Drevený dom v priamom kontakte s veľkou záhradou

14.05.2011  |     

Drevostavbu neďaleko Prahy ovplyvnili kopce – svojím telom kopíruje svah a k údoliu obracia zasklené steny a rozľahlé terasy, na ktorých si môžete vychutnávať slnko aj podmanivý výhľad. Ďalším určujúcim faktorom tu bola praktickosť – pragmatický pohľad na bývanie a ohľaduplný prístup k okoliu nemohol vyústiť do inej ako nízkoenergetickej stavby. Možno aj preto vznikol dom pre život, ktorý sa nehonosí nadmernou rozlohou, dom, z ktorého sa pozeráte na krajinu a je vám dobre.

Drevený dom naozaj výrazne ovplyvnilo miesto, na ktorom ho postavili – je otočený atypicky, dlhšou stranou kolmo na prudký svah, vďaka čomu majú priestory na spodnom aj hornom podlaží priamy kontakt s veľkou záhradou; na juh a západ sa otvára výhľadu do čarovného údolia rozsiahlymi terasami (tie na hornom podlaží zároveň príjemne tienia priestory na prízemí), zo severu mu chráni chrbát kamenný oporný múr a dobre izolovaná drevená fasáda s minimom okien.

 

Stavanie je ako život

Na pohľad jednoduchý a  vnútri logicky usporiadaný drevený dom sa však nerodil ľahko – stavba vznikala postupne v niekoľkých fázach. Firma Prodesi/Domesi vstúpila do hry asi po dvoch rokoch zápasu majiteľov o vyhovujúci projekt, vo chvíli, keď už strácali trpezlivosť. Potrebovali čo najskôr bývať, a tak sa k slovu dostali drevostavby – ich výhodou je totiž rýchlosť výstavby. V dome stavanom z dreva modernými technológiami sa dá bývať už o pol roka. Pôvodný projekt však nebol robený pre drevostavbu a nepočítal s konštrukčnými možnosťami tohto materiálu, preto architekt Václav Zahradníček, ktorý sa stavby ujal, prišiel s novou štúdiou domu.



„Dom vzniká v historicky krátkom čase, ale z pohľadu ľudského života to až taký malý časový úsek nie je. Za tento čas sa v človeku zmení veľa vecí a na dome sa to, samozrejme, prejaví. Bolo by čudné, keby to tak nebolo. Stavanie je ako život. Aj počas neho sa môže veľa vecí zmeniť,“ vraví majiteľ. „Nepoznám projekt, v ktorom by zmeny nenastali, a tu ich isto nebolo málo,“ dopĺňa ho architekt Václav Zahradníček. „Je to ale zákonitý proces, pretože dom vzniká postupne. Aj keď staviate na profesionálnej úrovni, nevyhnete sa zmenám a problémovým situáciám, ale dokážete ich vyriešiť.“ Otvorene

 

I keď sa majitelia rozhodli celkom opustiť pôvodný projekt, nezmenili svoje názory na bývanie – ich predstava ideálneho domu ostala spojená s priestormi, ktoré sú čo najviac otvorené. Najradikálnejšie zmeny v interiéri prinieslo očakávané narodenie potomka... Prízemie tvorí veľký otvorený obytný priestor, rozčlenený na tri logické časti troma výškovými úrovňami kopírujúcimi zvažujúci sa terén. Schody tu originálne nahradili hranoly z masívneho dreva – síce praskajú a dokazujú tak, že drevo ostáva stále živé, ale inak im to s keramickou dlažbou skutočne pristane. Spodná časť priestoru na prízemí (najbližšie k vstupu do domu) mala byť pôvodne jedálňou – je bohato presvetlená veľkými zasklenými stenami, ktoré ju zároveň spájajú so slnečnou terasou. Po narodení dcérky však jej využitie prehodnotili. Dnes je tu obývačka a hrací kútik – pre ten bolo dôležité, aby bol blízko pri kuchyni a zároveň bol z neho jednoduchý prístup na terasu a do záhrady. Kuchyňa tvorí pevný stred prízemia a jedáleň sa presunula do časti najhlbšie zapustenej do svahu (pôvodne plánovanej ako obývacia), ktorá je od kuchyne oddelená sklenenou posuvnou stenou. Našťastie, otvorený priestor umožňuje rôzne preskupovať nábytok, a tak podľa aktuálnej potreby meniť spôsob využívania jednotlivých jeho častí.

Rovnako otvorené, multifunkčné a univerzálne ako spodný priestor malo byť pôvodne aj poschodie. Uvažovalo sa tu o jedinej veľkej miestnosti, rozdelenej iba nábytkom a určenej na relaxáciu, meditáciu a prácu. Očakávaný príchod potomka však zapríčinil, že priestor poňali klasickejšie. Rozdelili ho na tri v tej chvíli praktickejšie miestnosti – spálňu, detskú izbu a „športovú“ pracovňu. Z každej nich je vďaka francúzskym oknám voľný prístup na hornú terasu a otvorený výhľad do údolia. Aj keď izby nie sú veľmi priestranné, ich plocha sa príjemne zväčšuje práve vďaka prepojeniu s terasou.

2 × 4 nemusí byť osem

Systém 2 × 4 (teda two by four) je systém výstavby drevených domov so stĺpikovou konštrukciou (jeho názov je odvodený od rozmerov konštrukčných hranolov), ktorý má silnú tradíciu v Amerike. Tento praktický systém sa upravený na európsky štandard využíva v Nemecku, Rakúsku či Holandsku, kde sú drevostavby dlhodobo veľmi žiadané, a tiež v Čechách, kde dnes zažívajú konjunktúru. Vychádzajú z neho aj domy spoločnosti Prodesi/Domesi. Obvodové steny domu nad údolím sú difúzne otvorené, to znamená, že v sendvičovej skladbe sa v smere od interiéru do exteriéru zvyšuje schopnosť jednotlivých materiálov prepúšťať vodné pary (difúzny odpor sa smerom do exteriéru znižuje). To umožňuje bezproblémové odvádzanie vodných pár z interiéru – dom môže, laicky povedané, dýchať. (Cez paropriepustné materiály pritom nepreniká voda, nečistoty či hmyz.)

Aj keď hovoríme o drevodome, drevo v ňom predstavuje len asi 40 až 45 percent. Zvyšok tvoria zatepľovacie materiály, sadrokartónové konštrukcie, dlažba, podlahy a ďalšie. Takéto zaradenie vyplýva najmä z toho, že najdôležitejšia – nosná konštrukcia, teda kostra domu, je z dreva, v tomto prípade z lepeného smrekového. (Lepené drevo má oveľa menšiu rozťažnosť a objemové zmeny ako klasický masív, je krajšie a vzhľadom na presne definované vlastnosti sa s ním v konštrukcii lepšie pracuje.) Menej dôležité konštrukcie (napríklad strešné latovanie) sa robili z lacnejšieho klasického smreku. Na viditeľné nosné trámy konštrukcie terasy sa použil český smrekovec (pôvodne sa uvažovalo aj o pomerne nákladnom lepenom smrekovci, ale pretože mal byť vo vonkajšom prostredí, zvolil architekt radšej materiál, na ktorom neprekážajú praskliny), obklad domu a podlahy terás sú zo sibírskeho smrekovca. Pre drevo sa zadávatelia rozhodli vlastne z dvoch dôvodov – pre rýchlosť výstavby a tiež pre konštrukčnú variabilitu: „Dom je spotrebná vec, nesmie nás obmedzovať. Mal by sa vedieť prispôsobiť a meniť podľa toho, ako človek žije,“ hovorí majiteľ. Ani pre architekta nebolo stavanie z dreva prvotnou voľbou srdca, dospel k nej z pragmatických dôvodov: „Keď si postavíte vedľa seba moderné drevostavby a ostatné technológie, drevostavby vyzerajú ako z iného storočia. Počas stavby začne mať človek drevo rád a ocení jeho kvality.“

Straty energie a zisky voľnosti

Dom ctí nízkoenergetické princípy výstavby – zohľadňuje orientáciu na setové strany a možnosti tepelných ziskov (ale aj strát) rôzne orientovanými zaskleniami; je takisto ušetrený zbytočne členitých tvarov. Aj napriek maximálnej otvorenosti a prepojeniu s terénom ostal v základnom telese kompaktný, určitú členitosť mu dodáva len terasa, ktorá však nemá vplyv na spotrebu energie (nie je do domu včlenená). Ak k tomu prirátame dobre tepelne izolovanú sendvičovú konštrukciu obvodových stien, vyjdú nám tepelné straty domu okolo 4 až 5 kW, čo je takmer na úrovni nízkoenergetických stavieb. Dom však nie je vybavený riadeným vetraním ani zariadením na rekuperáciu, aj keď by sa s ich pomocou mohla potreba energie na vykurovanie ešte znížiť a mohol by sa tak stať plnohodnotnou nízkoenergetickou stavbou. Životnému štýlu obyvateľov nevyhovovali, lebo chceli, aby bol dom minimálne pol roka otvorený prírode – a používanie riadeného vetrania s rekuperáciou im pripadalo obmedzujúce. Na vykurovanie domu slúži elektrický kotol spolu s rozvodmi teplovodného podlahového vykurovania v oboch podlažiach. V prípade potreby možno nárazovo vykúriť priestory na prízemí kozubovou pecou, na poschodí inverterovými klimatizačnými jednotkami, ktoré sú napojené na tepelné čerpadlo vzduch – vzduch. Tie môžu interiér v zime zohrievať, a v lete chladiť. V drevostavbách je totiž dobré kombinovať sústavu s pomalým nábehom (akumulačné podlahové vykurovanie) so zdrojmi tepla s rýchlym nábehom (kozubová pec a klimatizačné jednotky). Architekt Václav Zahradníček sa s majiteľom domu vo väčšine názorov zhodujú, dokonca si začali tykať. Možno aj preto mohla vzniknúť takáto zaujímavá stavba. „Dom na mňa pôsobí veľmi upokojujúco,“ hovorí jeho majiteľ. „A nie je to iba prostredím a miestom. Je to aj tým, že je okolo mňa drevo a voľný priestor. Tu z vás starosti veľmi rýchlo spadnú.“
 

Technické údaje domu
Dispozičné riešenie: 5 + kk
Obytná plocha: 127 m² (bez terás)
Zastavaná plocha: 77,5 m² (bez terás)
Veľkosť pozemku: 1 333 m² (bez pozemku nad domom, ktorý prikúpili neskôr)
Konštrukcia: drevostavba s drevenou rámovou konštrukciou
Strecha: sedlová, krytina Bramac, svetlosivý Tegalit
Výplne otvorov: drevené eurookná
Vykurovanie: teplovodné podlahové s elektrokotlom, doplnené inverterovým klimatizačnými jednotkami a kozubovou pecou
Projekt a realizácia: Prodesi/Domesi

Firma Prodesi sa už päť rokov intenzívne venuje drevostavbám a ako jedna z mála architektonických kancelárií ich navrhuje, projektuje aj stavia. „Teoreticky sme schopní navrhovať aj domy, ktoré nestaviame, a stavať tie, ktoré nenavrhujeme,“ hovorí architekt Zahradníček. „Zatiaľ ale takáto situácia nenastala. Je dobré, že je tu určitá kontinuita a všetko prechádza rukami jedného človeka. Väčšinu projektov dovedieme od návrhu až po dokončenie stavby. Je to síce príjemné, kladie to však na nás omnoho vyššie nároky, ako keď človek skončí pri rysovacej doske a potom sa iba príde pozrieť na stavbu. Rozhodli sme sa tak čisto pragmaticky – za štyri roky intenzívneho hľadania sme totiž nenašli firmu, ktorá by dokázala stavať drevené domy dobre. Drevostavba má veľa pozitív, ale jednu nevýhodu – neznesie laický prístup.“

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.


Foto: Lina Németh
Zdroj: Jakub Drda

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Pasívny drevený dom na veternom kopci

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky