Nedeľa, 26. október 2014. Meniny má Demeter, zajtra Sabína.

Starý byt na nitrianskom sídlisku si prerobili od základov

Zdielať článok na Facebooku
02.11.2013  |  

Malá kuchyňa, miniatúrna kúpeľňa, nevyužiteľné chodby... – známymi chorobami panelákových bytov pôvodne trpel aj tento nitriansky. Šikovný architekt však, našťastie, dokáže nájsť účinný liek aj na chorú dispozíciu.


Mnohé staršie sídliská sa časom akosi „utriasli do pohody“: stromy podrástli a svojím zeleným spôsobom humanizovali parter, decká sa majú kde hrať, pribudli obchody, do centra sa človek dostane celkom šikovne... Jednoducho, bývanie na staršom sídlisku má svoje výhody. Len tie byty! Aj byt na jednom z nitrianskych sídlisk nutne potreboval zásadnú priestorovú reorganizáciu a interiérové omladenie. Absolvoval totiž generačnú výmenu a pôvodná dispozícia, pôsobiaca ako zhluk chodieb a „slížov“, ktorými človek popri nábytku pomaly ani neprejde, samozrejme, mladým nevyhovovala. Chcelo to však skúsené oko architekta, aby odhalil jeho ozajstný potenciál. Ešteže Marek vedel, komu má zavolať – s Tomášom sa poznajú už dlho a dobre si rozumejú po všetkých stránkach, oblasť interiérov nevynímajúc.

Výhoda umakartu

Najvážnejšími nedostatkami pôvodnej dispozície boli pomerne malá kuchyňa a naozaj miniatúrna kúpeľňa. „Z predsiene sa do kuchyne prechádzalo chodbičkou medzi kúpeľňou a obývačkou,“ popisuje pôvodnú situáciu architekt Tomáš Guniš. „Nie je to zlá myšlienka, ale v malom byte to bol naozaj veľký priestorový luxus,“ vysvetľuje. Chodbičku teda zrušili a priestor, ktorý predtým zaberala, po novom pripadol kúpeľni. Zároveň tým v kuchyni ubudli jedny dvere, vďaka čomu tu ostalo miesto na dlhšiu linku. Jedným šikovným Tomášovým ťahom tak Marek s Gabikou získali kúpeľňu príjemných rozmerov aj komfortnú kuchyňu.
I keď umakartové jadro asi málokto považuje za šťastné riešenie, v prípade rekonštrukcie „z gruntu“, pri ktorej sa mení aj dispozícia bytu, môže byť veľkou výhodou. „Vďaka umakartovému jadru tu nebol problém s rušením či presúvaním priečok,“ vysvetľuje architekt. „Jediným pevným bodom bola stúpačka, na ktorú sme sa napájali s vodou a odpadom z kuchyne, kúpeľne aj WC. V ostatnom sme mali voľnú ruku. Všetok umakart sme teda vyhodili, kuchynskú priečku sme posunuli o kúštik viac do kúpeľne a kúpeľňovú asi 20 cm smerom do vstupnej chodby, ktorá bola dostatočne široká.“

Oslobodzujúca špajza a suverénna kuchyňa

Okrem radikálneho rezu v umakartovom srdci bytu architekt do rozloženia miestností nezasahoval – obývačka, kuchyňa aj spálne ostali na svojom mieste. Vo dvoch spálňach (jedna už svojmu účelu slúži, z druhej bude časom detská izba) sa dohodli na umiestnení vstavaných skríň, ktoré vytvorili základ pre budúce zariaďovanie. Za to, že byt pôsobí priestranne, vďačí (okrem iného) aj jednému zo šikovných prvkov pôvodnej dispozície – komore. Keďže je v nej množstvo odkladacieho priestoru a ďalší ešte pribudol vo vstavaných skriniach v spálňach, nemuseli obývačku ani kuchyňu priveľmi zaplniť nábytkom. „Denný priestor sa vďaka tomu dal zariadiť celkom jednoducho, takže pôsobí voľne a vzdušne. Nábytok je tu skôr kompozičný – skrinka pod televízorom, pár políc na knižky a sklo...“ hovorí architekt Guniš.
Aj v kuchyni sa s miestom narábalo rozumne – v úzkej miestnosti sa barový pult postaral o priestorovo úsporné stolovanie aj príležitostnú pracovnú plochu. Hoci dnešným trendom sú otvorené priestory, tu ostala kuchyňa od obývačky oddelená. „Všetko má totiž svoje výhody aj nevýhody a každý typ priestoru vyhovuje iným povahám, inému životný štýlu. V otvorenom priestore môže napríklad niekomu chýbať súkromie,“ vysvetľuje architekt. „Pôvodné dvere sme ale nahradili posuvnými – keď sa odsunú, pocit prepojenia týchto dvoch miestností je naozaj intenzívny,“ dopĺňa. 

Tajomstvo úspechu tkvie v detailoch

Dvere pôvodne zaberali v malých miestnostiach priveľa miesta, architekt ich preto nahradil posuvnými. Tie sa v obývačke zasúvajú za sadrokartónovú stenu, ktorá vytvorila pozadie pre televízor a nízku skrinku. Tomáš túto časť steny ešte zvýraznil tapetou a predsadenú konštrukciu potiahol až na strop. Dnes už v interiéroch pomerne bežný (ale stále pôsobivý) oživujúci prvok – stena zdôraznená zaujímavou tapetou, tak získal na originalite a priestor panelákovej obývačky príjemne ozvláštnil. „Dosť dlho som tento zámer zvažoval,“ priznáva architekt. „Vedel som, že celá predsadená konštrukcia musí mať jednotnú povrchovú úpravu, ale trochu som sa obával, či nebude tmavý strop pôsobiť priveľmi ťaživo. Našťastie sa moje obavy nenaplnili.“
Aj keď v pomerne nízkych panelákových miestnostiach nebýva veľa miesta na zavesené podhľady, tu sa predsa len nakoniec zmestili. A pomohli. Sadrokartón zakryl nerovnosti pôvodného panelového stropu a skryl aj elektrické rozvody. Nad ním je vrstva minerálnej vlny, ktorá v tomto prípade poslúžila ako účinná zvuková izolácia: „Suseda nad nami má dlažbu bez krokovej izolácie, čo bolo predtým dosť počuť. Teraz už je tu ticho. Funguje to úplne super,“ pochvaľujú si domáci.
Ďalšou „vychytávkou“ je svetlík nad kuchynskou linkou, ktorý pod stromom ukončil novú priečku medzi kuchyňou a kúpeľňou. „Je to naozaj praktická vec,“ pochvaľuje si Marek. „V kúpeľni vďaka tomu netreba cez deň vôbec svietiť. Mne samému by to ale určite nenapadlo,“ chváli prácu kamaráta-architekta.

Minimalizmus s ľudskou tvárou

Všetok nábytok sa tu robil na mieru a vo všetkých miestnostiach sa použili rovnaké materiály – lesklý biely lak a matná dyha v kombinácii s mliečnym sklom. „Najmä malým bytom takáto jednotnosť prospeje. Človek má totiž z rôznych miestností rovnaký pocit, akoby sa stále pohyboval v jednom veľkom priestore, ibaže trochu viac členitom,“ objasňuje architekt svoj zámer. „Pri príliš jednotnom zariadení ale hrozí, že bude interiér pôsobiť nudne, preto je dôležité niečím ho spestriť,“ dodáva. Jednoduchý základ obývačky tu oživili farebné doplnky – prevažne v sviežej zelenej, ktorej kontruje zopár fialových kúskov.
Hoci tu býva mladá dvojica, základ zariadenia bytu je skôr v pánskom štýle – jednoduchý nábytok, tlmené odtiene. „Na Gabiku sme nechali to najdôležitejšie – farebné doplnky,“ reagujú chlapi svorne na moju poznámku. Obrázky nad sedačkou dokonca sama namaľovala: „Bol to taký pokus,“ smeje sa mladá dáma, povolaním ekonómka. „Chcela som si to tu tak trochu priblížiť a rozveseliť. Ako malá som chodila do umeleckej školy a zrejme vo mne ešte niečo ostalo.“
 
Ing. arch. Tomáš Guniš
sa narodil v roku 1977, Fakultu architektúry STU ukončil v roku 2002. Svojím spôsobom pokračuje v línii niekoľkých generácií stolárov – láka ho práca s drevom ako v interiéri, tak aj v konštrukcii domov. Projektuje najmä nízkoenergetické domy a jeho srdcovou záležitosťou sú drevostavby.www.archisystems.sk
Zdielať článok na Facebooku


TEXT: Erika Kuhnová
FOTO: Dano Veselský
ZDROJ: časopis Môj dom JAGA GROUP


Foto dňa

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky