z galérie do záhrady
171990
Daniel Košťál
Celá kompozícia môže byť len reprezentatívnejšou časťou väčšej záhrady, to je to, čo v mnohých rozľahlých záhradách stále chýba. Už prvý pohľad dáva tušiť, že to, čo dizajnér intenzívne a dlhší čas absorboval v umeleckých galériách, je prítomné v tejto záhrade. Kostru tvoria mohutne pôsobiace bielo-hnedé rámy, ktoré symbolizujú jednotlivé miestnosti v galérii, ale i skutočnosť, že to najkrajšie a najvzácnejšie by malo dostať aj určité hranice (v prípade obrazov pekné rámy). Cez tieto rámy môže pozorovateľ nahliadnuť do ďalších častí záhrady. Všetko je vytvorené tak, aby užívateľ či návštevník prechádzal úzkymi cestičkami postupne od začiatku záhrady až po jej koniec, vnímal každé zákutie a pri tom, ktoré ho zaujme, sa mohol zastaviť a pokochať.
Prezentácia umenia
Cieľom Philipa Nixona bolo vyvolať určité zážitky – či už prostredníctvom samotných výsadieb alebo prvkov, ktoré pripomínajú spôsoby prezentácie umenia. Nájdeme tu prvky typické pre galérie, napríklad stojany na plastiky pripomínajú vysoké zinkové nádoby s výsadbou skalníc, niektoré záhradné steny dizajnér využil na zvýraznenie tvaru a farieb netradičných vyšších trvaliek, ktoré rastú pred nimi a ktoré pri celkovom pohľade pripomínajú maľby. Najkrajšie obrazy impresionistov predstavujú výsadby pestrokvitnúcich rozličných druhov trvaliek a trvaliek okrasných listami. Tieto štvorcové výsadby sú zarámované nízkymi živými plôtikmi z krušpánu.
171985 |
171989 | |
| Základom kompozície sú bielo-hnedé rámy. Steny v pozadí spolu s rastlinami pred nimi pripomínajú zbierku obrazov. | Rám a v ňom živý obraz… |
Naplno však možno vychutnať tieto záhony z výšky – naozaj pôsobia ako maľby. Záhrada je vytvorená v minimalistickom duchu, využíva prísne geometrické tvary a formy so snahou vyzdvihnúť textúru kvetov a listov vysadených rastlín. Pokiaľ ide o farebnosť, tvorca stavil na striedmosť – dominuje biela, viaceré odtiene zelenej a sivá, zastúpená na štrkových chodníkoch a zinkových nádobách. Z celej výsadby, ktorú možno vytvoriť napríklad aj v tieni vyšších stromov, vyžaruje pokoj ako v galérii.
171987 |
171988 | |
| Aj štyri zinkové nádoby so skalnicami akoby prezentovali kúsok umenia. Možno ich nájsť na viacerých miestach. | Jednotlivé časti záhrady oddeľuje príjemne pôsobiaci vyšší živý plot z hrabu. |
Voda a geometria
171986
Daniel Košťál
Pretože voda má v záhrade veľký význam, ani tu nechýbajú vodné plochy – opäť v prísnych geometrických tvaroch. V tomto prípade má aj umelecký podtón – odzrkadľuje najkrajšie kompozície rastlín a koruny niekoľkých skulpturálnych krov. Záhradu členia vyššie tvarované živé ploty z hrabu (Carpinus) a nižšie z krušpánu (Buxus), štrkové plochy sa striedajú s dlažbou; všetko má určité smerovanie a vždy niečo prekvapuje.
Niektoré prvky sa v priestore viackrát opakujú, čo je ďalší predpoklad harmonicky pôsobiaceho celku. V záhrade nechýba ani moderný biely plastový nábytok, ktorý umožňuje vnímanie okolitej krásy aj z netradičnejších polôh (podobne ako v galérii). Čo je dôležité, záhrada je vytvorená tak, aby v nej stále niečo kvitlo a pútalo pozornosť, a pritom nie je príliš náročná na starostlivosť.
Článok bol uverejnený v časopise Môj dom 10/2008.
