Rôzne spôsoby spaľovania v krboch
S narastajúcim počtov spotrebičov na tuhé palivo opätovne vyvstáva otázka ekologického spaľovania. Najekologickejšie by bolo nekúriť, ale musíme. Z horenia by sa malo vyprodukovať čo najmenej spalín. To môžeme docieliť konštrukciou pece, správnou obsluhou a kvalitným palivom.
Výrobcovia či dodávatelia sa snažia presvedčiť zákazníkov, že práve ich pec je najekologickejšia. Každý systém má však svoje výhody aj nevýhody. V poslednom čase sa vedú spory a diskusie o rozličných spôsoboch spaľovania.
Roštové spaľovanie (C) je u nás najzaužívanejšie. Má jednoduchú konštrukciu. Vzduch sa privádza cez rošt do vrstvy paliva. Kvalitnejšie typy pecí používajú aj prídavný vzduch. Horenie zvyčajne prebehne zospodu a celá masa paliva začne horieť. Vzniká vysoký plameň. Zmiešavanie so vzduchom podľa niektorých nie je dokonalé, pretože vzniká viac nespálených plynov, horenie je však intenzívne a rýchle, ale palivo sa niekedy nestačí dokonale spáliť. Pri rýchlom horení a prúdení sa môže horiaca masa plynov uvoľniť ďalej do ťahov pece a spôsobiť v nej búchanie. Spaľovanie s roštom má u nás tradíciu. Vieme ho obsluhovať tak, aby neprišlo k poruchám. Na roštovom ohnisku zhoria aj iné druhy paliva, napríklad pilinové brikety aj uhoľné brikety (hoci toto palivo sa do stavaných pecí už neodporúča, v niektorých oblastiach sa používa).
Bezroštové spaľovanie (B) privádza vzduch potrebný na horenie len otvorenými dverami ohniska. Po prehorení dávky paliva – odhorení prchavých látok, až je povrch dreva zuhoľnatený – treba postupne dvierka uzatvárať. Bezroštové spaľovanie nie je u nás tradičné. Je vysoko náročné na kvalitu paliva a kvalifikovanosť obsluhy. Pri nesprávnej obsluhe môže spôsobiť komplikácie, napríklad pri predčasnom zavretí dvierok sa oheň dusí a vzniká množstvo štipľavého dymu.
Hybridom alebo medzitypom je takzvané bioohnisko (A). (Oficiálny názov nebol schválený. Prívlastok bio obvykle používame pre potraviny či predmety, ktoré sa po skončení životnosti navrátia do ekologického cyklu. Názov nebol zvolený najvhodnejšie, no zaužíval sa pozn. autora). Bioohnisko privádza vzduch kanálikmi v bočných stenách tesne nad vrstvu paliva. Horenie neprebehne odrazu v celej mase paliva, ale postupne zhora. Bioohnisko umožňuje spaľovať aj voľne sypané piliny, drevené štiepky a podobne, čo je pri ostaných systémoch problematické. Horenie je pozvoľné, oheň horí nízkym plameňom.
Porovnanie kvality spaľovania by bolo možné iba postavením jednej pece a postupným vymieňaním ohniska v rovnakej peci a v tom istom priestore. Takéto merania neboli zatiaľ objektívne vykonané. Nemáme priamy dôkaz, ktorý typ spaľovania je naozaj ten najekologickejší.
