Ako opraviť krov

Nosný systém musí spĺňať tieto základné požiadavky: dostatočnú únosnosť a pevnosť. V prípade zistenia poruchy krovu šikmej strechy sa popri analýze konštrukcie a návrhu jej odstránenia musí vypracovať statický výpočet.

Poruchy nosných konštrukcií striech

Konštrukcie šikmých striech patria medzi systémy vytvárajúce rovinné priečne väzby, ktoré majú zásadný význam pre celkové pôsobenie strešnej konštrukcie, a stužovadlá.

Poruchy striech spôsobené nedostatočnou priestorovou tuhosťou nosnej konštrukcie patria k najzávažnejším, pretože tu nie je zaručená dostatočná únosnosť konštrukcie ako celku. Prejavuje sa to vodorovnými posuvmi a vybočovaním priečnych väzieb, výraznými škárami a poruchami v oblasti spojov a následne zjavnými deformáciami strešného plášťa.

Príčinou porúch sú nekvalifikované dodatočné úpravy pôvodných strešných konštrukcií spočívajúce v odstránení stužovadiel a výstužných prvkov, ku ktorým dochádza najmä pri rekonštrukcii striech (nedostatočná únosnosť pripojenia stužovadiel a výstužných prvkov, ich nesprávne konštrukčné zhotovenie, nedodržanie zásad pri rozmiestnení spojovacích prvkov).

Poruchy striech väznicového systému, okrem porúch vyplývajúcich z narušeného materiálu, najčastejšie spôsobuje odstránenie výstužných prvkov. Tieto úpravy sú bežné a vyplývajú z požiadaviek dodatočného využitia podkrovného priestoru. Výstužné prvky možno odstrániť, ale nesmie sa zabudnúť na zmenu statického systému. Preto je nutné realizovať konštrukčné úpravy na základe statického výpočtu.

Deformácie alebo porušenie krokiev, ktoré sú dôležitým nosným prvkom všetkých typov šikmých striech, môže spôsobiť aj voda zatekajúca do konštrukcie a následné napadnutie dreva biologickými činiteľmi. Kritických miest, kde hrozí zatekanie vody do konštrukcie, je na šikmých strechách pomerne dosť. Sú to najmä oblasti s netesnou strešnou krytinou, rôzne prestupy strechou, odkvapy, podstrešie atď. Lokálne poruchy striech môžu rovnako vznikať v miestach strešných okien, vikierov alebo strešných nadstavieb. Tieto časti sa zväčša zhotovujú dodatočne, pričom samotné výmeny sú často realizované nekvalitne.

Medzi dôležité konštrukčné detaily pri krokvových a hambálkových sústavách patrí styk krokiev vo vrcholovom styčníku a pripojenie hambálku ku krokvám. Od nich závisí celkové pôsobenie nosného systému a toto spojenie treba navrhnúť s prihliadnutím na vodorovné a zvislé sily pôsobiace v mieste spoja. Najmä pri rekonštrukciách striech sa vždy nevenuje dostatočná pozornosť zhotovovaniu spojov z hľadiska počtu a dodržania stanovených rozpätí. Vyhovujúcim konštrukčným riešením vrcholových spojov je uplatnenie príložiek a pri sústavách s väčším rozpätím je vhodné doplniť klincové spojenie aj svorníkmi.

Spôsoby odstránenia porúch krovov

Poškodené trámy krovov strešných konštrukcií možno opraviť napríklad podložením alebo podopretím, zosilnením, protézovaním, podvesením, injektovaním, výmenou, vložením a pod. Pri akýchkoľvek zásahoch do konštrukcie, okrem statického výpočtu, je dôležité posúdiť technický stav materiálu – dreva, aby nenastala neskoršia deštrukcia prvkov, napríklad zaťažením snehom, ale aj pri pohyboch a zmenách namáhania počas opravy krovu.

Pred začatím prác je preto nevyhnutné slabé alebo rizikové miesta dodatočne podoprieť, prípadne zosilniť. Ak je poškodenie zapríčinené biologickými činiteľmi (plesňová alebo hubová infekcia), treba trám odrezať, a to v dostatočnej vzdialenosti od miesta poškodeného infekciou, zvyčajne 1 m, a zlikvidovať spálením alebo odvozom na skládku odpadu. Dlhodobým alebo dočasným riešením, ktoré trámom pomáha prenášať zaťaženie na povalový strop, iné trámy, múry atď., je ich podloženie a podopretie (stojkami, tyčami, hranolmi a pod.). Týmto spôsobom možno sanovať jednotlivé i viaceré poškodené trámy vedľa seba.

Technológia zosilnenia trámov spočíva vo zväčšení ich pôvodného prierezu príložkami (drevenými, oceľovými), ktoré sa prikladajú k trámom a pripevňujú sa k nim tesárskymi spojmi, svorníkmi a pod. Vhodné je tento spôsob použiť vtedy, ak sú ostatné časti konštrukcie vo vyhovujúcom stave. Príložky sa môžu pripojiť iba na zdravé drevo a nemali by sa umiestňovať v oblasti spojov krovu, aby ich neoslabovali. Pri protézovaní trámov sa poškodená časť drevenej hmoty nahrádza novou, a to v rozsahu jej poškodenia.

Poškodená hmota sa odpíli tak, aby na tráme vznikla plocha na opretie novej časti – protézy a aby mohol vzniknúť tlakovo istený spoj nového trámu so starým (rez prechádza cez trám zalomene – zvislo, nie vodorovne). Protézovať trámy možno kdekoľvek po celej ich dĺžke i na ich koncoch. Protéza sa pri uložení spojí s pôvodným trámom pomocou tesárskych spojok, svorníkov a pod. Niekedy sa musia trámy vymeniť za nové. V tom prípade treba uvoľniť prístup k poškodenej konštrukcii, najlepšie z oboch strán.

Pri lokálnej výmene treba najskôr (po nevyhnutnom zabezpečení trámov pred deštrukciou pri sanačnom zásahu) rozobrať pevné spoje jednotlivých trámov (uvoľniť, vytiahnuť či vytĺcť kolíky alebo klince). Potom sa časť konštrukcie nad vymieňaným prvkom zdvihne zdvihákmi (hydraulický, mechanický) približne o 10 až 15 cm, aby vznikol dostatočný priestor na uvoľnenie a vybratie poškodenej časti a vloženie nového prvku. Ďalej sa opatrne spustí pôvodná konštrukcia a nový prvok sa s ňou pevne spojí.

100290	100350
100349	100351

Rekonštrukcia krovu je často spojená s výmenami a so spevnením poškodených prvkov protézami.

Injektáž spevňovacími látkami

Pri spevňovaní drevených konštrukcií sa v drevenej hmote vypĺňajú voľné a porušené priestory náhradnou látkou, ktorá drevu vracia potrebné mechanické vlastnosti. Spevňovacie látky sa vyrábajú zväčša na báze epoxidových živíc a nanášajú sa nátermi, injektážou, napúšťaním a pod. Dôležité je, aby spevňovacie látky nezmenili vzhľad, lesk, mat či polomat a chemické zloženie dreva a aby sa dalo naďalej opracovávať a spájať tradičnými spôsobmi vrátane klincovania.

Ak sa pracuje s novou látkou, je vhodné vyskúšať si jej účinok na vzorke dreva. Pri nanášaní spevňovacej látky sa postupuje vždy iba z jednej strany, pretože inak by sa medzi dvoma spevnenými stranami vytvorila uzavretá vzduchová bariéra, ktorá by zabraňovala ďalšiemu prestupu spevňovacej látky.

Na spevňovanie nosných konštrukcií sa používajú živice bez flexibilizátorov, pri miestach s vyššou teplotou (komín) sa živice nepoužívajú. Väčšie diery sa vypĺňajú drevom. Pri použití injektáže sa drevené stropné trámy injektujú – teda pod tlakom napúšťajú pomocou špeciálnych zariadení. Technológia sa realizuje vyvŕtaním alebo vydlabaním kanálikov do drevených trámov a ich napustením spevňovacou látkou. Po vyvŕtaní otvorov by sa mali prefúknuť stlačeným vzduchom, aby sa prečistili od drobných úlomkov dreva.

Každý vyvŕtaný otvor sa napúšťa dovtedy, kým prijíma spevňovaciu látku (je vhodné použiť stlačiteľné plastové fľašky, z ktorých sa látka vytláča). Poškodené trámy sa spevňujú nielen vsiaknutou živicou, ale do vyvŕtaných kanálov sa môžu vložiť a zaliať aj plastové (napríklad polyesterové) alebo oceľové tyče.

100364	100366
Stuženie krokiev doskami v hrebeni, keď je ich vzájomný spoj oslabený.	Podoprenie stropných trámov s poškodeným (odstráneným) záhlavím oceľovým prievlakom.
100365 Stuženie (zavetrenie) krokiev s väzným trámom v prípade, že je oslabená plná väzba krovu.

Prestavba podkrovia

Staršie konštrukcie krovu často nemajú dostatočnú podchodnú výšku naprieč podkrovím, čo limituje jeho prestavbu na obytné či inak využívané podkrovie. Vtedy možno zvýšiť svetlú podchodnú výšku podkrovia odstránením väzných trámov a ich nahradením sústavou, ktorá je uložená v strope posledného podlažia.

Pri takýchto výmenách treba zabezpečiť dostatočnú tuhosť stropnej konštrukcie, aby bol možný prenos dodatočného zaťaženia zo strechy.

Realizuje sa to napríklad tak, že sa do konštrukcie stropu pod podlahu podkrovia vloží oceľová výstuž prepojená s koncami bývalého väzného trámu (napríklad pásovou oceľou) alebo sa strop posledného podlažia zhotoví zo železobetónu. Odpíliť väzný trám možno až po prenesení zaťaženia na novú konštrukciu, inak hrozí deštrukcia celej strechy.

Väzný trám sa zvyčajne neodstraňuje celý, jeho konce sa ponechajú na pôvodnom mieste a odpíli sa asi 10 až 20 cm pred väzbou. Je zrejmé, že lokálne poruchy krovu sú rôznorodého charakteru. Dôležité však je, aby sa ku každej z nich pristupovalo individuálne, citlivo a jej odstránenie vykonal odborník, pretože nesprávnym zásahom do konštrukcie strechy môže dôjsť k jej deštrukcii.