Pondelok, 28. júl 2014. Meniny má Krištof, zajtra Marta.

Renovujeme komín

Zdielať článok na Facebooku
10.07.2007  |     

Komíny v ostatných desaťročiach zväčša (najmä v mestách) stratili svoju pôvodnú funkciu alebo sa nároky na ich využívanie zásadne zmenili (napríklad zmenou druhu vykurovacích palív a tým aj zmenou zloženia spalín). Napriek tomu, že mnohé komíny už neslúžia na pôvodný účel, je lepšie ich neodstraňovať, ale ponechať a zvážiť, či sa pre ne nenájde iné využitie – napríklad na vetranie priestorov alebo zavlhnutých konštrukcií, ochladenie miestností v lete a pod. Okrem toho odstraňovanie komínov výrazne ochudobňuje vzhľad „strešnej krajiny“.


Poruchy

Najčastejšie poruchy komínov vznikajú pôsobením poveternostných vplyvov (dažďa, vetra, mrazu, slnka) a spalín. Účinkom počasia sa najväčšmi vystavuje nadstrešné komínové teleso, ktorého bežnou poruchou je rozpad stavebnej hmoty zapríčinený hĺbkovou koróziou materiálu.

Zvetrávaním dochádza aj ku korózii oplechovania komínového prestupu strechou, čo spôsobuje zatekanie komínového telesa. To môže poškodiť nielen samotný komín, ale aj priľahlé konštrukcie vo viacerých podlažiach budovy. Negatívny vplyv spalín, často znásobený nevhodným používaním komína, sa môže prejaviť nielen na zakončení komínového telesa, ale aj na jeho nižšej časti (napríklad škvrnami na omietke).

Obnova komína

Opravy komínov sú pomerne náročné. Krytinu okolo komína treba počas realizácie chrániť pred poškodením, prípadne ju dočasne rozobrať. Ak sa nedá zabezpečiť prísun a odsun materiálu inak, je možné krytinu rozobrať a laty na mieste krokiev prerezať. Ak nie je na streche komínová lávka, treba ku komínu pristaviť lešenie.

Opravu niekedy možno vykonať zo zdvižnej plošiny. Komínové murivo sa v povalovom priestore, respektíve v konštrukcii krovu omietne. Nad strechou sa murivo vyškáruje cementovou maltou, ale neomietne sa (ak to nie je v rozpore z hľadiska obnovy pamiatok), pretože aj najkvalitnejšia omietka ťažko odoláva poveternostným vplyvom kombinovaným s tepelným a chemickým namáhaním komínového telesa.

Viacvrstvové komínové teleso

Poškodenú krytinu a oplechovanie okolo komína treba vymeniť. Porušenú komínovú lávku (zvyčajne sa nachádza len na starých budovách) je z technického hľadiska výhodnejšie odstrániť (nie, ak je súčasťou pamiatkovej hodnoty budovy) a vymetacie otvory zhotoviť v povalovom priestore.

Životnosť bežných jednovrstvových komínov je možné v nadstrešnej a povalovej časti predĺžiť nahradením viacvrstvovým komínovým telesom zloženým z keramických vložiek s rovnakou vnútornou svetlosťou, ako má ostatná časť prieduchu, a z murovaného komínového plášťa. Pri tomto spôsobe je však dôležité nechať medzi keramickou vložkou a betónovou hlavou primeraný dilatačný priestor.

Utesnenie

Častou poruchou komínov je nedostatočné tesnenie, ktoré znižuje komínový ťah a zapríčiňuje prenikanie spalín do okolitého priestoru v interiéri. Ďalšou poruchou je premočenie komínového plášťa dechtom, takže na jeho povrchu potom vznikajú škvrny. Obe poruchy sa odstraňujú pomerne ťažko.

Jednou z možností utesnenia je opakované omietnutie komínového telesa nastavovanou vápennocementovou maltou s prísadou plastifikátora alebo s vystužením maltovej vrstvy maltonosným pletivom. Pred opravou treba otĺcť starú poškodenú omietku a vyškrabať škáry v murive komína do hĺbky asi 3 cm. Pri oprave komína poškodeného dechtom musíme odstrániť príčinu poruchy – nekvalitné palivo alebo zlý spôsob vykurovania.

Aj potom je výsledok opravy neistý, pretože dechtom väčšinou už nasiaklo aj murivo komína. Určitou možnosťou je oddelenie omietky od muriva vrstvou laku, ktorý ešte počas schnutia obhádžeme pieskom. Ten zabezpečí lepšiu priľnavosť omietky. Ďalej je možné obložiť komín nehorľavým obkladom. Úspešným riešením môže byť použitie dvojvrstvovej sanačnej omietky.

Vyvložkovanie komínov

Výhodný spôsob renovácie komínov je ich vyvložkovanie, čo je podmienené dostatočným rozmerom prieduchu, ktorý sa po sanácii zmenší. Prieduch nesmie mať premenlivý prierez (niekedy sa dá prierez zväčšiť komínovou frézou) a mal by byť rovný a kolmý. Vyvložkovanie sa realizuje zo strechy, cez komínovú hlavu.

Na vyvložkovanie sa môžu použiť pevné komínové vložky (keramické komínové vložky, komínové vložky z hliníkového plechu, komínové vložky z nehrdzavejúceho plechu) alebo ohybné komínové vložky (ohybné komínové vložky z hliníkového plechu, ohybné komínové vložky z nehrdzavejúceho plechu, pružné komínové vložky).

Pevné keramické vložky je možné použiť pri priamych a pravidelných komínových prieduchoch. Nehrdzavejúce vložky majú oproti hliníkovým oveľa dlhšiu životnosť a môžu sa používať nielen pri kúrení plynnými, kvapalnými, ale aj tuhými palivami.

Frézovanie komínov

Priemer tehlového komínového prieduchu sa dá zväčšiť frézovaním. Komínová fréza je mechanizmus s výkonným kompresorom, vzduchovým motorom s frézovacou hlavicou a s vysávačom. Pred frézovaním zakryjeme a utesníme všetky otvory v komíne. Frézuje sa odspodu komína smerom k hlave a možno odfrézovať až jednu tretinu hrúbky muriva.

Dodatočné zhotovenie komínov

Pri zhotovovaní nových prieduchov je dôležitý výber miesta, kadiaľ má nový prieduch prechádzať. V nosnom múre, ktorý prenáša zaťaženie stropov, musí byť nový prieduch vzdialený aspoň 30 cm od drevených stropných trámov a aspoň 30 cm od doterajšieho komínového prieduchu, respektíve lícna vrstva komína musí byť vzdialená aspoň 5 cm od líca omietnutého alebo vyškárovaného muriva a minimálne 10 cm od nenosných konštrukcií (dreveného obkladu).

Túto medzeru treba vyplniť nehorľavým materiálom. Nový prieduch môže uhýbať vždy len jedným smerom a možno ho realizovať rôznymi spôsobmi. Dodatočný komínový prieduch môžeme zhotoviť napríklad vysekaním v múre, ktorého hrúbka musí byť aspoň 45 cm.

Pred začiatkom sekania overíme, či miestom, kadiaľ chceme viesť nový prieduch, neprechádza vedenie elektrického prúdu, rozvod vody, plynu a pod. Vysekáme ryhu nového prieduchu širokú 33 cm a hlbokú 18 cm, omietneme ju a postupne zamurujeme s previazaním na pôvodné murivo.

Sanácia trámov

V starších budovách sa niekedy nachádza zvláštna, dnešným požiarnym predpisom odporujúca úprava – drevené trámy prechádzajúce komínových telesom, či dokonca až prieduchom. Stalo sa to v minulosti, v čase stavby či opravy komína, keď zavadzajúce trámy začlenili do jeho telesa. Napriek tomu, že takéto úpravy vďaka zuhoľnateniu povrchovej vrstvy trámov často vydržali desaťročia, ba možno storočia (povrchová vrstva dreva zabudovaných trámov po určitom čase zuhoľnatela a nadobudla odolnosť proti zapáleniu iskrami), sú potenciálne nebezpečnými miestami vzniku požiaru (teplota vzplanutia dreva je 180 až 270 oC).

Tento predpoklad platí, prirodzene, vtedy, ak sa komín skutočne využíva na odvod spalín. V bežných budovách zrealizujeme trámovú výmenu (prípadne inú vhodnú konštrukciu) a trám rozhodne odstránime z komína. V pamiatkových budovách zvážime, či urobíme výmenu, alebo odstavíme komín z prevádzky, nanajvýš ho využijeme na vetranie. Ak sa komín nevyužíva a ani sa nebude používať na odvod spalín, môžeme detail ponechať ako zaujímavý doklad o technickom vývoji (aj takýto pôvodný detail má svoju vypovedaciu hodnotu).

Realizácia úprav dymníkov

Realizácia konštrukčných úprav dymníkov je dôležitá na zníženie rizika požiaru drevenej strešnej konštrukcie. Môžu ho spôsobiť iskry, ktoré vyletujú z dymníkového prieduchu. Podstatou úpravy je také zalomenie komínového ťahu, pri ktorom sa iskry spolu s dymom nedostanú mimo dymníka, ale zostávajú v ňom, respektíve vyhasnú.

Zalomenie zabezpečíme dvoj- alebo viacnásobnou zmenou smeru dymníkového prieduchu (približne) v pravom uhle, prípadne vložením kamenných dosiek do dráhy spalín. Aj po realizácii takýchto konštrukčných úprav je dôležité, aby sme pri kúrení pravidelne a dôsledne kontrolovali stav drevených konštrukcií v podkroví.

Oprava komínových hláv

Rozrušené murivo pod komínovou hlavou odstránime až po neporušené murivo, niekedy až po úroveň strešného prestupu. Murivo dôkladne navlhčíme a chýbajúcu časť komína znova vymurujeme. Časť nad strechou murujeme ostro pálenými mrazuvzdornými alebo šamotovými tehlami. Murujeme na vápennocementovú maltu. Na vymurovaný komín je z funkčného hľadiska najvýhodnejšie osadiť alebo vybetónovať komínovú hlavu.

Pri betónovaní hlavu vystužíme jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 až 6 mm, ktoré znemožnia alebo obmedzia jej praskanie. Oceľové strmienky môžeme vložiť aj do ložnej škáry muriva medzi štvrtú a piatu vrstvu pod hlavu.

Novú komínovú hlavu pri osadzovaní zalícujeme s murivom (ak to nie je v rozpore z hľadiska pamiatkovej obnovy), pretože presahujúce komínové hlavy síce chránia komínové murivo proti dažďu, ale v porovnaní so zalícovanými hlavami znižujú ťah. Pri komínových hlavách historických stavieb treba rešpektovať pôvodné riešenie komínovej hlavy. Ak je pôvodná hlava silno skorodovaná alebo medzičasom zanikla, rekonštruujeme ju napríklad podľa starších fotografií.

Čistenie komínov a ich uvedenie do prevádzky

Komíny, komínové prieduchy a spotrebiče palív sa musia pravidelne kontrolovať a čistiť – v závislosti od druhu paliva a výkonu spotrebičov je určený minimálny počet čistení do roka (v rozpätí 1- až 6-krát). Komíny pritom netreba čistiť len od sadzí, ale aj od iných nežiaducich predmetov, ktoré do nich časom napadajú – predovšetkým od stavebného odpadu.

Odpad môže byť dobrým zásobníkom vlhkosti, a preto je potrebné pri čistení zabezpečiť v komínoch aj primerané vetranie. Po dokončení obnovy alebo prestavby, prípadne po vymurovaní nového uvádzame komín do prevádzky postupným zvyšovaním teploty spalín (vždy až po stvrdnutí malty). Pri rýchlom zvýšení teploty by vplyvom náhleho tepelného namáhania mohli vzniknúť poruchy.
Zdielať článok na Facebooku


TEXT: Ing. Oto Makýš, PhD.;
FOTO: Prespor, Schiedel, archív vydavateľstva


Foto dňa

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky