Poruchy balkónov, lodžií a terás

Medzi najčastejšie chyby patrí nedostatočný spád balkóna, ktorý pôsobí aj na ostatné časti stavby. Voda nemôže dostatočne rýchlo odtekať, na povrchu konštrukcie sa vytvárajú mláky, z ktorých voda preniká aj pod dlažbu. Časom sa začnú objavovať výkvety na povrchu dlažby, ktorá potom v zimnom období v dôsledku prieniku vody pod povrch popraská a začne sa odlepovať od podkladu.

V miestach balkónových stykov sa objavujú vápenné jazyky. Voda môže prenikať cez obvodovú stenu až do vnútorných priestorov, rozrušovať a porušovať samotnú konštrukciu. Vnútri budovy sa vplyvom vlhkosti začína tvoriť pleseň a ohrozuje tak zdravie ľudí. Najčastejšie poruchy konštrukcie sú spôsobené:

• Atmosférickou vodou, ktorá zateká niekedy až do bytov.

• Tepelnými mostami v obvodových konštrukciách.

• Trhlinami v stropných paneloch a následnou koróziou výstuže zo spodnej strany nosnej konštrukcie (väčší rozsah poškodenia signalizujú aj odpadnuté kusy betónu, často až po nosnú výstuž).

• Nedostatočným sklonom podkladu.

• Poškodením nášľapných vrstiev podláh (dlažba) a jej škárovania.

• Nefunkčnou alebo chýbajúcou hydroizoláciou.

• Skončením životnosti materiálov.

Tepelné mosty a ich eliminácia

Tepelný most môžeme charakterizovať ako časť konštrukcie budovy, kde sa výrazne mení vnútorná povrchová teplota. Spôsobuje to zmena hrúbky stavebnej konštrukcie, ako aj rozdielna veľkosť vnútornej plochy, ktorá teplo prijíma, a vonkajšej plochy, ktorá teplo odovzdáva (napríklad kúty stien, podláh a pod.). Konštrukcie balkónov, lodžií a terás sú častým miestom vzniku tepelných mostov, najmä na napojeniach stropných nosných prvkov s obvodovou stenou.

Ak je v ich konštrukcii tepelný most, možno predpokladať, že v zime bude jeho teplota na vnútornom povrchu nižšia, ako je teplota na bežnom mieste. Naopak, na vonkajšom povrchu tepelného mosta bude zase oproti bežnému miestu teplota vyššia. Je to dôsledok toho, že v mieste tepelného mosta má konštrukcia vyššiu tepelnú vodivosť (tepelnú priepustnosť) ako inde. Ak sa tepelný most nepreruší, dochádza ku kondenzácii vodnej pary a následne aj výskytu plesní. Tie sú na vnútornom povrchu konštrukcií vážnym nedostatkom. 

Z tohoto dôvodu sa musíme pri týchto konštrukciách zaoberať aj elimináciou tepelných mostov. Tie môžeme eliminovať rôznymi spôsobmi, napríklad pridaním tepelnej izolácie zo spodnej časti balkónovej dosky, obalením balkónovej dosky tepelnou izoláciou, vložením tepelnej izolácie medzi prievlak alebo veniec a balkónovú dosku. Všetky miesta s možným výskytom tepelných mostov treba prekryť efektívnym tepelnoizolačným materiálom s takou hrúbkou, aby bol pokles vnútornej povrchovej teploty čo najnižší. Vzhľadom na zložitosť problematiky, ktorou sa zaoberajú odborníci, túto oblasť bližšie nerozoberáme.

Odvodnenie a vodotesnosť balkónov a lodžií

Dôležitým detailom pri riešení balkónov a lodžií je tiež správne odvodnenie ich konštrukcií. Vzhľadom na architektonické riešenie fasády objektu môžeme odvodnenie riešiť viacerými spôsobmi, napríklad ako voľne stekajúcu vodu, odvodňovacím žľabom alebo pomocou podlahového vpustu, ktorý je napojený na odpadové potrubie.

Sklon dosky musí byť minimálne 2 %. To umožní rýchle odtekanie vody z povrchu balkóna, takže cez nášľapné vrstvy stropnej dosky do nej prenikne len minimálne množstvo vody. Vodotesnosť konštrukcie sa zabezpečí aj:

• použitím flexibilného lepidla, do ktorého sa ukladá nášľapná vrstva exteriérovej podlahy – kladie sa na dosku v spáde alebo na vrstvu spádového betónu;

• detailom ukončenia balkóna alebo lodžií použitím vhodného odkvapového profilu;

• vytvorením odkvapovej drážky na spodnej strane konštrukcie dosky. Zabránime ňou stekaniu vody k obvodovej stene a jej prenikaniu do konštrukcie;

• v minulosti sa horná strana dosiek riešila ako vodorovná a spád sa vytváral tzv. spádovým betónom. V súčasnosti odborníci uprednostňujú vytvorenie spádu priamo na hornej ploche samotnej nosnej dosky. Tým predídeme poruche z nevytvorenia alebo nedodržania dodatočného spádu.

94638

Poruchy terás

Najčastejšie poruchy na nich spôsobuje poškodenie nášľapnej vrstvy, hydroizolácie. Presakujúca voda z kvetináčov s kvetmi, kríkmi a stromami býva najčastejšou príčinou zatekania cez ich konštrukciu. Ďalším problémom je výška prahu pri dverách vedúcich na terasu. Odporúčaná výška je 60 mm nad nášľapnou vrstvou, architekt či stavitelia však na to často zabúdajú. Z hľadiska krytín a odvodnenia ich dosky sú problémy pri povrchoch identické ako pri balkónoch a poruchách na nich.

Správne odvodnenie terasy dosiahneme zabudovaním štrkovej ochrannej vrstvy hrubej približne 20 až 40 mm. Do takto pripraveného lôžka sa dá bez problémov zabudovať krytina z betónových tvaroviek. Dobre je mať na terase aj funkčný a dobre viditeľný vpust, aby nás vizuálne včas upozornil, že je upchatý – tým predídeme väčším pohromám. Jeho priemer závisí od veľkosti odvodňovanej plochy, pričom najmenší býva 80 mm.

Taktiež je odporúčané mať na terase aj tzv. núdzový priepad, ktorého úlohou je odviesť z plochy terasy vodu skôr, ako zaplaví prah dverí. Ak vpust prechádza cez murivo, treba vyriešiť aj jeho hydroizoláciu, a to tesným napojením na túto konštrukciu, inak nám navlhne celé murivo a tým aj tepelná izolácia obvodových stien.

Odstránenie porúch

Nosná konštrukcia

Môžeme ju realizovať niekoľkými spôsobmi, ktoré zodpovedajú rozsahu porúch, a to:

• opravou zdegradovaných okrajov balkónovej dosky vhodnými opravnými systémami;

• nadbetónovaním balkónovej dosky, pričom doplňujúca výstuž sa kotví do časti stropu v priľahlej miestnosti;

• odrezaním časti balkónovej dosky a tým zmenšením namáhania výstuže a betónu;

• odrezaním celej balkónovej dosky a nahradením balkóna francúzskym oknom;

• odrezaním celej balkónovej dosky a zhotovením novej oceľovej konštrukcie zakotvenej do konštrukcie stropu, resp. nosných stien.

Zábradlie

Výška zábradlia je často v starších bytových domoch v rozpore s platnou normou pre stavebné konštrukcie, a preto ho treba v mnohých prípadoch zvýšiť. Nové zábradlie musí mať potrebnú výšku v súlade s platnými predpismi. Často je skorodované a prestáva plniť svoju funkciu. Zábradlie musí zabezpečiť najmä spoľahlivosť balkóna. Ak sa nedá zaručiť spoľahlivosť konštrukcie, treba balkón odstrániť a čiastočne alebo úplne nahradiť novou konštrukciou. V mnohých prípadoch nastáva korózia výstuže v miestach kotvenia zábradlia.

Na rozdiel od balkónov je korózia výstuže viditeľná už v počiatočných štádiách. Dôležité je venovať pozornosť styku nášľapnej vrstvy s lodžiovými stenami. Treba zabrániť vnikaniu dažďovej vody do styku.

Obnova zábradlia a podlahových vrstiev sa rieši podobne ako pri balkónoch. Oprava poškodenej oceľobetónovej konštrukcie Korózia prvkov betónových konštrukcií balkónových podest, stĺpikov, stien a pod. môže mať za následok nebezpečné statické poruchy, ktoré časom môžu ohroziť nielen samotnú konštrukciu, ale aj funkciu celej budovy. Skorodované časti – výstuž, trhliny a poškodený betón – navyše pôsobia neesteticky.

Ako postupovať

• Najprv vykonáme prieskum poškodenej konštrukcie a vyberieme správny materiál na jej opravu. Na zistenie skutočného stavu stačí poklepať po povrchu, zistiť dutiny a ich rozsah, vydrobenie materiálu. • Skorodovaný betón odstránime až na pevný súdržný podklad. • Oceľovú výstuž zbavíme hrdze obyčajnou oceľovou alebo rotačnou kefou, prípadne brusným papierom. • Výstuž ošetríme penetračným antikoróznym náterom na ochranu pred koróziou a na lepšiu priľnavosť malty. • Väčšie nerovnosti konštrukcie, dutiny v nej a chýbajúcu ochrannú vrstvu okolo výstuže vyriešime natiahnutím vysprávky z vhodnej sanačnej malty. • Takto upravený povrch na záver vyhladíme hladidlom. Povrch neskôr ošetríme hydrofóbnym a ochranným náterom na betón a náterom na vonkajšie fasády.