Všetko o kozuboch 1. časť - Trendy v stavbe kozubov na drevo

17.12.2015  |     

Oheň je naším spoločníkom už od nepamäti a kozub je pre väčšinu z nás neodmysliteľnou súčasťou snov o bývaní. Na čo si však dať pozor, aby sa z dobrého sluhu nestal zlý pán? Ako sa zorientovať v záplave produktov a informácií? Aby ste sa dokázali správne rozhodnúť, prinášame vám všetky dôležité informácie v našom novom seriáli.

Ak premýšľate o kozube, vaše prvé kroky by mali určite smerovať k odborníkovi, s ktorým by ste mali všetko dôkladne prekonzultovať. V žiadnom prípade sa do realizácie nepúšťajte sami alebo so susedom či bratom, ktorí už stavbu kozuba niekoľkokrát videli, a teda ju „zaručene ovládajú“. Otázne sú tiež rôzne internetové návody, ako aj ponuky na realizáciu kozuba od murárov, sadrokartonárov alebo domácich majstrov s odôvodnením, že oni všetko bez problémov zvládnu, dokonca lacnejšie ako všetci okolo.

Skúsený odborník totiž berie do úvahy množstvo faktorov, ktoré musí správne vyhodnotiť, kozub podľa nich navrhnúť, prepočítať a napokon zrealizovať. Zároveň by vám mal poskytnúť odbornú konzultáciu, spracovať 3D návrh, podrobnú cenovú ponuku a zmluvu o dielo. Spolu s hotovým kozubom dostanete technickú správu a odovzdávací protokol a poskytne vám naň tiež záruku. Nakoniec pripraví záverečné vyúčtovanie skutočne použitého materiálu a rozsahu prác a vystaví faktúru.

Keďže kozub je zariadenie, v ktorom horí skutočný oheň, a väčšina z nás ho chce mať v dome čo najdlhšie, rozhodovanie by sa určite nemalo zúžiť len na čo najnižšiu cenu. Navyše suma, ktorú vás bude kozub stáť, sa skladá z dvoch položiek – vstupných nákladov, teda ceny kozuba, a prevádzkových nákladov. Ak počítame so životnosťou kozuba okolo 30 rokov, práve náklady na jeho prevádzku sú tou podstatnou položkou. A k prípadnému argumentu: „Ja mám dreva zadarmo dosť“ treba pridať aj otázku, kto ho privezie, napíli, naštiepa, uskladní a naloží do kozuba.

Čím lepšia je zvolená alternatíva kozuba a dôslednejší výber materiálov, vložky a samozrejme kachliara, tým spokojnejší budete s výsledkom. V tom najlepšom prípade budete kozub s radosťou využívať takmer každý deň, hoci pôvodne ste v ňom plánovali len občas prikúriť. V najhoršom prípade sa z neho stane nenávratná investícia či prekážajúca opacha.

Kozub svojím vzhľadom dotvára interiér a je nezávislým zdrojom tepla, ktorý vám dokáže ušetriť financie. Keď v ňom zakúrite, stáva sa najmä stredobodom pozornosti a akýmsi rodinným magnetom, pri ktorom sa zídu všetci členovia domácnosti.

Z čoho môžete vyberať

Kozuby na drevo možno po konštrukčnej stránke rozdeliť do niekoľkých kategórií: klasické otvorené, teplovzdušné, kombinované akumulačné a sálavé hypokaustové, prípadne aj teplovodné kozuby, ktorým sa ale budeme venovať neskôr. Spoločným atribútom je pohľad na mihotajúce sa plamene, veľké rozdiely však nájdeme v ich fungovaní a využití.

Klasické otvorené kozuby

Vzhľadom na konštrukciu sa odporúčajú milovníkom autentickej atmosféry. Žiadna iná alternatíva totiž neposkytne taký bezprostredný kontakt so živým ohňom. Pokiaľ však ide o kúrenie, v porovnaní s ostatnými možnosťami výrazne zaostávajú, i keď aj tu už technológie pokročili. Otvorené kozuby sa často využívajú vo veľkých priestoroch s historickým nádychom, prípadne v exteriéri. Pozor si treba dať na zvýšené riziko zadymenia, väčší únik tepla cez komín či „vôňu ohňa“, ktorá nemusí vyhovovať každému.

Teplovzdušné kozuby

V posledných rokoch sa stali doslova hitom. Jednoduchý princíp – vzduch prúdiaci okolo rozohriatej kozubovej vložky, spravidla obstavanej izolačnými doskami, si získal mnoho fanúšikov. Hlavnou výhodou je cenová dostupnosť. V tomto zdanlivo jednoduchom riešení sa však môžu skrývať rôzne nástrahy, preto je namieste opatrnosť. Pozor by ste si mali dať na výber kozubovej vložky (tomu sa budeme podrobne venovať nabudúce) a materiálu obstavby.

Pri obstavbe je najdôležitejšia bezprašnosť a odolnosť povrchu. Materiálom, ktoré sa ľahko otierajú, obsahujú vlákna či chemické spojivá alebo majú nedostatočnú tepelnú odolnosť, sa treba zďaleka vyhýbať. Uvoľnené čiastočky budete predsa dýchať vy a vaše deti! Absolútne nevhodnou voľbou sú aj bežné stavebné materiály, ktoré nemajú kachliarsky certifikát. Tie môžu totiž vplyvom tepla postupne degradovať, prípadne uvoľňovať do interiéru škodlivé látky. A následky môžu byť fatálne. Našťastie je dnes na trhu dostatok kvalitných kachliarskych materiálov, ktorých povrchová úprava je v súlade s najvyššími štandardmi, a seriózny kachliarsky majster vám ich určite ponúkne. 

Kombinované akumulačné kozuby

Ich podstatou je kozubová vložka obstavaná tzv. akumulačnými tvarovkami. V minulosti sa na tento účel často používal šamot, dnes už na trhu nájdete aj kvalitnejšie materiály. Ide zväčša o tzv. žiarobetóny, ktoré majú veľkú objemovú hmotnosť (viac než 2 000 kg/m3) a zároveň odolávajú vysoký teplotám, ktoré vo vnútri takýchto kozubov panujú. Ich tepelná odolnosť sa pohybuje okolo 1 000 °C, čo dáva dostatočnú rezervu na to, aby materiál nedegradoval. Treba si však dať pozor na „napodobeniny“, ktoré vás môžu zmiasť hmotnosťou, ale ich tepelná odolnosť je pomerne nízka. Dlhodobé tepelné zaťaženie tak môže spôsobiť stratu pevnosti materiálu a ohroziť vaše zdravie.

Výhoda tohto typu kozubov spočíva v tom, že teplo odovzdávajú nielen vzduchom, teda konvekciou, ale aj sálaním. Keď napríklad prídete domov a potrebujete rýchlo vyhriať interiér, prejavia sa prednosti teplovzdušného, konvekčného systému. Zároveň sa však časť tepla ukladá do akumulačných materiálov, ktoré po „nabití sa“ odovzdávajú teplo späť do interiéru. To môže v závislosti od kvality materiálu a kozubovej vložky trvať aj niekoľko hodín. Sálavé teplo, ktoré je podobné slnečnému žiareniu a šíri sa rovnako všetkými smermi, tak interiér príjemne temperuje. Táto kombinácia teda znamená menšie riziko tepelných šokov a prekurovania.

Sálavé hypokaustové kozuby

Tieto systémy sa opierajú o historické skúsenosti, zohľadňujú však aj moderné trendy vo výstavbe kozubov, vďaka čomu oslovujú čoraz viac ľudí. Ide vlastne o kozuby bez známych mriežok či otvorov na prúdenie ohriateho vzduchu do interiéru. Teplo sa v tomto prípade odovzdáva výlučne sálaním, preto sa nezriedka prízvukuje, že sú vhodné aj pre alergikov. Nahráva im tiež súčasný trend dobre zateplených domov s otvorenými priestormi, kde postačuje nízky vykurovací výkon, najlepšie stabilný po dlhší čas. Systém hypokaustového kozuba môže byť dokonca hlavným zdrojom kúrenia v dome. Sálaním sa totiž dajú vyhriať aj susedné miestnosti, dokonca aj na poschodí. V takom prípade sa odporúča umiestniť komín v centre dispozície a počítať s dostatkom miesta a pevným podkladom, prípadne aj s priestorom na vyhrievanú lavičku či ležadlo.

Samozrejme, aj tu je pri výbere a realizácii potrebná opatrnosť. Ide totiž o skutočne náročnú stavbu, ktorú zvládnu len skúsení kachliari, v žiadnom prípade nie domáci majstri. Aby systém správne fungoval, treba prepočítať viaceré parametre stavby – plochy, výkony, prierezy komôr, povrchové teploty a podobne. Zásadný je aj výber materiálov s vysokou tepelnou odolnosťou. Vzhľadom na rádovo vyššie teploty vo vnútri obstavby je tu pri použití nevhodných materiálov riziko problémov ešte akútnejšie ako pri iných alternatívach. Mimoriadne dôležitá je aj voľba správnej kozubovej vložky – nevhodný výber totiž môže viesť k závažným poškodeniam celého systému.

A tu sa dostávame k ďalšej problematike – kozubovým vložkám, ktorým sa budeme podrobne venovať nabudúce.

TEXT ŠTEFAN MATOĽÁK
FOTO ARCHÍV FIRIEM
ZDROJ časopis Môj dom 11/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

PREČÍTAJTE SI TIEŽ Decentrálny vetrací systém InVENTer Čím kúriť v pasívnom dome? x

Foto dňa

Z dvojpodlažného rodinného domu vznikla po rekonštrukcii rodinná usadlosť

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky