Ako jedna hra zmenila byt Maroša Kramára

25.04.2016  |     

Pozornosti milovníkov divadla iste neušla premena, ktorou si prešiel podkrovný byt herca Maroša Kramára. Obytný priestor zmenil nezvyčajne – na divadlo. Dom, v ktorom sa nachádza, zvonka pripomína časť rozprávkového zámku s parádnou vežičkou, ktorá mu napokon dala aj názov. Pozývame vás do Divadla vo veži.

Ste divadelný, filmový, televízny herec a moderátor. Dalo by sa predpokladať, že pracovné povinnosti si už domov „ťahať“ nebudete. A vy si urobíte divadlo v byte. Prečo?

Musím vás opraviť, ja to vidím presne opačne. Mesačne odohrám približne 15 predstavení v rôznych mestách na Slovensku aj v Čechách. Ja som ten, ktorý ide za divákmi. Ale v bytovom divadle chodia diváci ku mne domov. Prichádzajú prakticky z celého Slovenska – od Bratislavy až po Košice. Ale aj z Brna alebo Prahy. Keď dohráme, nemusím už nikam chodiť, kým ich čaká ešte spiatočná cesta domov. Naše úlohy sa z tohto pohľadu vymenili. V poslednom čase hrávam skôr v komédiách, aj preto som hľadal trochu iný žáner, hru pre náročného diváka. Ukrajinský režisér Valentin Kozmenko-Delinde ma upozornil na hru Érica-Emmanuela Schmitta Enigmatické variácie. My sme ju premenovali na Tajomné variácie. Za to, že toto predstavenie zmení moju obývačku na divadelnú scénu, že tu budeme vytvárať niečo celkom nové, za to môže náhoda. Bolo to čaro nechceného.  

 

​Za to, že predstavenie zmení moju obývačku na divadelnú scénu, môže náhoda.

 


Ako to myslíte?

Nehľadali sme hru pre tento a ani žiadny iný byt. Neuvažovali sme o tom, že by mohlo vzniknúť niečo ako bytové divadlo. Ale postupne, pri čítaní textu u mňa v byte, pri skúšaní, analyzovaní jednotlivých obrazov a situácií sme zistili, že sme v prostredí, ktoré je veľmi blízke tomu v texte. Zápletka sa odohráva v byte úspešného spisovateľa, ktorý žije sám, ďaleko od civilizácie na ostrove v Nórskom mori. Divadelné reálie pripomínajú guľaté okná mojej obývačky, pokojne si ich môžete predstaviť ako okná majáka na opustenom ostrove, horiaci kozub, do ktorého počas predstavenia podľa potreby prikladám, patrí k severskej zime a drevené trámy, ktoré zabezpečujú statiku tohto priestoru, vytvárajú dojem severskej architektúry. Ja hovorím, že táto hra si našla tento byt. 


Čím sa líši bytové divadlo od tých kamenných, v ktorých ste hrali niekoľko desiatok rokov?

Projekt som nazval Divadelný večierok u Maroša Kramára v obývačke. Už toto pomenovanie dáva tušiť, že tu zažijete niečo iné ako pri predstaveniach v klasických divadlách. Návštevníci k nám prichádzajú hodinu pred začiatkom predstavenia. Každého osobne privítam. Samozrejme, je pripravené pohostenie, kto chce, môže si popozerať celý byt. Už to nie sú cudzí ľudia, ale moji hostia. Stávajú sa súčasťou príbehu, nasávajú jeho atmosféru. Tento bezprostredný kontakt nemizne ani počas predstavenia, skôr naopak. Medzi scénou a hľadiskom, ak by som mal použiť divadelnú terminológiu, je minimálna vzdialenosť, vlastne žiadna. Diváci sedia tak blízko, že rozoznáte farbu ich očí. Nemôžete nič predstierať, pretože len ťažko uveria, že plačete, ak vám po tvári netečú slzy. V ich očiach sa odráža všetko – aj to, či ste ich zaujali, či veria príbehu, ktorý sa pred nimi odohráva. A potom je tu ešte jeden rozdiel, nazval by som ho benefitom, ktorý môj ateliér ponúka. Po predstavení prídeme medzi divákov. Ešte hodinu sa s nimi rozprávame, pýtam sa na ich dojmy. Chceme, aby zážitok z predstavenia v nich doznieval postupne a zostal čo najdlhšie. Pretože je to naozaj hra s množstvom krásnych a silných myšlienok. Keď od nás po štyroch hodinách odchádzajú, verím, že len tak rýchlo nezabudnú. 

Hutnosť sýtych farieb a masívu rôzneho druhu vytvára v otvorenom priestore pôvodne jednoizbového bytu s povalou útulnú domácku atmosféru, ktorá sprevádza každé predstavenie, takže máte dojem, akoby ste sledovali hru v pohodlí domova.

A čo vaši spolupracovníci? Určite je ich menej ako v klasických divadlách.

Máte pravdu, je ich menej. Na javisku je mojím partnerom nitriansky herec Juraj Hrčka. Je to typ, ktorý som hľadal. Do istej miery láskavý, ale na druhej strane aj zdatný protivník, ktorý chce odhaliť moje skryté tajomstvo. Vážim si aj jeho ochotu prispôsobiť sa mojim voľným  termínom (smiech), hoci aj on má svojich povinností viac ako dosť. No a potom sú tu tí, ktorých nie je vidno – moja manažérka, produkčná, kostymérka, inšpicientka v jednej osobe, rovnako aj kolega, ktorý je zvukárom a osvetľovačom súčasne. Každý z nich dokáže urobiť všetko a určite aj niečo navyše, ak treba. Môžem sa na nich stopercentne spoľahnúť. 

 

Diváci sedia tak blízko, že rozoznáte farbu ich očí. Nemôžete nič predstierať, pretože len ťažko uveria, že plačete, ak vám po tvári netečú slzy.

 

Neľutujete, že ste takýto krásny priestor prenechali divadelným múzam? 

Nie, pretože som hľadal niečo iné, nové. Keď sme v lete pri otvorených oknách s ukrajinským režisérom skúšali túto hru, napísal mi mail neznámy človek, ktorý býva cez ulicu. Pýtal sa, čo sa u nás deje, predsa len mu tá ukrajinčina pripadala trocha zvláštna. Vysvetlil som mu, že skúšame hru z nórskeho prostredia. Vysvitlo, že on vyrába mapy a daroval mi niekoľko zaujímavých máp, samozrejme, aj takých, ktoré zobrazovali Nórsko. Dodnes sú ozdobou môjho interiéru. A stala sa mi aj iná príhoda. V obchode som objavil starý mechanický písací stroj, ktorý som si aj kúpil. V jeho valcoch bol vložený papier, na ktorý sa písalo. Keď som ho obrátil, objavila sa značka písacieho stroja – Smith. Foneticky rovnaké priezvisko, aké nosí autor tejto hry. To sú celkom zaujímavé náhody, ktorým neprikladám veľký význam, ale vidí sa mi, že sú príjemným potvrdením, že robiť bytové divadlo nebolo zlé rozhodnutie. 

Do hľadiska bytového divadla sa zmestí 30 divákov. Operadlá čiernych a červených stoličiek zdobia mená hercov, herečiek a režisérov svetového filmu a divadla. Môžete snívať, že ste Brigitte Bardot, Peter  O´Tool, Annie Girardot, Paul Newman, alebo Marcello Mastroianni. Mená velikánov slovenského filmu či divadla by ste hľadali márne. Prečo?

Bojím sa, čo by sa stalo, ak by som na nejakého kamaráta zabudol.

Podrobné informácie o tomto zaujímavom projekte získate na maroskramar.sk alebo atelier@maroskramar.sk.

TEXT Ing. Oldřiška Luptáková
FOTO Dano Veselský
ZDROJ časopis Tvorivé ekobývanie 1/2016

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Jednopodlažný pasívny dom odkazuje na typické vidiecke osídlenia

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Novinka!
Rodinné domy
jeseň/zima 2017


Najnovší katalóg projektov rodinných domov!




Kúpiť v e-shope

Najnovšie príspevky