Byt so záhradkou na balkóne

29.03.2011  |     

Normálne sme sa nasmiali. Myslela som si, že manažér-suchár kúpil byt, mal na značkový nábytok, pozná sa s tými z Triformu. Zavolal si aj architektku a teraz si hovie. Hovie! Bez priečok, bez sedačky, bez kobercov. Nepreháňal to so zariaďovaním, niečo tuší, ba aj vie o umení, tak si rozšafne kúpil dva obrazy od kamarátov Augustínovcov, aj jemne erotické dielko Ninky Weislechnerovej si zavesil na priechode medzi spálňou a dennou časťou.

Do ďalšieho kupovania nábytku sa nehrnie. Tri vypletané sedáky už rozdal, a keď sa uňho zídu štamgasti, sedia a voľkajú si okolo barovo--jedálenského stola. Chlapom ide sedenie k duhu, k výške sedu na vysokých stoličkách ani sa za stolom nemusia zohýbať, no a baby vyzerajú na barovom podnoží celkom k svetu. Inak sa tu schádza spoločnosť, ktorej nie je proti vôli prízemné sedenie na dôkladne vyplanírovanej podlahe. Počas rekonštrukcie poputovali všetky staré vrstvy podlahy na smetisko. Okrem novej izolácie a cementového poteru sa tu liala samonivelizačná stierka, a keď sa už zdalo, že podklad vytvrdol, položili naň plávajúcu podlahu.

Mimochodom, podlaha bola jednou z najväčších investícii v tomto byte. Jediné, čím sa proti nej zhrešilo, bolo, že v túžbe po jednoliatom priestore a ucelenej dlážke obytného interiéru sa nemyslelo na dilatáciu. Tá sa priam žiadala na mieste, kde by si predchádzajúce generácie urobili prah pri vstupe do spálne. Po čase sa tu krytina vydula. Muselo sa jej dodatočne nechať trochu vlastnej vôle na malé objemové zmeny, ktorým sa nevyhne nijaká plávajúca podlaha.  

Nechcel ho

Najprv ho nechcel. Prišiel sem prvý raz, obzrel sa, videl šestoro dverí, otočil sa na päte a vybehol von. Rozdýchal to, premyslel a vyšľapal naspäť tri poschodia bez výťahu. Keď ten bytík prevetrá, vykuchá, vyhádže všetko, s čím sa dá pohnúť, potom môže na tých niekoľkých štvorcových metroch vyrobiť celkom obstojné zázemie pre človeka s rezkým životným štýlom – teda pre seba a tak trochu aj pre svoju priateľku. Komu práca nadelila potulný život, ten má síce rád teplo domova, ale určite nechce slúžiť bytu. Úplne stačil začiatok, keď pri odľahčovaní pôdorysu od priečok a nadpočetných dverí vrchovato naplnili s brigádnikmi desať kontajnerov. Veľké vyhadzovanie si mohol dovoliť so súhlasom statika, vďaka polohe bytu a trpezlivosti susedov. Potom sa vymieňali rozvody všetkého, čo sa v takom šesťdesiatročnom byte dá a má vymeniť pri kompletnej prerábke. Bral to ako životnú príležitosť, ktorú dával už nefunkčnému bytu. Priestor sa mal zmeniť na bývanie hodné svojho nového majiteľa.

 

Chcel, aby tu normálne fungovala elektrina, aj keď naraz zapne počítač a ďalšie spotrebiče, aby voda tiekla v potrubí, a nie po stene, aby sa našiel spôsob, ako na malom priestore „spáchať“ pre radosť a úžitok nejaký ten architektonicko--dizajnérsky počin. Pri tom všetkom má rád črepníkové kvety, provensálske záhrady a dobre sa cíti s doplnkami v štýle techno. Záhradkové radosti si doprial na okenných parapetoch a balkóne, na ktorý hľadí hneď po prebudení. Zábradliu vplietol trikrát preloženým prúteným pletivom z Baumaxu podobu hniezda a spálňové rána tak spojil s vidieckou pohodou na treťom poschodí bratislavského bytového domu. Techno - sloh sa mu dostal pod kožu ešte v časoch, keď stával za mixážnym pultom a púšťal publiku muziku. Teraz sa mu tie časy pripomínajú vo vzhľade kovových svietidiel, jednoduchých úzkych rámoch, ktoré nekonkurujú obrazom a ani fotkám, a možno časom bude zo stropu na kovových technolankách visieť kovová plošina-polička s knihami a so spúšťacím mechanizmom.

A kde je počin?

Priestor otvorený od vstupnej chodby až k pätám kuchynskej linky sme už neraz videli. Nezhíkli sme ani tu, ale v poriadku: chlapec sa snažil, architektka poradila, kuchyňa si našla výhodnú polohu. Vládne tu pohoda a ako inak (ak sa niekto kamaráti s ľuďmi od nábytkového dizajnu), nechýba ani dizajnérsky akcent ako sa patrí. V tomto prípade v podobe červeného kresla značky Marlon Brando. Zaujalo významnú pozíciu v rohu pod obývačkovým oknom s najlepším výhľadom do otvoreného priestoru bytu. Kamarát Ivan z Triformu nahováral domáceho, že by sa mu sem šikla aspoň dvojsedačka, samozrejme štýlová a značková. My sme však našli v bielej praobyčajnej, a pritom užitočnej poličke pár červených boxerských rukavíc. Tie celkom postačia na dotvorenie atmosféry malého relaxcentra, ktorému asistuje jeden z obrazov Martina Augustína.

Ale veľké JÉÉ (wau ma irituje, pozn. redaktorky) sa dostavilo až v spálni. No áno, prečo hneď vystrieľať všetky tromfy vo foajé, keď tie najzaujímavejšie návštevy najviac dojme sebavedomé kruhové umývadielko spôsobne osadené na tučnej nablýskanej kovovej nohe. Objaví sa znenazdajky voľne stojace, bez opory stien, až vo chvíli, keď dotyčná návšteva nadobro vojde do spálne. Pekný kúpeľňový solitér v izbe korunovaný pekným výtvarným dielkom! Radosť umyť si ruky, aspoň si myslím. Že vraj podlaha je odolná proti vode, a tak ani sprchový kút sa neunúval do špeciálnej miestnosti. Jedine WC umiestnené za priečkou vedľa netradičnej zóny hygieny a šatník pri kuchyni sa v tomto byte dočkali dverí.

Byt sa najprv nezdal a potom sa vyjavil ako originál, ktorý po svojom kombinoval viac funkcií v jednom priestore. S nonšalanciou sa pritom vykašľal na dodržiavanie vyhraneného štýlu alebo kopírovanie trendov.

 

Návrh zariadenia podľa architektky Gabiky Pinterovej

Pôdorys pôvodne zapriečkovaného a zadverovaného bytu

Ako sa byt odľahčil radikálnou rekonštrukciou..


Text a Produkcia: Marína Ungerová
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Jednopodlažný pasívny dom odkazuje na typické vidiecke osídlenia

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Novinka!
Rodinné domy
jeseň/zima 2017


Najnovší katalóg projektov rodinných domov!




Kúpiť v e-shope

Najnovšie príspevky