Aký drahý je v skutočnosti pasívny dom?

15.04.2013  |     

Niektorí tvrdia, že pasívny dom je oproti nízkoenergetickému drahší asi o 2,5 %, iní majú skúsenosť s 10- až 50-percentným rozdielom, ďalší postavili pasívny dom dokonca lacnejšie než susedia bežný. Kde je teda pravda? Pravdu majú všetci. Akýkoľvek dom možno totiž postaviť drahšie aj lacnejšie, pasívny nevynímajúc. Pri stavbe pasívneho domu je však mimoriadne dôležité šetriť len na správnych miestach.

Pasívny dom je jednoducho lepší než bežný – má preukázateľne kvalitnejšie a zdravšie vnútorné prostredie a náklady na jeho prevádzku sú nižšie, takže je prirodzené, že bude drahší. Rozdiel však nemusí byť dramatický. Dobrí architekti totiž vedia náklady na pasívnu stavbu optimalizovať tak, že ju v porovnaní s bežnou priveľmi nepreplatíte. Ide totiž o to, aby ste pri stavbe investovali svoje peniaze rozumne. Navyše, vďaka nízkym nákladom na vykurovanie budete pri rovnakom porovnávaní o pár rokov takzvane v pluse. Ako s obľubou hovoria zástancovia pasívnej výstavby: Pasívny dom je lepší než akékoľvek dôchodkové pripoistenie.
A čím možno cenu takejto stavby znížiť, respektíve ako stavbu pasívneho domu zbytočne nepreplatiť?
 

Jednoduchosťou

Čím menšia ochladzovaná plocha obaľuje vykurovaný objem, tým lepšie pre toho, kto za kúrenie platí. Logicky. Takže z pohľadu úspor pri vykurovaní je optimálnym tvarom domu guľa, optimálny tvar bežne využiteľného domu by sa mal blížiť ku kocke. Pri takomto dome sa najjednoduchšie dosiahne pasívny štandard, vystačíte si s menšou hrúbkou zateplenia... Aj keď architekti, ktorí sa navrhovaním pasívnych domov zaoberajú, tzv. faktor tvaru neberú na ľahkú váhu, nie je pre nich ani dogmou, ani jediným pravidlom. Všeobecne však možno povedať, že jednoduché stavby bývajú lacnejšie. V jednoduchom dome je menej komplikovaných detailov, ktoré môžu byť rizikové z pohľadu tepelných mostov, vzduchotesnosti či životnosti. Ak teda nechcete stavať draho, stavajte jednoducho a pamätajte: komplikované detaily = drahé riešenie + základ pre budúce problémy.
Tým, ktorí tvrdia, že pasívna výstavba zabíja architektúru, odporúčam pozrieť si zopár pekných jednoduchých pasívnych domov. Sú dôkazom klasickej poučky, že aj v jednoduchosti sa dá nájsť krása (a tiež českého „kto umí, ten umí“). A ešte jeden tip – zájdite si na dedinu. Keď sa prehryziete pestrými predmestskými štvrťami, plnými gýčových a komplikovaných (poväčšine bežných katalógových) stavieb so zbytočnými balustrádami a balkónikmi, ktoré nikdy nikto nevyužil, zapôsobí na vás rad starých dedinských domov, jednoduchých, účelných a v podstate veľmi podobných. Sú ako balzam na dušu.   

Dom Vejár

Pasívny rodinný dom Vejár s podlahovou plochou 134 m2 navrhli v architektonickom ateliéri Vize Ateliér, s. r. o., pre štvorčlennú rodinu. Je založený na železobetónovej doske na štrku z penoskla, konštrukcia obvodových stien je z vápenno-pieskových tehál zateplených EPS, zelená strecha s konštrukciou z priehradových väzníkov je zateplená fúkanou celulózou, okná majú solárne trojská. Celková cena domu – od projektu cez stavbu, povrchové úpravy, zariaďovacie predmety v kúpeľni a WC, technické vybavenie (vrátane solárnych kolektorov), až po rastlinky na streche – bola 3,4 milióna Kč (asi 143 000 €).
Podľa PHPP vypočítali ročnú potrebu tepla na vykurovanie (14 kWh/(m2 . a) aj primárnej energie, čo v súčte a prepočte znamenalo teoretické náklady na energiu potrebnú na prevádzku domu 19 000 Kč (asi 775 €) ročne. (Z toho 5 050 Kč (asi 225 €) na vykurovanie a 13 950 (asi 550 €) na ohrev vody, prevádzku spotrebičov a pomocné energie.) Po prvom roku bývania v dome boli reálne ročné náklady na jeho prevádzku 20 400 Kč (asi 835 €). Rozdiel oproti výpočtu pravdepodobne spôsobilo to, že ide o prvú sezónu a majitelia sa s domom ešte len zžívajú, že ešte vysychajú stavebné materiály v dome (najmä betónová doska) a cena elektrickej energie stúpla. 
(zdroj: www.vizeatelier.eu, www.facebook.com/VizeAtelier.eu, technické informácie nájdete 
 

Reálnym plánovaním

Menší dom = lacnejší dom. Ak si teda starostlivo zvážite, aké miestnosti v dome potrebujete a s akou plochou si vystačíte, môžete ušetriť množstvo stavebného materiálu aj práce. Prípadne ak využijete subtílnejšie konštrukcie (samozrejme, so zodpovedajúcimi parametrami), ostane vám na rovnakej zastavanej ploche viac využiteľného priestoru. (Napríklad pri miestnosti s rozmermi 4 × 5 m, ktorej dve steny tvoria obvodové múry, menšia hrúbka obvodových konštrukcií o 20 cm urobí rozdiel v podlahovej ploche takmer 2 m2.) Z tohto pohľadu sú teda výhodné drevostavby – keďže nosná konštrukcia je v ich prípade naozaj subtílna, hrúbka obvodových stien sa takmer zhoduje s hrúbkou nevyhnutnej tepelnoizolačnej vrstvy.
 

Premyslenou voľbou materiálov

Ak si stavbu pasívneho a bežného (prípadne nízkoenergetického) domu rozmeníme na drobné, najväčší rozdiel v cene sa prejaví pri konštrukcii hrubej stavby. Ak si však chcete v tomto prípade zvoliť najlacnejší variant, nestačí len jednoducho porovnať sumy za materiál a prácu. Na vašu finančnú situáciu totiž môže mať veľký vplyv aj rýchlosť výstavby – čas sú predsa peniaze, takže čím skôr budete bývať, tým skôr budete využívať svoju zvyčajne životnú investíciu. Bezkonkurenčne najrýchlejšie sa pritom stavajú drevostavby, ktoré však rozhodne nepatria medzi najlacnejšie.
A použitím drahších stavebných materiálov možno ušetriť aj reálne náklady na stavbu – vyššiu cenu základnej konštrukcie môžu totiž vykompenzovať napríklad lacnejšie dokončovacie práce (na povrchovú úpravu vápenno-pieskových tehál, ktoré vytvoria dokonale hladký povrch, postačia lacnejšie tenkovrstvové omietky). Dôležité je aj to, aké náročné je odstránenie tepelných mostov či zabezpečenie vzduchotesnosti obvodovej konštrukcie.
A na záver poznámka: Takmer všetci chcú šetriť na hrubej stavbe, ale o lacnejšom interiéri uvažuje málokto. To, čo nevidieť, môže byť pritom omnoho dôležitejšie a rozhodne by malo slúžiť viac rokov. Zvážte teda, či nebude rozumnejšie rozdeliť svoj rozpočet v trochu inom pomere.

Chytrý dům v Slatine 

Ekonomickú výhodnosť stavby pasívneho domu (EPD) v porovnaní s nízkoenergetickou a štandardnou výstavbou podrobne analyzoval Ing. Jan Koloděj zo spoločnosti Chytrý dům. (Prednáška bola prezentovaná na konferencii Pasívne domy 2012, ktorá sa konala v Brne.) Ako referenčný si zvolil jednoduchý prízemný domček s drevenou konštrukciou postavený v obci Slatina. Jeho merná potreba tepla na vykurovanie (podľa PHPP) je 15 kWh/(m2 . a), nútené vetranie s rekuperáciou a prípravu teplej vody zabezpečuje kompaktná jednotka s tepelným čerpadlom, vykuruje sa sálavými panelmi, ako doplnkový zdroj sa využívajú kozubové kachle.
Na porovnanie vytvoril modelové varianty nízkoenergetického (NED) a štandardného domu (STD).
Nízkoenergetický dom sa pritom líšil od pasívneho len v hrúbkach tepelnej izolácie, jeho merná potreba tepla je 43 kWh/(m2 . a) (pri nízkoenergetickej výstavbe by nemala presiahnuť 50 kWh/(m2 . a)). Pri štandardnom dome sa počítalo s menej kvalitnou tepelnou izoláciou a oknami s dvojsklom (pri EPD a NED je zasklenie trojité), nie je tu technológia núteného vetrania s rekuperáciou a na prípravu teplej vody sa využil elektrický bojler, ktorý je najlacnejším riešením z hľadiska obstarávacích nákladov. Merná potreba tepla na vykurovanie je v tomto prípade 91 kWh/(m2 . a). Pasívny dom je teda 3-krát úspornejší než nízkoenergetický a 6-krát úspornejší než dom so štandardnými tepelnotechnickými parametrami.
 

Svojpomocnou výstavbou

Ak si chcete spočítať náklady na stavbu domu, musíte, pochopiteľne, zarátať cenu nielen materiálu, ale aj práce. S lacnejším materiálom pritom býva často spojená drahšia práca. Najvypuklejší je tento rozdiel pri prírodných materiáloch, ktoré sú najlacnejšie, ale dostať ich do podoby domu býva najnáročnejšie – ak si teda chcete dať postaviť „prírodný dom“ na kľúč, vyjde vás ohľaduplnosť k našej planéte a budúcim generáciám pomerne draho. Táto skutočnosť vám ale hrá do karát, ak ste sa rozhodli stavať vlastnými rukami. Pri svojpomocnej výstavbe je teda najlepšou voľbou využiť to, čo ponúka okolie – bežné drevo, hlinu z výkopu či slamu. Dôležité je tiež prispôsobiť projekt možnostiam stavebníkov. 
 

Rozumnou voľbou technológií

Pri rozhodovaní o zdroji tepla na vykurovanie a ohrev vody by ste si mali zvážiť tak obstarávacie, ako aj prevádzkové náklady a dať si prepočítať rôzne varianty konkrétne pre svoj dom. Všeobecné konštatovania totiž nemusia platiť pre všetky prípady rovnako. Napríklad prevádzka tepelného čerpadla síce môže byť úsporná, avšak pre váš dom nemusí byť výhodnou voľbou. Ak si to rozmeníme na drobné: tepelné čerpadlo je naozaj mimoriadne efektívnym zdrojom tepla pri nízkoteplotnom vykurovaní, ale v malom pasívnom dome, ktorého potreba tepla je naozaj veľmi nízka, túto výhodu veľmi nevyužijete. Naopak, používanie tepelného čerpadla na ohrev vody na viac než 60 °C až také výhodné nie je. Vzhľadom na vysoké obstarávacie náklady a nízku potrebu tepla na vykurovanie pre vás teda nemusí byť voľba tepelného čerpadla ako jediného zdroja tepla na vykurovanie aj ohrev vody najmä v malom dome výhodná. Ekonomickejšie (ak berieme do úvahy obstarávacie aj prevádzkové náklady počas celej životnosti) môže byť lacnejšie zariadenie (napríklad kondenzačný kotol), aj keď jeho prevádzka až taká úsporná nie je. Všeobecne sa pritom ukazuje rozumnejšie kombinovať tepelné čerpadlo s využívaním solárnej energie.
Ak sa bavíme o úsporách a vykurovaní – česká a slovenská prax pasívneho bývania už ukázala, že pri prevádzke domu môžete veľa ovplyvniť aj tým, ako dom používate. A teraz by mohli nasledovať rady, ktoré aj tak každý pozná, ale málokto dodržiava (podobne ako zdravú životosprávu) – o neprekurovaní, pretože teplota v izbách vyššia už o 1 °C je na spotrebe energie riadne poznať, a že teplota nad 22 °C v obývačke (prípadne 18 °C v spálni) nie je ani potrebná, ani zdravá, veď takí Briti... Veď to poznáte.

Kruhový slamený dom

Netradičný dom z prírodných materiálov navrhol architekt Mojmír Hudec tak, aby ho jeho majitelia mohli postaviť svojpomocou. Je pritom nielen pasívnou stavbou, ale ctí aj princípy trvalo udržateľnej výstavby tak, aby zanechal minimálnu ekologickú stopu. Ako základné stavebné materiály sú použité drevo, slama, hlina, celulóza, recyklované penosklo a vápenno-pieskové tehly.
Valec sa z pohľadu pomeru ochladzovaných plôch a vykurovaného objemu asi najviac blíži k ideálu, je teda z úsporného hľadiska prirodzenou voľbou, hoci dispozične ide o tvrdší oriešok.
Dom je založený na betónovej doske izolovanej vrstvou penoskla. V centre kruhovej drevostavby zateplenej slamenými balíkmi je akumulačné jadro z vápenno-pieskových blokov. Povrchovú úpravu stien tvoria hlinené omietky a drevený obklad. 
Viac informácií nájdete na stránke www.kulatydum.cz.
 

Iný uhol pohľadu

Ak si kupujete čižmy, zrejme vás vôbec neprekvapí, že budú drahšie než papuče. A podobná logika platí aj pri porovnaní ceny pasívneho a bežného domu – keďže dostanete kvalitnejšiu stavbu s odlišnými úžitkovými vlastnosťami a podstatne nižšími prevádzkovými nákladmi, je o niečo vyššia cena konštrukcií či technológie celkom prirodzená. 
Porovnávať cenu bežného a pasívneho domu teda nie je rozumná cesta. V prvom rade si treba zvážiť výhody pasívneho bývania. Ak vás presvedčia a rozhodnete sa stavať práve takýto dom, odporúčam postupovať podobne ako pri klasike – stanovte si rozpočet a zistite si, aký pasívny dom sa dá za túto cenu postaviť. Pri tomto spôsobe sa objaví aj ďalšia výhoda energeticky úsporného bývania – vďaka nižším prevádzkovým nákladom vám ostane viac na splátky hypotéky, takže váš budžet sa môže pri klasickom a pasívnom dome podstatne líšiť.


Text: Erika Kuhnová
Foto: archívy architektonických ateliérov
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Pasívny drevený dom na veternom kopci

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky