Dom v blízkosti historického centra Nového Jičína

17.05.2011  |     

Prešli sme najstaršou časťou Nového Jičína. Cesta sa mierne zdvihla do kopca a hneď sa aj stratila v uličke husto obstavanej rodinnými domami. Dom pri dome. Radovky – pamätníci dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Niečo sa tu už zrekonštruovalo, iné čaká na opravy. Sivo omietnutý dom s titánzinkovou strechou a tromi pultovými vikiermi vonia novotou až na ulicu. Očividné delenie fasády a ani tvar strechy nenapovedá, že by s architektúrou domu mal niečo spoločné Kamil Mrva, moravský architekt so striedmym rukopisom...

 

Ulicu vystavali pred necelým storočím ako prvú perifériu mesta hneď za historickým jadrom Nového Jičína. Ako sa mesto časom rozrastalo, vzalo postupne na milosť Nerudovu ulicu zošnurovanú nízkou radovou zástavbou a prijalo ju do „lepšej“ spoločnosti mestských domov. Majitelia radovej zástavby neostali tejto výsade nič dlžní. Väčšina z nich sa podľa svojich možností podujala na zušľachťovanie vzhľadu domov a vylepšovanie kvality svojho bývania. Niektoré domy odkúpili noví majitelia, ktorí si cenili blízkosť centra a súkromie záhrad, čo sa v pásoch ťahajú od zadných stien domov k historickej zástavbe.

Znížené biele časti stropu a o 40 centimetrov vyššie odhalená podstata betónovej šedi pridali priestoru prízemia na plasticite. Tá svojou výtvarnosťou korunuje inak jednoduchú otvorenú dispozíciu obývačky, jedálne a kuchyne.

 

Príčiny a súvislosti

„Keď sme dom kúpili, vyzeral ako väčšina na tejto ulici. Neveľmi zaujímavý, ošumelý, uzavretý sám do seba. Obytnému priestoru chýbal bežný komfort, ktorý súčasníci vyžadujú,“ rozpráva o začiatkoch štíhla majiteľka domu a ukladá pred nás štýlové šálky z dielne miestnej umelkyne. Káva rozvoniava, Dano fotí a ja sa dozvedám, že voľakedy sa tu stavalo štýlom čo dom dal, a tak sa v múroch okrem plných tehál našli aj kusy kameňov a íl. Strechu niesol krov poskladaný z guľatiny a múry stáli na kamenných základoch, ktoré boli azda jedinou izoláciou nepodpivničeného domu. To bol dôvod, prečo pôvodný objekt až na časť obvodových múrov zbúrali. Návrh nového domu pochádzal od miestneho architekta Ivoša Domoráka, ktorý dobre poznal stav radovej zástavby v ich ulici.

Achille Castiglioni prišiel v roku 1962 s nápadom osadiť kovový prút v ľahkom oblúku do podstavca z pravého carrarského mramoru vážiaceho 65 kilogramov. Ten zabezpečil stabilitu svietidlu Arco, ktoré je azda v súčasnosti ešte obľúbenejšie ako v čase svojho vzniku. U Mixovcov sa ohýba do priestoru až vo výške 1,7 metra. Značka Flos vyrába lampu v nezmenenej podobe viac ako štyridsať rokov.

 

„Celý objekt už stál, miestnosti boli rozvrhnuté, dokončili nám aj vonkajšiu terasu so sedlovým prístreškom v klasickom drevenom štýle. Vtedy sa to stalo! Niečo nám nesedelo, ešte raz a s odstupom sme sa pozreli na stavebný sloh a miesto, ktoré malo byť naším novým domovom. Zistili sme, že nám bude bližší jednoduchší štýl s voľnou dispozíciou, čo najviac otvorený záhrade. Tá sa ťahá za domom do stredu mesta. Okoloidúci ani netušia, aký príjemný pozemok máme my aj naši susedia. Chceli sme, aby záhrada bola súčasťou nášho bývania, aby sme ju vnímali, aj keď si budeme hovieť v obývačke alebo obedovať v jedálni,“ ukazuje pani domu na veľké zasklené plochy, cez ktoré vidíme čulý pohyb v záhrade. Terén sa tu ešte len tvaruje, zemina navršuje až pod okraj terasy, ukladajú sa schody, ktoré prepoja viac úrovní svažitej záhrady, a čaká sa na nové nadstrešie. Zatrávnený a vynovený pozemok sa zblíži s domom podľa návrhu ateliéru Kamil Mrva Architects. „Prečo pán architekt Mrva a jeho ateliér? Pre architektonický štýl, ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, čistotou, priznaním konštrukčných materiálov.

Máme známeho, ktorý býva neďaleko v prestavanej stodole na mieste s krásnym výhľadom do okolia. Dovidí na prírodnú scenériu, aj keď sedí doma za stolom. Stodola sa už len pripomína v starých kamenných múroch, inak ide o modernú stavbu, ktorá vďaka použitému materiálu a členeniu fasády pôsobí, akoby vyrástla z miestnej tradície. Poznali sme ten dom. Veľmi sa nám páčil, a tak sme sa opýtali na architektov. Boli sme zvedaví, kto je zodpovedný za architektonickú šupu, ktorú tomuto mestu konečne niekto gurážny uštedril a ktorá pohla myslením Novojičíňanov,“ dôvodia domáci svoje rozhodnutie, ktoré oživilo útroby ich domu.

Moderná prestavba voľne, a pritom prirodzene prepojená s exteriérom je na tejto ulici prvou realizáciou. Za týmto pocitom však stojí profesionálny prístup skúseného architekta. Susedia uprednostnili pôvodný ráz domčekov... Architekta Mrvu nemuseli prehovárať: „Miesto a záhrada ho zaujali, a keďže je rodeným vizionárom, vedel hneď od začiatku, ako dať interiérové veci na pravú mieru.“

„Majitelia nás oslovili, až keď bola stavba v plnom prúde. Mali sme vyriešiť a architektonicky ozvláštniť interiér vtedy rozostaveného rodinného domu v radovej zástavbe v blízkosti centra. Jeho rekonštrukciu navrhli a priviedli k realizácii architekti z ateliéru Architráv. Po stretnutí s rodinou majiteľov sme sa dohodli na niekoľkých zmenách v dispozícii prízemia, uvoľnili sme priestor vďaka menšiemu počtu priečok a hľadali spôsob, ako vniesť do interiéru súčasné prvky. Domáci nás totiž požiadali o vytvorenie jednoduchej otvorenej dispozície domu,“ potvrdil architekt Kamil Mrva. Moderná prestavba voľne a pritom prirodzene prepojená s exteriérom je na tejto ulici prvou realizáciou. Za tým všetkým sa skrýva profesionálny prístup skúseného architekta.

Striedmosť, triezvy prístup, prírodné materiály, elegancia jednoduchosti a ohľaduplnosť ku krajine, z ktorej vyrastá architektúra domov, sú poznávacou značkou Kamila Mrvu. Pokojné ladenie interiéru prenechalo právo na farebné akcentovanie priestoru dvom červeným DSX stoličkám, tvarovo jednoduchému, ale tiež červenému konferenčnému stolíku a niekoľkým červeným doplnkom v kuchyni.
Priehľadné alebo matované posuvné dvere? Vyhrali tie prvé; súčasné spotrebiče majú pekný dizajn a aj topánky domácej panej stoja za pohľad! Priestor pod schodiskovou podestou je dokonale využitý. V dome sa posúvajú aj dvere na šatníkových a ostatných vstavaných skriniach, ktoré sa robili na mieru.
Tam, kde by hrozilo prehustenie nábytkom, zariaďovalo sa naľahko, transparentne alebo aspoň tvarovo úsporne.

 

Výtvarne od stropu

Prekvapujúco, a pritom sympaticky pôsobí využitie niekoľkých obnažených geometrických betónových plôch zahĺbených do stropu. Architekti priznali použitý materiál v celej jeho betónovej kráse. Surový, debnením poznačený povrch na niekoľkých miestach pekne kontrastuje so sadrokartónovým podhľadom. Znížené biele časti stropu a o 40 centimetrov vyššie odhalená podstata betónovej šedi pridali priestoru prízemia na plasticite. Tá svojou výtvarnosťou korunuje inak jednoduchú otvorenú dispozíciu obývačky, jedálne a kuchyne. Zasklené steny otvárajú dom záhrade a denné svetlo spomaľuje a zrýchľuje svoj tok podľa toho, či sa dotýka hladkých bielych stien, kovových povrchov, sklenených priečok, alebo drsného betónu, alebo štruktúrovanej textílie čalúnenia pohovky a kresiel. Aby sa umocnil dojem celku, na podlahu celého prízemia položili svetlé drevo. Drevom sa nešetrilo ani pri vyhotovení schodiskových stupňov a dverí do izieb. Objednali si ich všetky v rovnakom štýle a z rovnakého materiálu.

Niektoré priečky sa vypustili, o schodisku tiež dlho diskutovali. Váhali, ktorým smerom natočiť schodiskové ramená. K obývačke, k jednému alebo druhému vchodu? Napokon sa schody ocitli v pokračovaní línie vstupu do domu. Územné nároky detí sa vyriešili v podkroví. Tí veľkí majú samostatné izby, ten menší získal ihrisko pod strechou. Detské teritórium sa zariaďovalo vo farbách prízemia.

 

Belosť stien, pohľadový betón a neutrálna farebnosť väčšiny zariadenia dali vyniknúť dizajnovým nábytkovým kusom. Pokojné ladenie interiéru prenechalo právo na farebné akcentovanie priestoru dvom červeným DSX stoličkám, tvarovo jednoduchému, ale tiež červenému konferenčnému stolíku na zelenom koberci a niekoľkým červeným doplnkom v kuchyni. Nezabudlo sa pritom ani na taký zaujímavý detail, akým sú červené objímky žiaroviek, ktoré sa ako v mydlových bublinách usídlili v troch svietidlách Fly, vzorne zoradených priamo nad jedálenským stolom. Vyrovnaný rad lámp visí zo sadrokartónom vymedzeného rigolu presne nad levitujúcou polaminovanou doskou tmavého stola Four Table. Značka Kartell ho síce predáva viac do kancelárií ako do domácností, ale napriek tomu sa domáci rozhodli pre geometricky vtipný dizajn Pietra Ferruccia Lavianiho – každá kovová noha stola si ide svojou cestou, a pritom všetky štyri dodávajú celej konštrukcii potrebnú ľahkosť. Geometria stropu a geometria stola si porozumeli eleganciou a dômyselnou jednoduchosťou. Ani v obývacej časti sa nepokúšali o tvarovo komplikované riešenia. Čisté línie políc, obývačkovej zostavy a neutrálnej sedačky uzavrel oblúk 1,7 metra vysokého svietidla Arco, ktoré stráži pokoj relaxačnej časti otvorenej dispozície prízemia.

Červené objímky žiaroviek sa ako v mydlových bublinách usídlili v troch svietidlách Fly, vzorne zoradených priamo nad jedálenským stolom. Čajník na červeno patrí k doplnkom verným farebnej koncepcii interiéru.

 

Zmeny k lepšiemu

Zasklené priečky na niekoľkých miestach nahradili pôvodne navrhnuté klasické stolárske výrobky. Opticky ľahké transparentné alebo priesvitné posuvné steny čiastočne odhmotnili a uvoľnili veľkú časť stien na prízemí domu. „Zrušili sme klasické skrinky v kuchyni. Do ník stolári umiestnili police a tie sú teraz ukryté za posuvnými zasklenými krídlami dverí. Firmy prichádzali na odporúčanie architekta Mrvu, a tak nevznikali problémy s nepochopením návrhu. Naopak, v niektorých detailoch dokázali remeselne dotiahnuť pôvodný nápad k všeobecnej spokojnosti,“ pochvaľuje si pani Mixová. „Vitra, Kartell. Značky, ktoré svojimi výrobkami najprv oslovili manžela a potom sme všetci zistili, že takýto nábytok je nadčasový.“ Biele, čierne a červené stoličky DSX vyrobené podľa návrhu dizajnérskej dvojice Eamesovcov, ktorí zaujali svet už v päťdesiatych rokoch minulého storočia, alebo o polstoročie mladšie kreslo Tom Vac od Rona Arada s vlnitou štruktúrou polyuretánového čierneho sedadla posadeného na kovových nôžkach.

Polypropylénová škrupina sedadiel stoličiek DSX od manželského návrhárskeho páru Charlesa a Ray Eamesovcov stojí na pochrómovaných kovových nôžkach od roku 1950. Takto sa zapísala do povedomia staršej generácie a svojím organickým tvarom sa prihovára aj súčasníkom. Do dreva obuté kreslo od Rona Arada: to, že stolička Tom Vac má svoju osobnosť, potvrdzuje aj jej veľmi osobné meno, ktoré dostala hneď po tom, ako vyšla z dielne chýrneho návrhára Rona Arada. Vyrába sa vo Švajčiarsku a od roku 1999 získala takú popularitu, že sa stala súčasťou nielen zbierok Vitra Design Museum, ale aj mnohých zaujímavých interiérov.

Mixovci si vybrali variant obutý do drevených klzákov, pod ktorým si počas rozhovoru hopká farebne zladený čiernobiely zajko. Stôl Four Table a eamesovské stoličky zapríčinili, že do ich domu pribudli aj ďalšie dizajnové kúsky: spomínané svietidlo Arco značky Flos, ktorá ho od roku 1962 vyrába v nezmenenej podobe podľa dizajnu Achillea Castiglioniho, alebo lampy Fly od Pietra Feruccia Lavianniho. Všetko veci krásne, tvarovo jednoduché a funkčné tak, ako domácimi perfektne vyriešená a umne schovaná technická časť spodného podlažia. Sušičke a práčke postavili za chrbtom polopriečku, ktorá siaha pod úroveň medzipodesty dreveného hlavného schodiska. Vedľa nich sa zmestila aj polička na topánky. Sama by som ich neobjavila, ale keď fotograf Dano „páchal“ zábery predsiene, do ktorej sa vchádza priamo zo záhrady, objavil pekne vedľa seba vľavo za zasklenými posuvnými dverami malú práčovňu, disciplinovane zalícovanú s policou na topánky. Vtipné, pekné, praktické, v blízkosti kuchyne, a pritom mimo zorného poľa domácich: „Otázkou bolo, či spotrebiče ukryť za transparentným, alebo len za priesvitným zasklením. Nakoniec sme ich priznali v duchu priznávania betónu a trebárs aj oceľovej schodnice, ktorá nesie schodiskové stupne.“

Červený akcent svietidla na poschodí. Kovové ťahadlá zvýšili bezpečnosť zábradlia na poschodí.

 

Zástupca investora

Na úlohu sprostredkovateľa medzi stavebnou firmou a architektmi, ale tiež medzi členmi rodiny a všetkými aktérmi výstavby sa podujal brat pani Mixovej. Oficiálne vystupoval ako zástupca investora. Výhodou boli jeho skúsenosti z praxe stavebného inžiniera. Dohliadal pri murovaní z tehál POROTHERM, kladení izolácií, výbere tepelného čerpadla, inštalácii teplovodného podlahového vykurovania, zvažoval spolu so stavebnou firmou možnosti úspor energie v dome, ktorý síce nie je postavený podľa prísnych pravidiel nízkoenergetických domov, ale nemal by pojedať priveľa energie a zvyšovať výdaje domácnosti. Rodina po roku bývania zistila, že by síce prijala viac úložného priestoru, ale časť z neho dobrovoľne obetovali. Na poschodí mali vzniknúť priamo oproti sebe dva šatníky. Jeden z nich sa napokon stal technickou miestnosťou, ktorú obsadilo tepelné čerpadlo.

Pod vonkajšie proporcie domu sa podpísala architektonická kancelária Architráv z Nového Jičína a predpisy stavebného úradu mesta Vikier s pultovou strieškou a okrúhlym oknom vytvoril dostatok priestoru na zelenú kúpeľňu. Patrí obyvateľom podkrovia.

 

Nadväznosti

„Nadväznosť priestoru a vzhľad interiéru vznikali postupne, za pochodu, a skôr išlo o priebežné konzultácie krokov, ktoré mali naplniť víziu architekta a naše predstavy, ako o dôsledné napĺňanie presného a vopred premysleného architektonického návrhu. Napodiv prestavba dopadla skvele, cítime sa tu vynikajúco. Takáto spolupráca nebola ani pre architektov jednoduchá – klienti, ktorí chodia tri roky konzultovať jednotlivé fázy prestavby, sú určite zložitejším prípadom ako tí, čo sa riadia podrobne vypracovaným projektom,“ priznávajú domáci. Mixovci však uprednostnili evolučný vývoj svojho nového domova pred dokonalým plánom prestavby. Architekti Kamil Mrva a Blaženka Bebek z ateliéru Kamil Mrva Architects mienili k interiéru štýlovo pripodobniť aj vonkajší vzhľad domu. Napríklad zo strany ulice navrhli posuvné rolety, chceli pozmeniť fasádu, detaily zastrešenia... Domácim však už nestačili financie na ďalšie stavebné a vzhľadové úpravy. Majitelia doladili najmä interiér a ostatné dokončili podľa pôvodného projektu. Prestavovali s vedomím, že zásadnou rekonštrukciou radovky si síce môžu dopriať komfortné bývanie, ale vonkajším vzhľadom domu nemožno len tak a bez súhlasu mesta poprieť ráz celej ulice a ani sa vymaniť z pravidiel radovej zástavby. Dodržali teda výšku hrebeňa, tvar strechy a vikierov, výšku rímsy a ostatné možno niekedy inokedy...

Terén sa tu ešte len tvaruje, zemina navršuje až pod okraj terasy, ukladajú sa schody, ktoré prepoja viac úrovní svažitej záhrady, a čaká sa aj na nové nadstrešie – všetko podľa návrhu ateliéru Kamil Mrva Architects.

 

Pôdorys prízemia
1 – terasa
2 – spáľňa
3 – kúpeľňa
4 – chodba
5 – práčovňa pod schodiskovou podestou
6 – kuchyňa
7 – pracovňa
8 – predsieň
9 – WC
10 – obývačka
11 – vstup

 

Investor: rodina Mixovcov
Realizácia: 2007 – 2009
Autor: Kamil Mrva, Blaženka Bebek z ateliéru Kamil Mrva Architects
Spolupráca: Lenka Burešová, Lubomír Fuňák
Stolárske práce na mieru: kuchynskú linku, atypické vstavané skrine, posuvné zasklené steny a na čo si Mixovci spomenuli vyhotovila firma ATK Simon Adámek z Nového Jičína

 

Ing. arch. Kamil Mrva

„V našom štúdiu sa zaoberáme kompletnou projekčnou a inžinierskou činnosťou výstavby verejných a neverejných stavieb, tvorbou prostredia a dizajnom. Projektovú dokumentáciu vypracujeme vo všetkých stupňoch – od architektonických štúdií, projektov na územné riadenie cez projekty na stavebné povolenia až k vykonávacím výkresom vrátane realizačnej dokumentácie. Súčasťou našej práce je aj autorský a technický dozor.“ V piatok 26. marca 2010 otvorili vo viedenskom Architekturzentre (MuseumsQuartier, Museumsplatz 1) výstavu, na ktorej sa predstavia drevostavby ateliéru Kamil Mrva Architects spolu s drevenou stavbou rakúskych kolegov zo štúdia X-architekten.

1988 – 1992 Stredná priemyselná škola stavebná vo Valašskom Meziříčí
1992 – 1996 Fakulta architektúry VUT v Brne, bakalárske štúdium
1996 – 1997 Architektonické štúdio Gama v Prahe
1997 – 1998 Fakulta architektúry VUT v Brne, magisterské štúdium, ateliér prof. Miroslava Masáka
od 1997 člen Obce architektov Českej republiky
2001 – 2006 výučba priemyselného dizajnu na strednej priemyselnej škole v Kopřivnici
od 2002 člen Českej komory architektov
2006 – 2009 člen Stavovského súdu ČKA
od 2004 – spolupráca s Fakultou architektúry VUT v Brne
2005 spoluzakladateľ Centra novej architektúry v Ostrave (spoločne s Radimom Václavíkom a Davidom Florykom, Atos6)

 


Text: Marína Ungerová
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Jednopodlažný pasívny dom odkazuje na typické vidiecke osídlenia

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky