V boji s plesňou buďte dôslední

Zbaviť sa ich nie je jednoduchá záležitosť. Hoci vonkajšie príznaky môžeme odstrániť pomerne rýchlo použitím dezinfekčného prostriedku a premaľovaním steny, účinok tohto zákroku zvyčajne veľmi rýchlo pominie a pleseň sa objaví znova. Príčinou je hlboko zakorenené podhubie a odolné spóry, ktoré sa prebudia k životu kedykoľvek a kdekoľvek sa vyskytnú vhodné podmienky. Permanentnú ochranu neposkytujú ani chemické prípravky s obsahom fungicídov. Pri ich pravidelnom používaní si na ne niektoré plesne dokonca dokážu vytvoriť rezistenciu.

Ak sa teda chcete plesní zbaviť natrvalo, musíte sa postarať o to, aby vhodné podmienky na ich množenie vôbec nevznikli. Plesniam sa darí najmä vo vlhkom a nedostatočne vetranom priestore, kde sa dokážu uchytiť takmer v hocijakom poréznom – organickom alebo neorganickom materiáli, či už je to omietka, škárovacia hmota, drevo, aglomerovaný materiál alebo prírodný izolačný materiál. Teplota prostredia ani príčina zvýšenej vlhkosti pritom nerozhodujú.

Najčastejšie príčiny výskytu plesní

Výskyt plesní nie je iba výsadou tmavých vlhkých pivníc alebo zanedbaných domácností. Môžu sa objaviť aj v celkom nových alebo renovovaných stavbách, a to z rozličných príčin.

Para v kuchyni a kúpeľni
Veľmi často sú plesňami postihnuté kúty v kúpeľni alebo kuchyni, kde sa im darí vďaka vodným parám, ktoré vznikajú pri varení, praní alebo sprchovaní. V tomto prípade pomôže iba intenzívne vetranie, ktoré vodné pary odvedie a zníži tak vlhkosť vzduchu v miestnosti. Problémom sa môžete vyhnúť, ak budete pri varení používať digestor a v kúpeľni bez okien zasa odvetrávací ventilátor. Notorickému výskytu plesní v škárach obkladačiek alebo dlažby možno predísť použitím škárovacej hmoty s fungicídnymi účinkami. Pokiaľ sa tak nestalo, môžete na vyčistenie týchto miest použiť špeciálne prostriedky, ktoré dnes dostať aj v podobe praktickej fixky. Pomôcť môže aj impregnačný prostriedok, ktorý zvýši hydrofóbnosť škárovacej hmoty.

Podstatu plesní tvoria mikroskopické vláknité huby. Na svoj rast nepotrebujú svetlo ani kyslík.
Ansil

Podstatu plesní tvoria mikroskopické vláknité huby. Na svoj rast nepotrebujú svetlo ani kyslík

Zvyšková vlhkosť v novostavbách
Výskyt plesní v dôsledku zvyškovej stavebnej vlhkosti muriva je pomerne často problémom pri novostavbách, pri ktorých sa nedodržali technologické postupy alebo časové odstupy, napríklad keď sa kontaktné zateplenie lepí na dažďom nasiaknuté murivo alebo sa budova uvedie do prevádzky bezprostredne po dokončení, na začiatku vykurovacej sezóny. Problémy môže spôsobiť aj použitie príliš čerstvých murovacích tvárnic, z ktorých sa ešte neodparila výrobná vlhkosť. Ak sa pritom na spevnenie tenkovrstvovej omietky použije celoplošné sieťkovanie lepené neprievzdušným lepidlom, vodné pary môžu unikať len smerom do vnútra budovy a problém s plesňami je na svete. Riešením je čo najrýchlejšie presušenie konštrukcií, ak treba aj pomocou technických prostriedkov (infražiariče, mikrovlné alebo elektroosmotické vysušovanie muriva a podobne), účinné je aj intenzívne vetranie, prípadne použitie odvlhčovača vzduchu.

Tepelné mosty
Obvyklou príčinou problémov pri nových i starších stavbách je kondenzovaná vlhkosť v miestach tepelných mostov, ktoré sú dôsledkom nesprávne zrealizovaných konštrukčných detailov a stavebných porúch. Najčastejšie sú takými miestami betónové prievlaky nad oknami, prestupy v strešných konštrukciách a podobne. Kondenzácii vodných pár v týchto kritických miestach sa dá predísť správne navrhnutou tepelnou izoláciou, bezchybne zrealizovanou parozábranou.

Nesprávny spôsob renovácie
Pri renovácii starších domov sa často robí chyba v tom, že sa obvodový plášť budovy dokonale utesní bez toho, aby steny mohli dýchať. Keďže staršie murivo má prirodzene vyššiu hladinu vlhkosti, vo vnútri alebo na vnútornom povrchu stien tak vzniká živná pôda pre plesne. K týmto problémom dochádza pri nesprávne zvolenom postupe zateplenia, keď sa namiesto odvetraného systému spraví kontaktný zatepľovací systém s polystyrénom alebo pri výmene drevených okien za plastové. Pri výbere nových okien je vhodné siahnuť po modeloch s vetracími klapkami alebo s dvojfázovým uzatváraním, umožňujúcim vetranie infiltráciou.

K výraznému zníženiu výmeny vzduchu dochádza aj pri zasklení balkónov a lodžií. Jediným riešením je opäť začať poriadne vetrať, aspoň dvakrát denne po 10 až 15 minút a nepreháňať to ani so šetrením pri vykurovaní. Dostatočná interiérová teplota pomôže k rýchlejšiemu vysušeniu prípadného kondenzátu.

Spóry plesní sú veľmi silný alergén, na ktorý nejakým spôsobom reaguje takmer každý. U citlivejších osôb sa v dôsledku pobytu v takomto priestore môže vyvinúť silná alergická nádcha alebo priedušková astma, u iných sa môžu vyskytnúť nepríjemné kožné choroby. Niektoré druhy plesní sú pôvodcami závažných pľúcnych ochorení, ktoré ohrozujú najmä malé deti a starších ľudí s oslabenou imunitou.

Technické poruchy
Zjavnou príčinou vlhnutia muriva môžu byť poruchy stavebných konštrukcií, napríklad poškodenie strešnej hydroizolácie, zle vyspádované balkóny, chybne osadené okná či vonkajšie parapety a podobne. Ak sa mokré škvrny objavujú na vnútorných stenách, príčina bude zrejme v prasknutom potrubí alebo vnútornom odkvapovom systéme. Problém s nadmernou vlhkosťou a plesňami zanikne po odstránení technických nedostatkov.

Za vlhkosť stúpajúcu v stenách zospodu je najčastejšie zodpovedná poškodená hydroizolácia spodnej stavby. Postup sanácie domu sa volí na základe podrobného prieskumu a analýz muriva. Bežnými technikami je napríklad podrezanie muriva a vytvorenie novej izolácie alebo chemická injektáž. Aj po realizácii sanácie môže murivo zostať z dôvodu zasolenia pomerne vlhké. V takom prípade pomôžu viacvrstvové sanačné omietky, ktoré majú schopnosť viazať vo svojej štruktúre tieto agresívne soli a zamedziť ďalšej absorpcii atmosférickej vlhkosti.

Postup sanácie domu sa volí na základe podrobného prieskumu a analýz muriva. Jednou z bežných techník je napríklad podrezanie muriva.
Aquasaning

Ošetrenie muriva poškodeného plesňou

Po odstránení príčin vlhnutia možno začať definitívne odstraňovať samotnú pleseň s nádejou, že sa už neobjaví. Prvým krokom je nanesenie špeciálneho fungicídneho prostriedku na postihnutú plochu. Na ošetrenie omietok sa neodporúča používať dezinfekčný prípravok s obsahom chlóru, pretože ten zvyšuje ich hygroskopickosť, čiže schopnosť viazať vodu. Fungicídny prostriedok sa nanáša z vonkajšieho okraja do vnútra plesňou zasiahnutej oblasti, aby sa spóry zbytočne nezanášali na nepoškodené časti muriva. Prípravkom je vhodné ošetriť aj okolie do vzdialenosti približne 15 až 20 cm, pretože podhubie môže siahať aj do oblastí, kde sa pleseň navonok ešte neprejavila.

Prostriedok sa nechá pôsobiť podľa návodu – obvykle 24 hodín. V prípade silno zakorenených plesní je vhodné fungicídny náter zopakovať.

Ďalším krokom je fyzické odstránenie plesne z navlhčeného muriva špachtľou. Pleseň sa v žiadnom prípade nesmie oškrabávať zo steny za sucha, pretože by došlo k rozvíreniu spór do celej miestnosti, ani kefovať, pretože by sa pleseň rozšírila ešte na väčšiu plochu steny. Pri oškrabávaní plesne sa odporúča použiť gumené rukavice a rúšku alebo respirátor. Keď je už omietka dlhodobým pôsobením vlhkosti a plesne rozrušená, treba odstrániť celú poškodenú časť a prípadne zopakovať fungicídny náter.

Po dôkladnom odstránení všetkých zvyškov plesní možno pristúpiť k obnove omietky a náteru. Na zabezpečenie dlhotrvajúceho účinku je vhodné siahnuť po špeciálnom protiplesňovom penetračnom nátere alebo farbe s takýmito účinkami.

Kedysi sa na ochranu stien proti plesniam používalo vápno. Dnes sa však vyrábajú modernejšie maliarske nátery. Trvalý preventívny účinok proti výskytu plesní majú akrylátové farby s obsahom molekúl striebra, ktoré ničia plesne už v zárodku. Menej známe, no veľmi účinné, sú tzv. múdre huby, ktoré sa živia plesňami. Tieto huby sa v pasívnej forme usadia v omietke a pri výskyte plesní sa opäť aktivujú. Iný druh „biologickej zbrane“ predstavujú enzymatické prípravky, ktoré neobsahujú agresívne chemické látky, ale iba prírodné enzýmy, ktoré zabraňujú plesni rásť.