Ako zatepliť podlahu v starom dome?

14.06.2017  |     

Vaša otázka: Chystáme sa rekonštruovať starší rodinný dom, a keďže sme mali nepríjemne chladno od podlahy, chceli by sme ho odspodu zatepliť. Viete nám poradiť, ako by sme mali postupovať a aké materiály sú najvhodnejšie?

Na návrh vhodného riešenia sú potrebné podrobnejšie informácie. Dôležité je napríklad to, či chcete podlahu „dotepliť“, a teda ju zvýšiť (v takom prípade je ideálny systém suchej podlahy), alebo plánujete zásah do pôvodnej konštrukcie podlahy – napríklad odstránenie betónového poteru a jeho nahradenie novými vrstvami.

Pri rekonštrukciách je často nutné riadiť sa už jestvujúcimi výškami stavebných otvorov. Pokiaľ ich nechcete upravovať, mali by ste použiť kvalitné izolácie, ktoré majú napriek malej hrúbke výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Pri návrhu hrúbky tepelnej izolácie treba brať do úvahy najmä súčiniteľ prechodu tepla materiálu a vnútornú povrchovú teplotu konštrukcie. Pri celkovej skladbe podlahy je zároveň potrebné dodržať isté pravidlá.

Konštrukcia podlahy sa skladá z týchto základných vrstiev:

• Nosná konštrukcia – mala by byť staticky pripravená na prevádzku v miestnosti aj na priťaženie novou podlahou. V prípade podlahy na teréne by mala byť jej súčasťou aj hydroizolácia.

•​  Vyrovnávacia vrstva – najmä pri rekonštrukciách je potrebné nosný povrch vyrovnať, pretože dosky tepelnej izolácie nie sú schopné kopírovať nerovný povrch. Na vyrovnanie sa používajú podsypy s malou zrnitosťou alebo nivelačné hmoty.

•​  Tepelnoizolačná vrstva – k dispozícii sú izolácie z bieleho a sivého polystyrénu, Styrodur, PIR dosky alebo minerálna vlna. Vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti má sivý polystyrén – jeho súčiniteľ tepelnej vodivosti λ je mimoriadne nízky, takže dokáže plniť účel už pri menších hrúbkach.

•​  Separačná vrstva – zamedzuje prenikaniu vody z poteru do izolácie. Najčastejšie sa používajú PE fólie. 

•​  Roznášacia vrstva – zabezpečuje rovnomerné prenesenie zaťaženia na izolačné vrstvy. Môže ju tvoriť betónový alebo anhydritový poter, prípadne veľkoplošné dosky.

•​  Separačná a prípravná vrstva – väčšina nášľapných vrstiev si vyžaduje prípravu podkladu – vyrovnanie alebo separáciu. Podľa materiálu a technológie povrchu to môžu byť napríklad penové PE fólie či penetračné nátery.

 Nášľapná vrstva – je v priamom kontakte s interiérom, mala by teda mať adekvátne vlastnosti a vzhľad.

1. Ľahká podlaha

Jej výhodou je minimálne zaťaženie konštrukcie a rýchla montáž – keďže ide o suchý spôsob výstavby, nie je potrebný čas na vytvrdnutie betónu či anhydritu. Ako roznášacia vrstva sa nepoužíva poter, ale veľkoplošné dosky – OSB, preglejka, cementovláknité dosky a pod. Takáto roznášacia vrstva je tenšia a ľahšia (jej hrúbka je asi 2 cm). Optimálne je, keď sa dosky ukladajú v dvoch vrstvách, resp. spájajú na pero a drážku.  

2. Ťažká podlaha

Viac zaťaží konštrukciu pod sebou a uberie viac z výšky miestnosti (vyššiu hrúbku novej podlahy je potrebné zohľadniť najmä pri výške dverí a parapetov), odolá však vyššiemu zaťaženiu. Súčasťou ťažkej podlahy je poter, ktorý sa pripravuje mokrým procesom, vyžaduje si teda čas na vytvrdnutie a vysušenie. Minimálna hrúbka poteru je 4 – 5 cm podľa odporúčaní statika. Aby tepelná izolácia nenasiakla vlhkosť z poteru, musia byť tieto vrstvy oddelené separačnou vrstvou.

3. Zateplenie odspodu

Pokiaľ je pod obytnými priestormi nevykurovaná pivnica alebo garáž, môžete využiť kontaktný systém na zateplenie stropu. Toto riešenie je omnoho jednoduchšie a neovplyvní výšku obytného priestoru. K dispozícii sú napríklad dosky z minerálnej vlny s povrchovou úpravou (priamo na ne môžete, ale nemusíte naniesť farbu).

Tip odborníka:

Podlaha musí byť funkčná počas celej životnosti – mala by odolávať napríklad lokálnemu pretlačeniu skriňami. Pri výbere izolantu je preto potrebné brať do úvahy aj jeho tvrdosť.

Na určenie hrúbky tepelnej izolácie je dobré dať si urobiť tepelnotechnický prepočet. Iba pri správnom návrhu skladby podlahy a odbornej realizácii totiž zabezpečíte správnu tepelnú pohodu.

Ak chcete zlepšiť tepelnú pohodu v interiéri, nezabudnite na izoláciu podláh! 

Úniky tepla do zeme či chladných pivníc môžu tvoriť až 25 % všetkých tepelných strát rodinného domu.

Minerálne dosky slúžia v podlahách ako tepelná aj akustická izolácia.

Pri akustickej stačí hrúbka izolantu cca 4 cm, tepelná izolácia môže mať aj niekoľko desiatok centimetrov.

Skladba

1. nosná konštrukcia
2. hydroizolácia
3. tepelnoizolačná vrstva 
4. separačná vrstva
5. roznášacia vrstva
6. separačná a prípravná vrstva
7. nášľapná vrstva

Základný rozdiel medzi ťažkou a ľahkou plávajúcou podlahou spočíva v type roznášacej vrstvy – kým pri ťažkých podlahch ju tvorí poter (cementový alebo anhydritový), pri ľahkých sú to veľkoplošné dosky (OSB, preglejka, cementovláknité dosky a pod.), ktoré sa montujú suchým spôsobom.

PRIPRAVILA: ERIKA KUHNOVÁ
ODBORNÁ SPOLUPRÁCA: ING. ALEXANDER PRIZEMIN, ISOVER
FOTO: ARCHÍV FIRIEM
ZDROJ: časopis Môj dom 5/2017

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Krtkodom pri Košiciach

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie príspevky