Zaujímavé bývanie v nadstavbe bratislavského činžiaka

03.06.2011  |     

Jednoduchosť a tvarová čistota sú základom, ale zároveň je charakteristický jemný industriálny prízvuk. V prípade bytu v bratislavskom centre je to akási príjemná priemyselná dochuť, ktorá zostane v pamäti návštevníka ešte dlho po tom, ako sa za ním zatvoria vstupné dvere.

Priznám sa, že moje doterajšie skúsenosti s interiérmi v nadstavbách starých bratislavských činžiakov nie sú príliš veselé. Už samotné skutočne zvládnuté nadstavby nad strechami Starého Mesta by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk… No a objaviť v podobných priestoroch zaujímavo vyriešený byt je úloha hodná Krištofa Kolumba. Pri predstave, že na posledné poschodie X-ročného činžiaka kráčam po nekonečných schodoch zbytočne, moje nohy v momente niekoľkonásobne oťaželi. Prvé, skúšobné snímky ma však pri tomto byte predsa len napĺňali miernym optimizmom.

Prestavba nadstavby

„Byt mal pôvodne vyzerať úplne inak,“ privítala ma zvyčajnou architektonickou formulkou autorka interiéru Miriam Fečíková. Očakávam výpočet tradičných lapálií so stavebnou firmou či neústupnosťou klienta, postupne však odhaľujem, že v tomto byte je to presne naopak. Majiteľ totiž slová architektky potvrdzuje: „Byt si pôvodne prerábal iný majiteľ a návrh zodpovedal viac jeho predstavám než mojim. Stretnutie s architektkou ma presvedčilo, že správna cesta vedie trochu iným smerom.“



V nadstavbe vznikol priestranný mezonetový byt s vnútorným schodiskom a galériou. Na spodnom podlaží nájdeme kúpeľňu so zázemím, šatník a jednu veľkú miestnosť, kde sa stretáva kuchyňa s jedálenskou časťou a obývačkou. Z rohu obývacej miestnosti vedie jednoramenné schodisko na galériu, ktorá ponúka vstup do ďalších miestností: do spálne, hosťovskej izby, pracovne a druhej kúpeľne. Zaujímavosťou je osvetlenie kúpeľne, komory a WC na spodnom podlaží – pretože miestnosti nie sú osvetlené priamym slnečným svetlom, architektka do týchto miest vpúšťa sekundárne svetlo z chodby pomocou atypických okien umiestnených tesne pod stropom. Miestnosti ukryté hlboko v srdci starého domu tak ožívajú i bez pomoci elektrických svietidiel.

Loft na polceste

Výsledkom vzájomnej spolupráce investora a architekta je moderný priestor, ktorý veľmi presne spĺňa potreby mladej dvojice obyvateľov. Dvojpodlažná dispozícia umožňuje jednoduché oddelenie „verejného“ a „súkromného“ priestoru – i keď je pravda, že schodisko návštevníka láka – už len kvôli lepšiemu prístupu k strešným oknám, ktoré sľubujú mimoriadny výhľad. Ale skôr než vyjdem na horné podlažie, opriem sa o oceľové „íčko“ v obývačke a nechávam si vysvetliť podstatu konštrukčného riešenia.

Majiteľ bytu – investor veľa cestuje, preto sa nebránil návrhom, ktoré v našich končinách nemajú veľkú tradíciu: „Pôvodný investor žiadal byt moderný, ale príliš učesaný. My sme sa rozhodli jednotlivé stavebné zásahy priznať.“ Oceľové trámy, stĺpy i ťahadlá, ktoré držia nielen galériu, ale i celé horné podlažie priestranného mezonetu, upútajú návštevníka hneď na prvý pohľad. V kombinácii s tehlovým obkladom a preglejkou tak vznikol interiér hlásiaci sa skôr k loftu než ku klasickému štýlu bývania. Z oboch typov si požičiava to najlepšie – z loftu originálny dizajn a dojem otvoreného priestoru či „priemyselné“ materiály, z „klasického“ bývania zase dostatok súkromia tam, kde ho obyvatelia potrebujú, a lepšie tepelné podmienky, vďaka ktorým náklady na kúrenie nestúpajú každú zimu do závratných výšok. Apropo, kúrenie – zbytočne by ste tu hľadali klasické masívne radiátory, zdroje tepla sú umne skryté, ich prítomnosť prezrádzajú len nenápadné mriežky na tých pravých miestach.

Tehla, oceľ, drevo

Kuchynský pult, podporný stĺp či hrana galérie, steny obývacej miestnosti... všadeprítomnej tehle sa nedá ubrániť. Jej typické sfarbenie do veľkej miery určuje „vizáž“ celého bytu a doplnkov – sedacia súprava sa nesie v podobných farebných tónoch, terakotové kvetináče takisto... Čierne oceľové „íčka“ vytvárajú v podhľade galérie esteticky zaujímavý raster. Drevenému riešeniu dominuje preglejka – viacvrstvové kusy pôsobia masívne, ale pritom moderne. Preglejku nájdeme nielen v kuchyni či ako lemovanie okenných otvorov, ale aj v kúpeľni. Podľa skúseností architektky sa použitia tohto materiálu v „mokrej časti“ bytu vôbec netreba báť, naopak, na preglejke sa dá radikálne ušetriť. Jej obľuba siaha až k interiérovým dverám, ktoré boli vyrobené na mieru práve z tohto materiálu, tak ako originálna knižnica na poschodí.

Krok za krokom

Vráťme sa však k jednotlivým miestnostiam bytu. O obývacej zóne už bola reč, na mieru vyrobená kuchyňa sa skladá z ťažšej „skriňovej“ uzatvorenej časti so skrinkami a zásuvkami a z odľahčenej policovej zostavy s digestorom a varným centrom. K prestretému stolu nás pozvú v tesnej blízkosti podlhovastého okna s nevšedným výhľadom. Pohľadu na starú Bratislavu však konkuruje originálny luster ozdobený stovkou papierových odkazov a želaní zavesený priamo nad stolom. Po zdolaní osemnástich schodov sa dostávame na galériu s bohatou knižnicou a čítacím či oddychovým kútom. Môžeme sa rozhodnúť, či sa vyberieme do hosťovskej izby, alebo do pracovne a spálne našich hostiteľov. Z pracovne – v budúcnosti môže slúžiť aj ako detská izba – a spálne sa vychádza na neveľkú terasu, ktorá ponúka pohľad na úplne inú Bratislavu, ako ju zvyčajne vnímame: toto je mesto malebných zadných dvorov, tajomných zákutí a starých striech, kde človek napriek blízkosti rušnej dopravnej tepny prítomnosť veľkomesta vôbec nevníma...

Obe miestnosti sú zariadené účelne a jednoducho, romantické prekvapenie skrýva horná kúpeľňa obložená svetlou zelenomodrou mozaikou: drevené výklenky slúžiace ako odkladací priestor na všelijaké kúpeľňové užitočnosti aj zbytočnosti – voňavé mydlá, kvety, sviečky... Ďalej sa však vŕtať v súkromí majiteľov nebudem, a preto schádzam dole do obývačky ešte naposledy sa pokochať výhľadom na majestátnu krásu Bratislavského hradu. Výhľady a vyhliadky sú ďalšou príjemnou stránkou mezonetového „pololoftu“ – architektka využila skutočne každú príležitosť, aby cennú polohu bytu zdôraznila – všetky okolité bratislavské dominanty zarámovala do atypických okien. V tomto byte sa rozhodne nudiť nedá.


Foto: Dominik Vlaheko
Zdroj: Matej Šišolák

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Víťaz súťaže Drevostavba roka 2017

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky