Stodola prestavaná na rodinný dom

28. 02. 2011
Zdieľať

Vedeli sme, že v aprílovom čase-nečase môže nevyspytateľné počasie štajerských Álp zmeniť inak fotogenické údolie, ktorým sa vinie rieka Salza a trúsia alpské priam gýčovito vyglančené a vymuškátované domčeky na údolie hmly a dažďa. Tu, v drsných horských podmienkach, si ktosi trúfol prestavať stopäťdesiatročnú stodolu na rodinný dom v pasívnom energetickom štandarde!

Videlo sa nám čudné, že sme uzreli len zo dva hospodárske dvory, prešli popri lesíku, a potom sa cesta kľukatila hore k palfauskému kostolíku. Autom sme sa ledva napratali do úzkej prieluky a potom to už vyzeralo ako kraj sveta. Asfaltka sa pod cintorínskym múrom zvrtla do ostrého uhla a nám sa naskytol letecký pohľad dolu do údolia. Tam je! Obrysy stodoly sme rozpoznali podľa obrázkov, ktoré pred časom do redakcie poslali viedenskí architekti.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278259

Stodola v pôvodnom stave, podľa ktorého by obyčajný smrteľník nepredpokladal, že sa dá prestavať na komfort moderného bývania

Z vyvýšeniny pri kostole sa stodola nejavila ako stavba, ktorá by mohla svojim majiteľom dopriať komfort útulnej domácnosti. Vyzerala ako stodola stodolovitá, síce čerstvo omietnutá a aj okná mala akési väčšie, ale inak – klasická alpská selanka. Časť priečelia zaclonil susedný, typicky alpský domček tak, že vyvolal pocit, akoby mu stodola odjakživa patrila. Snímky krajinky na úpätí Álp s dramatickou oblohou boli už zvečnené, my mierne premrznutí, oktávka naštartovaná, a tak sme sa všetci spolu aj s naším slovenským sprievodcom, ktorý už nejaký čas patrí do tímu architektov z ateliéru Reinberg, zviezli do osemstometrovej nadmorskej výšky priamo k parcele so stodolou.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278305
Daniel Veselský

Architekti tvrdia, že stavba je súca aj pre občasné, teda rekreačné bývanie. My si myslíme, že takému príjemnému priestoru by sme sa vedeli odvďačiť celoročným pobytom, začo by nám bol vďačný aj samotný dom: čím viac stálych obyvateľov, tým väčšie pasívne zisky zo živočíšneho tepla. Okrem návštev to pýta aj ovčiarskeho psa

Zelení Rakušáci
Keď bežný smrteľník počuje alebo číta slovné spojenie nízkoenergetický, alebo nebodaj pasívny dom, neraz sa aj zježí a otrávene pokrúti hlavou. Za niekoľko rokov sa toho o architektúre priateľskej k prírodnému prostrediu popísalo a porozprávalo naozaj veľa, aj stavebným materiálom sa popripisovalo niekedy oprávnene, inokedy nie, „ekologično či recyklovateľno“, len aby sa vedelo. Majstri marketingu tak urobili medvediu službu tým, ktorí pri zachovaní alebo dokonca vylepšení úžitkových vlastností svojich príbytkov stavali či rekonštruovali z prírodných a k prírode ohľaduplným materiálov, našli v blízkosti svojho domu obnoviteľné zdroje energie, a dokonca zachovali architektonický ráz nového alebo zrekonštruovaného objektu s ohľadom na okolitú zástavbu a krajinu. Rakúšania svoj zelený prístup dodatočne objavovať nemusia. Už dlhé roky je pre nich prirodzené hľadať súlad medzi svojimi potrebami, možnosťami využitia moderných stavebných technológii, šetrením energií a všetkého, na čo dnes poukazujú ekológovia.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278275
Daniel Veselský

Stodole zachovali historický charakter, a pritom ju prestavali na obytný dom v energeticky pasívnom štandarde

V nemecky hovoriacich zemiach si už mnohonásobne vyskúšali postup výstavby nízkoenergetických či energeticky pasívnych domov. Ich realizácie bez problémov obstoja v skúškach vzduchotesnosti obvodových konštrukcií, užívatelia sa nesťažujú na nepriaznivé účinky tepelných mostov, nesklamala ich ani výška nákladov za spotrebu energií na vykurovanie a aj rakúski architekti sa tešia zo záujmu klientov o čoraz atraktívnejšie projekty, ktoré sa tu postavia s podporou štátu. Že aj stavebný postup a spracovanie detailov náročnej stavby môže mať nadčasový architektonický náboj, to už dlhé roky dokazuje architekt Georg W. Reinberg a jeho tím, v ktorom sa uchytili aj mladí kolegovia zo Slovenska a Čiech. Pre nás bola priam zjavením ukážka rekonštrukcie alpskej stodoly na obytný dom.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278239
Daniel Veselský

Na prízemí síce začína obytný priestor, ale iba ako vstup do malej predizby, z ktorej sa dvíha schodisko na podlažie so spoločenským priestorom. Prízemie si žije samostatný život galérie umenia, v ktorej je najviac diel z rodinnej zbierky a autorských prác Hansa Stockbauera. Jeho zať a zároveň majiteľ stodoly sa venuje práci galeristu: www.hansstockbauer.at

Stodola-matrioška
Nezažili sme to síce v akcii, ale náš sprievodca–architekt Rudolf Lesňák tvrdil, že na dokonalé zachovanie pôvodného charakteru stodoly a aby „vybabrali“ s pôvodným 60 centimetrov hrubým obvodovým murivom z lomového kameňa, ktoré už rokmi a bývalou funkciou objektu nebolo v stave uniesť záťaž nových vodorovných, ale aj zvislých konštrukcií, musel sa rodinný dom do stodoly nasťahovať. Implantovanie novej konštrukcie bolo nevyhnutné. Stodola s chabými základmi a unavenými múrmi by už nevládala uniesť celú zodpovednosť za statiku, ako aj nízkoenergetické nároky moderného domu. Veci sa muselo pomôcť netypickým riešením. Reinbergovci vo viedenskom ateliéri vydumali drevostavbu vrátane nového dreveného krovu, ktorú doslova nasúkali do útrob starej stodoly. Na prízemí postavili drevené stĺpy, ktoré teraz nesú obe nadzemné podlažia.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278241
Daniel Veselský

Macko a žabka: artefakty a originálne modely podľa ktorých výtvarník a svokor majiteľa horskej galérie namaľoval jeden z vystavovaných obrazov

Z núdze architektonický počin! Nešlo však o demonštráciu hrubej architektonickej sily, ale o perfektný ťah v rámci možností, ktoré sa dali vyťažiť z pôvodnej stodoly a zámeru priblížiť sa parametrom energeticky pasívneho domu. Tridsaťcentimetrovú medzeru medzi kamennými stenami starej stavby a vnútorným vstavaným dreveným plášťom vyplnili minerálnou vlnou v úrovni oboch nadzemných podlaží. Na prízemí sa tepelne izolovala len polovica stredného modulu pri severnej stene, kde projekt vymedzil priestor na vstupnú časť do vnútorného drevodomu. Našiel sa tu aj priestor pre technickú miestnosť a schodiskové rameno, ktoré sa dvíha do voľného objemu dvoch podlaží.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278254
Daniel Veselský

Jedna zo spální na prvom poschodí

Úradné strasti a domáce radosti
Na veľkú radosť majiteľa pána Gottfrieda Scheiblechnera si dom vďaka vsunutej drevenej konštrukcii zachoval pôvodný vzhľad a proporcie. Hrebeň strechy sa dostal do na centimeter presnej pôvodnej výšky, v miestach, kde kamenné murivo stratilo súdržnosť, ho nanovo vymurovali, štítové múry v úrovni podkrovia podľa tradície vertikálne obložili smrekovcovými latami, na strechu položili kusovú krytinu. Dokonalý príklad zachovania dobovej architektúry! Áno, až na jednu maličkosť: aj za hranicami sa nájdu nepochopiteľné aktivity zo strany miestnych úradov. Pána Scheiblechnera zažaloval úrad starostu za znehodnotenie originálnej stavby. Proces sa už ťahá niekoľko rokov a, žiaľ, tento fakt sa podpísal aj na niektorých chýbajúcich detailoch, ktoré sa už asi nezrealizujú. Architektonický návrh napríklad predpokladal, že v úrovni prvého poschodia budú mať domáci konzolovite vysunutú terasu. Tá sa nekoná, tú im zatrhli: „Je nám to ľúto. Napokon sme sa zmierili s myšlienkou, že terasa nebude. Cez obrovské bezrámové okná máme aj tak úchvatný výhľad. Okná, ktoré sa zvonka nezdajú až také veľké, architekti navrhli na dlhých stranách domu.

 


Stodola prestavaná na rodinný dom

278240
Daniel Veselský


Stodola prestavaná na rodinný dom

278245
Daniel Veselský


Stodola prestavaná na rodinný dom

278256
Daniel Veselský

Interiér tvoria tri podlažia. Z galérie na prízemí majú vstup do uzavretého a odizolovaného priestoru s predsieňou a schodiskom Schodiskové rameno sa dvíha z prízemia do dvojpodlažnej obytnej haly, ktorej spoločenský priestor spája obývačku, jedáleň, kuchyňu a relaxačné okenné parapety do jedného celku Hneď za severnou stenou a jej veľkorozmerným posuvným zasklením sa zvažuje rampa nasypaná zo zeminy tak, ako bolo voľakedy zvykom v sedliackych stodolách

Na južnej a k našej spokojnosti aj na severnej fasáde. Zasklenia sa osádzali namiesto drevených výplní medzi nosnými drevenými piliermi vstavanej drevostavby. Z juhu máme veľké tepelné zisky, ale zo severu zas straty. Muselo sa preto zasklievať trojitým sklom. Hrúbky pôvodného kamenného muriva, tepelnej izolácie a vstavanej drevenej konštrukcie vytvorili spolu takú širokú plochu parapetu, že sa nám na každé okno zmestí matrac s veľkosťou lôžka. Je to výborné, lebo keď si chceme oddýchnuť alebo máme návštevu, využívame parapety ako pohovky. Inak sa schádzame za veľkým okrúhlym stolom, ktorý je okrem kuchynskej linky a starodávnej truhlice jediným nábytkom, ktorým sme zariadili otvorenú dvojpodlažnú halu,“ nedá dopustiť nielen na architektúru domu, ale aj na riešenie interiéru majiteľ. Skutočne – vládne tu pohoda, ktorá sála z dreva. Panoramatické výhľady im robia celodenné vysielanie dokumentárnych programov zo života lesnej zveri, dravých vtákov a českých či domácich turistov. Obrazy zväčša od svokra – umelca, pána Stockbauera, zdobia steny a na závideniahodných parapetoch odpočíva niekoľko vankúšikov a farebných prikrývok. Koberce nielen opticky zatepľujú, ale aj vymedzujú jednotlivé zóny: na jednom konci kuchynskú časť a na druhom relaxačnú.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278244
Daniel Veselský

Hneď ako prídu po dlhšej prestávke do svojej stodoly, zakúria drevom z miestnych zásob v kozubových kachliach. Priestor sa tak rýchlejšie vyhreje. Kozub tiež napojili na zásobník, a tak sa v ňom uchová časť tepla z kúrenia drevom. Zásobník sa využíva aj na prípravu teplej vody

Keby bol vo Viedni, tak je pasívny
Kto sedí za okrúhlym jedálenským stolom, alebo na južných parapetoch prvého poschodia, toho pozornosti neunikne bez okolkov priznaný „nábytkový“ kus. Je ním valec 3 000-litrového zásobníka, ktorému brucho prechádza cez dve podlažia. Za technovzhľad sa tu neostýchajú, a tak sa inštalácie riadeného vetrania bez rozpakov vystreli popod spojovací mostík, ktorý vedie medzi spálňami a saunou v podstreší.

 

Kto a kedy prestaval starú stodolu na moderné bývanie:
Architektonický návrh a stavebný dozor:
Georg W. Reinberg, spolupráca Patrície Taftová a Sigrid Müller-Welt z Architekturbüro Reinberg,
www.reinberg.net
Termín výstavby: november 2007 až jún 2009
Projekčná činnosť: statické riešenie vypracoval DI
J. Riebenbauer z Grazu, technológie a stavebnú fyziku prepočítali a navrhli v Solar4you – DI. Stockinger v Müdlingu
Zastavaná plocha: 161 m2
Obostavaný priestor: 686 m3
Obytná oplocha: 194 m2
Plocha domácej galérie: 98 m2
Merná ročná spotreba energie na vykurovanie: 29 kWh/m2


Stodola prestavaná na rodinný dom

278257
Daniel Veselský

Tmavé kovové zábradlie s industriálnym dizajnom si najprv majiteľ nevedel predsta-viť ako súčasť domácnosti. Dnes je rád, že sa nechal nahovoriť. Drevené, alebo nebodaj rustikálne by ubralo interiéru na elegancii. So samozrejmosťou súčasnej architektúry sa neskrývané technické prvky objavujú v kontraste s drevenými stenami alpského domu. Napriek tomu interiér pôsobí pokojne, noblesne a z pocitu útulnosti neuberá ani industriálno, ani veľký otvorený priestor. Snáď je to proporčnosťou, možno prevahou dreva alebo blízkym kontaktom s prírodou. Pre možnosť veľkorysého výhľadu aj cez severnú stenu a pre fakt, že sa stavalo v drsnejšej klíme, sa nepodarilo technicky dosiahnuť hodnoty energeticky pasívneho domu: „Ak by sa však takáto stavba ocitla v miernejšom podnebnom pásme, napríklad v blízkosti Viedne či Bratislavy, výpočtové hodnoty spotreby energie by klesli o tretinu na 19 kWh/m2. Pasívne zisky domu mali svoj problém hneď pri prvých požiadavkách pána Scheiblechnera.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278369

Na zemnom násype si raz Scheiblechnerovci urobia vonkajšiu obývačku a budú sa tešiť z výhľadu na les, ktorý schádza zo strmých hôr a tlačí sa do ich záhrady

Jeho rodina plánovala v najbližších rokoch využívať dom len na rekreačné účely, čo samo osebe vylučuje myšlienku klasického pasívneho domu s vnútornými tepelnými ziskami,“ vysvetľujú architekti nízkoenergeticky dokončenú stavbu stodoly v Palfau. Vykurovanie dôkladne zaizolovaného objektu s pasívnymi ziskami naprojektovali tak, aby teplota počas zimy – v čase, keď je stodola bez obyvateľov, – neklesala pod 12 °C. Aktívne zisky zabezpečili umiestnením solárnych panelov s plochou 30 m2 na južnú šikminu sedlovej strechy, pridali tritisíc litrový zásobník na ohriatu vodu, postarali sa o nútené vetranie a doplnkové príležitostné kúrenie kozubovými kachľami na drevo z blízkeho lesa. Teplo do hlavnej obytnej časti prúdi cez register vetracím zariadením. V kúpeľniach zas teplo sála z podláh, do ktorých nainštalovali podlahové kúrenie. Tepla a ticha tu majú nadostač. Kto má rád pokoj hôr, vôňu ihličnanov a vie si užiť výlety po alpských turistických chodníkoch, ten sa môže zasnívať alebo vydať na obhliadku okolia. Pre tých, ktorí sa odvážia na stavbu nízkoenergetických obydlí pod horami, bude možno stodola z Palfau peknou inšpiráciou.


Stodola prestavaná na rodinný dom

278252
Daniel Veselský

Kto najprv zablúdi k palfauskému kostolíku a až potom zistí, kde je hlavná cesta, ten má vlastne vyhrané – privíta ho letecký výhľad do údolia

 

Skladba obvodovej steny obytnej časti stodoly s Uw = 0,126
murivo z lomového kameňa 60 cm
tepelná izolácia z minerálnej vlny 30 cm
parotesná fólia (vzduchotesná vrstva)
drevené laty 9,8 cm
hlinená omietka 2,5 cm

ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: Alpy návšteva
Zdieľať článok

Diskusia