Omietky, stierky a nátery

05.09.2012  |     

Spôsob úpravy vnútorných povrchov stien a stropov sa volí v závislosti od druhu materiálu, z ktorého je konštrukcia zhotovená. S výnimkou prípadov, keď sa zachováva pôvodný povrch konštrukcie (režné murivo alebo betón, masívne drevostavby), je základným spôsobom úpravy povrchov stien a stropov omietnutie.

Omietky možno aplikovať na väčšinu materiálov, ktoré sa bežne používajú na výstavbu stien, či už murovaním, liatím, alebo montovaním (tehly, kameň, betón, pórobetón, sendvičové panely, drevotrieskové tvarovky, sadrokartón a podobne). V rámci dokončovacích alebo rekonštrukčných prác sa tak s pomocou omietkovej zmesi zakryjú citlivé miesta konštrukcie, zarovnajú škáry a nerovnosti, prekryjú inštalácie a vytvorí sa homogénny a hladký povrch, ktorý slúži ako kvalitný podklad na finálnu – vizuálnu vrstvu. Tou je najčastejšie maliarsky náter, no môže ňou byť aj dekoratívna omietka, keramický či drevený obklad a tapeta. Veľmi dôležitá je klimatizačná funkcia omietky, daná jej poréznou štruktúrou a chemickým zložením. Omietka použitá v obytnom prostredí by mala byť prievzdušná, schopná regulovať vlhkosť vzduchu, prípadne absorbovať niektoré škodlivé látky z ovzdušia. Pri viacvrstvových omietkových systémoch, ktoré môžu spolu vytvárať približne trojcentimetrovú vrstvu, sú zaujímavé aj ich tepelnoakumulačné a akustické vlastnosti.

Jadrové omietkové systémy

Na klasické murovacie materiály sa omietky obvykle nanášajú vo viacerých krokoch, z ktorých každý má svoju špecifickú funkciu. Ak je murivo staré, poškodené alebo znečistené, treba ešte pred začatím omietania venovať dostatočnú pozornosť príprave podkladu: nesúdržné časti odstrániť a krehký povrch spevniť penetráciou. Po vyplnení nerovností tmelom, maltou, prípadne i s použitím pevných častí muriva treba počkať na ich dokonalé vytvrdnutie. Podkladovú vrstvu tvorí nástrek riedkej maltoviny – jeho úlohou je pevne a kvalitne prepojiť podkladový materiál s jadrom omietky. Nasleduje nanesenie jadrovej omietky v jednej alebo vo viacerých vrstvách, pričom platí, že každú nasledujúcu vrstvu možno naniesť až po vyzretí tej predošlej.
Najčastejšie sa na úpravy vnútorných povrchov v obytných miestnostiach používajú vápenné alebo vápenno-sadrové omietky, ktoré majú veľmi dobré klimatizujúce a zároveň aj dezinfekčné a fungicídne účinky. V priestoroch so zvýšenou vlhkosťou, akými sú kúpeľne, práčovne alebo aj kuchyne, sa preferujú vápenno-cementové omietky, ktoré sú pevnejšie, odolnejšie proti vlhkosti a sú ideálnym podkladom na keramický obklad. Vo vysoko zaťažovaných priestoroch, ktoré musia odolávať mechanickému poškodeniu aj vlhkosti, možno použiť cementové omietky, ktoré však nemajú také klimatizačné účinky. Keď treba vylepšiť niektoré fyzikálne vlastnosti celkovej konštrukcie stien, možno siahnuť po špeciálnych sanačných, tepelnoizolačných a akustických omietkach. Ako prímes do murovacej malty a omietok sa môže použiť vulkanická hornina – tras, ktorá zvyšuje odolnosť materiálu proti chemickým účinkom. Stavebný prvok, ktorého prímesou je tras, sa pri navlhnutí stáva vodotesným, pričom v suchom stave je opäť pórovitý a paropriepustný. Trasové materiály sú vhodné pri sanáciách starých budov.

Alternatíva pre ekologické staviteľstvo

V súvislosti s celkovou ekologizáciou stavebníctva sa do pozornosti opäť dostávajú hlinené omietky. Hlina s vysokým obsahom ílu sa v staviteľstve využíva už od biblických čias. Hlavným dôvodom, prečo sa tieto omietky v súčasnosti opäť dostávajú do povedomia, sú ich vlastnosti, ktoré pozitívne ovplyvňujú kvalitu vnútorného prostredia. Sú to najmä prievzdušnosť, schopnosť regulovať vlhkosť vzduchu, absorbovať škodlivé látky a zápachy či eliminácia elektromagnetického smogu. Vďaka svojim výborným akumulačným schopnostiam sú hlinené omietky vhodné na prekrytie stenového vykurovania. Ich priaznivé vlastnosti sa prejavujú aj v schopnosti pohlcovať zvuk a vytvárať príjemnú akustiku. Ak je v okolí zdroj kvalitného ílu, pri menších stavbách možno pripraviť hlinenú omietku aj svojpomocne. Používajú sa najčastejšie v bytovej výstavbe a pri renováciách historických budov ako jadrové a jemné vrchné omietky s plstenou štruktúrou. Pri hladkých a nenasiakavých podkladoch treba ako nosič použiť trstenú rohož. V zónach ohrozených trhlinami alebo napríklad pri použití stenového vykurovania sa na vystuženie ílových omietok používa jutové tkanivo. Ílová omietka je vhodná ako podklad pre obkladačky, tapety, ako aj pre tvrdé a tesné vrstvy. Nemožno ju však používať v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou, na plochy, ktoré sú vystavené priamemu kontaktu s vodou, a na plochy zaťažované soľou a vodou. Zaujímavou vlastnosťou hliny je jej dobrá tvárnosť, ktorú možno využiť pri dotváraní plastických prvkov – modelovaním či vtláčaním. 

Farba hlinenej omietky závisí od zloženia použitej hliny. Cielené prifarbovanie omietky možno dosiahnuť použitím prírodných pigmentov. Ako vrchný náter hlinenej omietky sa používajú interiérové farby na báze hliny.

Tenkovrstvové omietkové systémy a stierky

Spolu s modernými technológiami výstavby, pri ktorých sa kladie dôraz na presnosť a maximálnu úspornosť, boli vyvinuté aj nové druhy omietok. Dokonale rovné a hladké povrchy stien, ktoré sú vďaka presným tvárniciam lepeným tenkou vrstvou malty, rovnako aj sadrokartónové montované steny, umožňujú používanie tzv. tenkovrstvových omietok. Sú to špeciálne jadrové omietky na vápenno-cementovej alebo sadrovej báze, ktoré sa vyhotovujú ako tenkovrstvové jadrové omietky alebo ako vrchné omietky. Na rozdiel od klasických omietok, ktoré sa nanášajú vo vrstvách hrubých 1,5 až 2 cm, tenkovrstvové omietky sa vyhotovujú v hrúbke iba 3 až 6 mm. Na úpravu vnútorných povrchov sa používajú najmä tenkovrstvové omietky na minerálnej báze.

Vrchné omietky a stierky

Finálnu vrstvu omietky tvorí tenšia, svojím výsledným vzhľadom i štruktúrou ušľachtilejšia omietka. Pri jednoduchších omietkových systémoch sa môže na vytvorenie vrchnej vrstvy použiť tá istá omietková zmes, ktorá sa použila na jadro. Vo vnútorných priestoroch je dôležitým kritériom dokonale rovný a hladký povrch – vhodný ako podklad pre interiérové nátery, tapety alebo obklady. Nemenej podstatná je aj ich klimatizujúca funkcia. Na lepšiu spracovateľnosť v porovnaní s vápnom dnes väčšina hladených omietok obsahuje sadru. Sadrová omietka sa vyznačuje podobnými klimatizačnými účinkami ako vápenná, je však náchylná na napadnutie plesňami, preto by sa nemala používať v mokrých priestoroch. Vo vlhkých miestnostiach možno sadru impregnovať umelou živicou, no vtedy stráca niektoré svoje cenné vlastnosti.

Omietky a stierky na báze umelých živíc

Čoraz častejšie sa na vytvorenie vrchnej vrstvy používajú iné špeciálne druhy silikátových alebo aj umeloživičných omietok a stierok. Tie sa dajú použiť na rovné povrchy stien, obkladových dielcov, na finálnu úpravu betónu alebo vláknocementových dosiek. Stierkovými tmelmi sa vypĺňajú aj rôzne praskliny a nerovnosti. Veľký dôraz sa kladie na dobrú spracovateľnosť týchto materiálov (ako rýchlo a ľahko sa s nimi pracuje), preto sa v nich niektoré prírodné zložky nahrádzajú umelými živicami a rozličnými prímesami. Mnohé z nich dostať už vo forme pást, takže sa s nimi dá okamžite pracovať. Vyznačujú sa jednoduchým spracovaním, dobrou priľnavosťou a dlhšou spracovateľnosťou (približne do troch hodín). Zvyčajne ide o materiály, ktoré aj po zatuhnutí zostávajú pružné a odolné. V porovnaní s minerálnymi omietkami a stierkami sú však odlišné – z hľadiska prievzdušnosti a absorpcie – na to treba myslieť pri ich celoplošnom použití, ale aj vtedy, keď ich používame lokálne. Nesúrodosť rôznych povrchov sa totiž môže odraziť až po nalepení obkladov alebo po nanesení farebného náteru.
Vrchné omietky a stierky sú vo väčšine prípadov pohľadovými prvkami, preto musia spĺňať aj určité estetické kritériá. Tam, kde majú byť povrchy stien integrovanou súčasťou interiérového dizajnu, možno siahnuť po dekoratívnych omietkach, ktorých široká škála umožňuje vytvárať rôzne plastické štruktúry povrchu stien, alebo naopak, rozhodnúť sa pre ich dokonalé vyhladenie brúsením a leštením. Obľúbený je napríklad dekoračný tmel marmorín, pomocou ktorého možno vytvárať povrch imitujúci prírodný mramor.

Maliarske nátery miestnosť rozžiaria

O výslednom vzhľade stien väčšinou rozhodujú maliarske nátery, ktoré miestnosť rozžiaria, či už bielou čistotou, alebo sviežimi farbami. Okrem farebnosti sa pri výbere maliarskeho náteru treba orientovať aj podľa toho, na aký podklad sa má farba naniesť a zároveň podľa toho, aké úžitkové a estetické vlastnosti od nej očakávame.
Niektoré z moderných vnútorných náterov sa dajú (okrem omietky či sadrokartónu) nanášať aj na iné povrchy, napríklad na drevo alebo tapety. Medzi najviac požadované vlastnosti vnútorných náterov patrí paropriepustnosť, vysoká oderuvzdornosť a dobré krycie vlastnosti. V kuchyni, detskej izbe alebo v iných exponovaných priestoroch nájdu uplatnenie umývateľné nátery. Pri prekrývaní starých škvŕn alebo nesúrodých povrchov (rôzne materiály, stopy po štukovaní a podobne) je zárukou dobrého výsledku penetračný náter. Niektoré náterové látky majú priamo v návode uvedené, že treba využiť penetráciu. Pri informácii o výdatnosti farby si treba všímať, či sa udáva pri použití v jednej alebo vo dvoch vrstvách. Výdatnosť farby ovplyvňuje aj štruktúra a nasiakavosť podkladu.

Medzi tradičné maliarske nátery patria vápenné, kremičité, kazeínové, voskové a olejové farby. Modernou alternatívou sú akrylátové farby, ktoré sa vyznačujú vynikajúcou krycou schopnosťou a pružnosťou pri teplotných rozdieloch. Dajú sa použiť na betónové konštrukcie, ušľachtilé omietky či ďalšie povrchy v interiéri. Nehodia sa však do priestorov s väčšou vlhkosťou, pretože majú menšiu schopnosť „dýchať“, čo môže viesť k odlupovaniu farby.
Čo sa týka farebnosti, na prvom mieste v rebríčku obľúbenosti pretrváva neutrálna biela farba, ktorá ladí s každým štýlom zariadenia. Biely náter sa ľahko obnovuje, a ak sa rozhodneme pre zmenu, tvorí ideálny podklad pre náter akejkoľvek farby. Pri výbere bieleho interiérového náteru treba sledovať stupeň belosti, kryciu schopnosť a vzhľad povrchu (lesklý, matný, saténový). Do sortimentu bielych farieb patria aj umývateľné či protiplesňové nátery.
Biele farby možno kolorovať pridaním tónovacích farieb. Oveľa istejšie je však siahnuť po baleniach, ktoré sú tónované priamo vo výrobe, alebo navštíviť kolorovacie centrum, kde si možno vybrať zo stoviek rôznych odtieňov. Pri výbere farebného odtieňa z pestrej ponuky farieb si však treba poznamenať číslo zvoleného farebného tónu. Ak by sme nemali dostatok farby, môžeme si ju prísť kedykoľvek dokúpiť.

Prípravné práce pred maľovaním

Pred začatím práce treba priestor miestnosti vypratať alebo presunúť všetky zariaďovacie predmety do jej stredu. Veľmi dôležité je dôkladné prikrytie všetkých plôch, ktoré nemajú prísť do kontaktu s omietkovou farbou, pretože moderné farby majú veľmi vysokú priľnavosť k podkladu. Plochy a predmety sa zakrývajú fóliami, ktoré sa na okrajoch podlahy prichytia maliarskou páskou. Tá sa používa aj na oblepenie menších plôch (ako sú napríklad vypínače, okenné rámy, lišty na podlahe a podobne). Značne sa tým ušetrí čas pri upratovaní po maľovke.
Nový náter sa má nanášať na pevný, čistý a rovnomerný podklad. Najmä pri starších budovách je dôležité najprv odstrániť staré vrstvy náterov (približne štyri a viac) – mohli by sa odlupovať. Ak treba upraviť väčšie plochy, pomôžu stroje, ktoré farby rýchlo a bez prášenia zbrúsia. Ak je starý náter dostatočne pevný, ale je len viac znečistený, stačí steny umyť saponátom alebo mydlovou vodou. Pri odstraňovaní starých tapiet, ako aj disperzných náterov prácu uľahčí prevlhčenie steny horúcou parou. Na tento účel existuje špeciálny prístroj na odstraňovanie tapiet. Pred ďalšími krokmi musí stena dokonale vyschnúť.
Pred maľovaním treba opraviť všetky otlčené rohy, rôzne ryhy, priehlbiny či diery po klincoch a skobách. Na tento účel slúžia vápenno-cementové alebo sadrové stierky. Treba upozorniť, že vápenno-cementové omietky potrebujú čas na vyzretie. Tu sa ľudia často dopúšťajú chýb – sú netrpezliví a čerstvú omietku začnú hneď maľovať. V dôsledku toho sa môžu na stenách objaviť škvrny, ktoré sú viditeľné najmä pri sýtych odtieňoch farieb. Preto sa na dokonalé vyhladenie povrchov stien zvyknú aplikovať moderné sadrové stierky, ktoré možno natierať hneď po zaschnutí. Ak v miestnosti dochádza k vzniku plesní, najprv treba plesne odstrániť s použitím fungicídneho prípravku. Ten musí istý čas pôsobiť, potom sa plesne zo steny za vlhka zoškrabú. V ďalších krokoch možno použiť aj fungicídnu farbu.

Nanášanie náterov

Prvý náter sa realizuje penetračnou látkou, ktorá pomôže zvýšiť priľnavosť náterov k podkladu, zabraňuje tvorbe jemných prasklín a znižuje spotrebu farby. Hĺbková penetrácia prispieva aj k spevneniu sypkejších podkladových vrstiev. Úlohou penetračného náteru je aj vyrovnať nasiakavosť podkladu, aby sa zabránilo vzniku škvŕn, napríklad v miestach, ktoré sa opravovali sadrou. Po prípravne podkladu (penetrovaním) treba nechať steny poriadne vyschnúť. Samotná farba sa potom nanáša pomocou maliarskej štetky, valčeka alebo striekaním. Pri domácom použití sa najviac osvedčili valčeky s teleskopickou rukoväťou, s ktorou možno pohodlne vymaľovať steny a strop aj bez rebríka.
Pred použitím treba valček na dve-tri hodiny namočiť do vody, aby zvláčnel. Medzitým možno štetcom pretrieť všetky kúty a miesta spojov, do ktorých sa valček nedostane, alebo by hrozilo, že zasiahneme vedľajšiu stenu, ktorá má mať inú farbu.
Maľovať treba začať vždy od stropu. Strop sa odporúča rozdeliť na niekoľko častí, ktoré sa potom postupne vypĺňajú. Postupuje sa smerom od okna do hĺbky miestnosti, aby bolo vo svetle vidieť, či je farba rovnomerne nanesená a či sa jednotlivé pruhy prekrývajú. Pracovať treba tak rýchlo, aby bola nová maľovka v miestach spojenia ešte mokrá. Valček sa do farby namáča vždy len do troch štvrtín. Rovnomerné rozloženie farby na jeho povrchu sa zabezpečí pohybom valčeka po stieracej mriežke.

Postup pri maľovaní stien je podobný ako pri strope. Plocha sa rozdelí na pásy a s natieraním sa začína pri okne. Valček sa nasadzuje približne v strede steny, potom sa farba plynulými pohybmi rozotiera vo zvislých pásoch smerom hore a dole. Posledný ťah by mal smerovať vždy zhora nadol. Treba dbať na to, aby sa jednotlivé pásy na kraji prekrývali, pretože homogénny vzhľad sa dosiahne prekrývaním mokrých vrstiev. Na rovnomerné nanášanie sú citlivé najmä sýte farebné odtiene, preto treba siahnuť po prípravkoch s vysokou krycou schopnosťou. Na „orezávanie hrán“ pri prechodoch medzi dvoma farbami na jednej ploche alebo susediacich stenách sa používajú špeciálne valčeky s bočnou plechovou plochou, čím sa zaručí ostré ohraničenie plochy a zabráni sa tak nežiaducemu zafarbeniu vedľajšej plochy. Vzhľad prechodových miest, napríklad medzi bielym stropom a farebnou stenou, možno vylepšiť ozdobnými polystyrénovými lištami, ktoré sa na stenu lepia akrylátovým tmelom.
Okrem farieb, pri ktorých výrobca odporúča iba jeden náter, sa zvyčajne aplikujú dve vrstvy. Prvý – redší náter spevní podklad, druhý – hustejší má vyššiu kryciu schopnosť. Ani farba nanášaná v prvej vrstve nesmie byť príliš riedka, aby nestekala. Správna konzistencia farby zabezpečí aj dostatočnú kryciu schopnosť náteru. Konečný náter sa aplikuje až po poriadnom zaschnutí prvej vrstvy. Farba musí preschnúť nielen na povrchu, ale aj vnútri. Najmä pri aplikácii valčekom by sa mohlo stať, že sa prvá nepreschnutá vrstva prilepí na valček. Popri klasickom spôsobe nanášania maľovky štetcom alebo valčekom existujú aj iné techniky, ktorými možno dosiahnuť netradičný vzhľad steny. Typické je nanášanie farby špongiou, bavlnenou látkou, ďalej lazúrovanie, roztieranie, tupovanie či zvitkové nanášanie. Priestorové efekty sa dosahujú použitím špeciálnych farieb s plnivom v podobe zŕn alebo vlákien. Pri ich aplikácii je však lepšie poradiť sa s odborníkmi.


Text: Ing. arch. Anna Palfiová
Foto: Hanák, Ikea, isifa.com, San Marco
Zdroj: Všetko o rekonštrukcii bytu a domu JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

PREČÍTAJTE SI TIEŽ Farby do vlhkých miestností Farby do vlhkých miestností x

Foto dňa

Jednopodlažný pasívny dom odkazuje na typické vidiecke osídlenia

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky