Po kúpe schátraného domu ich považovali za bláznov. Päť rokov svojpomocných prác a všetko sa zmenilo

21.05.2015  |     

Martina a Petr. Najprv ich považovali tak trochu za bláznov. Potom za šikovných a kreatívnych bláznov, ako s úsmevom tvrdia. Medzitým však bola cesta z paneláku do domu a k odhaľovaniu životnej pravdy.

Začiatky sú ťažké

Najprv sa rozhodli, že špinavému mestskému vzduchu to spočítajú a začali hľadať bývanie na vidieku. Pochodili si Českú republiku krížom-krážom, kým sa neocitli v Karlovarskom kraji. Čakal tam na nich domček, ktorý stál uprostred prírody, no zároveň mu nechýbala blízka občianska vybavenosť. Akurát, že potreboval zachrániť. Tak ho zachraňovali a zachránili. Trvalo im to päť rokov. Zanedbaná stavba mala svoje čaro a nakoniec aj ona zachránila ich – Martina totiž v okolí našla svojich biologických rodičov. 

Vlastnoručne zvládnuté 

Zatiaľ to znelo ako rozprávka, ale rekonštrukcia miestami skôr pripomínala horor a ružové okuliare majiteľom veľmi dlho na nose nenechala. „Vedeli sme, do čoho ideme, ale netušili sme, koľko driny a vlastne aj peňazí nás to bude stáť," hovoria úprimne. Rozhodli sme sa rekonštruovať svojpomocne, aby sme ušetrili, a zároveň vložili do domu niečo zo svojich nápadov. Odborníkom sme zverili iba plyn, kúrenie, vodu a výmenu okien. Obaja máme umeleckého ducha, ale kamarátime sa aj s brúskou a vŕtačkou.“

Všetky cesty vedú do kuchyne

To sa hodilo, pretože na 120 m2 úžitkovej plochy ich čakal takmer havarijný stav predvojnového domu a kopec neporiadku po predchádzajúcich majiteľoch. Začali v kuchyni. Po dôvod nechodili ďaleko. Bola totiž jediná ako-tak hneď obývateľná a mala funkčné aspoň nejaké kúrenie, takže v nej prvé dni všetci kempovali na matracoch. Museli ju celú vyprázdniť a omietku obili až na tehlu, vyrobili linku. Výsledok stojí za to. Využili potenciál starej stavby, zvýraznili dobové črty a všetko orientovali smerom k chalupárskej rustikálnosti. Drevo dodalo útulnosť a fingovaná patina estetický šmrnc.

Prízemie, čo sa správa prirodzene

Na prízemí sú okrem kuchyne ešte ďalšie tri izby, chodba, WC a kúpeľňa. Práve toaletu presunuli do inej časti, aby zväčšili chodbu. Presvetlili ju a opäť pustili na povrch tradičné črty, ktoré sa ukrývali pod vrstvami predchádzajúcich úprav.

Domu dominujú pôvodné prírodné materiály. Svedčia o tom steny aj podlahy. Iba kuchyňa, WC, pracovňa dostali dlažbu. Dokonca aj v kúpeľni stúpate na príjemne teplé dosky, nie na studené kachličky, hoci obklad stien tu zrejme aj z praktických dôvodov čiastočne ponechali. Obloženie vane sa prírodným charakterom priblížilo jej historickým predchodcom. 

Ani spálňa nijako nepopiera, že sa rekonštruujúci umelci radi spoľahli na drevo, kameň a priznanú tehlu. Po príchode bola jednou z najhorších miestností. Dnes by to už asi nikto nepovedal.

Teplučko nielen v podkroví

Podkrovie Martine a Petrovi až toľko vrások na čele nenarobilo. Skrývalo síce tiež hory neporiadku, ale inak bolo v celkom dobrom stave. Pôvodne zrejme slúžilo ako ďalší byt, no teraz stalo kráľovstvom ich ratolestí. Interiér detských izieb ladí so zvyškom domu a sála z neho teplo domova. Okrem metaforického však potrebuje aj to reálne. Zatepľovalo sa minerálnou vatou, v podlahách je fúkaná izolácia. Prízemia sa tieto práce netýkali, pretože 80 cm hrubé múry s príchodom moderných zatepľovacích techník nerátali, takže to zvládli aj bez nich. 

Nábytok overený časom

Asi je každému jasné, že „sériový“ nábytok z veľkých obchodných centier tu veľkú šancu nedostal. Tvorivé úsilie majiteľov sa naopak prejavilo naplno. Vyrobili, čo sa dalo: vstavané postele, stoličky, skrine, kuchynskú linku, poličky... Doslova a do písmena originálne kúsky tak získali svoju auru, ktorú ich autori definujú takto: „Tu je všetko tak pekne krivé, že sa sem nábytok na mieru ani hodiť nemôže. Nemuseli sme byť precízni...Nič nie je podľa pravítka a to je práve to kúzlo. Ani v prírode nič nie je rovné a presné...“ Nie všetko však bolo treba vyrábať. Sem-tam stačilo renovátorské nadšenie a staré zariadenie ožilo.

Z džungle na terasu

Ak to malých či veľkých obyvateľov v dome omrzí, vybehnú do záhrady či na terasu. Drevenú, ako inak. Rodina pôvodne túžila po velikánskej záhrade, kde sa pestuje ovocie. Čoskoro však zistili, že časovo by taký pozemok nezvládli, takže ich celkom potešilo 89 m2 pred domom a ďalších 100 m2 okolo neho. Najprv sa v záhradnom trakte cítili ako archeológovia v džungli, dnes tam stretnete bylinky, okrasné kríčky i hojdačku. A je neuveriteľne rovná! :)

A čo ďalej?

Momentálne má toto bývanie dni najväčších zmien za sebou. Piati ľudskí a dvaja zvierací obyvatelia tu hľadajú harmóniu s prírodou už päť rokov. Zmenilo sa to na nepoznanie, ale stále je podľa ich slov čo vylepšovať, vždy sa dá niečo urobiť inak. „Ak by sme si dom nechali, určite by sme chceli dokončiť fasádu v prírodnom štýle, bola by z brečtanu a dreva, hodila by sa aj nová strecha, ale ešte nie je nutnosťou. Páčia sa nám slamené strechy, videli sme ich v Nemecku,“ prezrádzajú svoje plány. Nad všetkým však visí celkom nenápadne vyslovené ak...

Prečo uvažujú, že stavbu, do ktorej investovali toľko úsilia, nápadov aj prostriedkov (pre zvedavcov prezrádzame, že zariadenie a materiál nestáli viac ako jeden milión Kč), predajú? „Radi by sme sa posunuli ešte ďalej. Svoju úlohu na tomto mieste sme splnili,“ naráža na svoj životný príbeh o adopcii Martina a pokračuje, „... máme však k tomuto miestu citový vzťah a boli by sme radi, keby v ňom niekto pokračoval...“ Nepríde už bývať do polorozpadnutej stavby, ale do pekného „hand made domčeka", v ktorom je voda, kanalizácia, plyn, kúrenie, neopakovateľný interiér a v záhrade by mal byť zakopaný poklad. Martina s Petrom ho tu našli v rôznych podobách.

Zodpovedná redaktorka: Zuzana Kubalová
Foto: Martina Sch., Petr K.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Pravá domáca pohoda v štýle „Hygge“

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky