Interiér a exteriér nie sú protiklady

28. 08. 2007
Zdieľať

Slová interiér a exteriér naša jazykoveda označuje ako antagonizmy, protiklady. Napriek tomu, že význam oboch slov stojí v priamej opozícii, v bývaní by mali spolupracovať.

Dom staviame tak, aby spĺňal základné požiadavky na bývanie. Okolie domu – exteriér – by malo na tieto funkcie nadväzovať, rozširovať ich a doplňovať. Každý architekt by sa mal snažiť, aby takéto spojenie umožnil, a to pokiaľ možno bezbariérovo a priamo. To, čo dnes vyznieva ako logická, samozrejmá požiadavka, nebolo v našich končinách vždy pravidlom.


Interiér a exteriér nie sú protiklady

103807

Stačí zaostriť pohľad na rodinnú zástavbu v našich mestách-dedinách – predovšetkým tú z obdobia radostného budovania socializmu. Základné pravidlo znelo: Môj dom, môj hrad. Domy sa uzatvárali, obracali sa dovnútra. Relax na záhrade sa veľmi nenosil, odvážlivci, ktorí sa v nedeľu po obede natiahli na ležadlo v tieni rozložitého orecha, získali nálepku povaľača a lenivca. Nezastavané plochy pred či za domom slúžili najmä ako zásobáreň zeleniny.

Dnes, naopak, vraciame záhrade pôvodný význam – chápeme ju ako miesto, kde energiu skôr načerpáme, než stratíme, plaziac sa po kolenách medzi hriadkami. Aj preto sa náš vzťah k nej zmenil. Dnes už nezatvárame dvere ani okná v obave pred „vôňou“ dobre odležaného kompostu. Naopak, máme snahu interiér s exteriérom prepojiť, otvoriť jeden druhému. Zobytniť záhradu, vysadiť interiér. Záhradnú časť problému však ponecháme príslušnej rubrike v časopise (obšírne sa tejto téme budeme venovať v rubrike Záhradný architekt v budúcom čísle časopisu Môj dom) a zacielime na „obytnú časť“ problému.

Fyzické verzus duchovné spojenie

Prepojenie interiéru a exteriéru je žiaduce a malo by sa stať pre súčasných tvorcov skutočným imperatívom. Ak sa chceme naučiť zdieľať priestor exteriéru a interiéru a využiť prienik vo vlastný prospech, hľadajme inšpiráciu u odborníkov na Ďalekom východe. Nie je potrebné, aby sme sa stali vegetariánmi, stačí sa pozrieť na typické obydlie ľudí žijúcich v každodennom kontakte s prírodou.


Interiér a exteriér nie sú protiklady

103812

Najväčšími odborníkmi sú v tomto ohľade Japonci. „Typický japonský vidiecky dom je od prírody striktne oddelený, avšak skôr symbolicky než funkčne – bambusové ploty, malá udržovaná záhradka prispôsobená ľudskej mierke ako umelecký obraz prírody a uprostred samotný dom stojaci na drevených nohách nad úrovňou terénu. Fyzické prepojenie však sprostredkovávajú prírodné stavebné materiály vo svojej prirodzenej podobe bez povrchových úprav, ktoré zároveň plnia aj dekoratívno-estetickú funkciu vo svojich textúrach a prirodzených nepravidelnostiach,“ opisuje japonský architekt Osamu Okamura.

Príroda v tradičnom japonskom poňatí sa nechápe ako niečo, z čoho sa máme vyčleniť a čo je nutné ovládnuť – dom žije spolu s ľuďmi v rytme prírody a života, ktorého je pevnou súčasťou. Ak chceme uvažovať o skutočnom prepojení interiéru a exteriéru, o harmonickom vzťahu oboch „protipólov“, mali by sme vychádzať z podstaty problému. Je na vás, či zvolíte cestu čisto fyzického prepojenia interiéru a exteriéru formou veľkoplošného zasklenia a bezbariérového prístupu, alebo sa rozhodnete podstúpiť zložitejšiu a menej efektnú cestu symbiózy materiálov, farieb a živlov. Obe cesty vám umožnia naplno využiť výhody vlastného pozemku, správnosť jednej alebo druhej je záležitosť čisto subjektívna.

Zúčtovanie s odporcami


Interiér a exteriér nie sú protiklady

103806

Najčastejšie sa prepojenie realizuje – bez ohľadu na filozofiu užívateľa – „technicky“: pomocou veľkých zasklených stien, francúzskych okien a dverí. Prepojenie by malo byť vizuálne i funkčné – ide predsa o maximálne možné využitie pozemku, skutočnosti, že máme to šťastie vlastniť kus pôdy! Napokon, práve možnosť takéhoto prepojenia patrí medzi najväčšie výhody bývania v rodinnom dome. Neexistuje dôvod, prečo sa o podobné riešenie nepokúsiť.

Najčastejšie argumenty odporcov otvárania sa domov okoliu by sme mohli rozdeliť na dve skupiny: buď ide o racionálne, alebo iracionálne mýty. Do prvej skupiny patria argumenty spochybňujúce oprávnenosť využitia skla z hľadiska tepelných strát a vysokej ceny tohto ušľachtilého materiálu. Druhá skupina argumentov je pocitová – „nechceme, aby nám niekto čumel do domu“ a „za hrubými stenami sa cítime bezpečnejšie“. Zámerne zjednodušené porovnanie v priloženej tabuľke sa snaží spochybniť argumenty z prvej skupiny. Cena skla pri porovnateľných tepelnoizolačných vlastnostiach oproti najklasickejšiemu materiálu – tehle – síce rastie, ale nie dramaticky. Záleží na zvolenom riešení a výbere konkrétneho typu muriva a zasklenia.

Cenové rozdiely môžu byť i záporné (v prospech skla) alebo, naopak, úplne odlišné v prospech najlacnejšieho tehlového riešenia. Do hry však vstupujú ďalšie faktory, ktoré celú vec komplikujú a s riešením ktorých pomôže iba kvalifikovaný projektant. Tabuľka však ukazuje, že cena ani tepelná úspora v prípade otvárania sa interiéru smerom do exteriéru nie sú rozhodujúcimi faktormi. Ďalším argumentom proti užšej väzbe medzi interiérom a exteriérom je bezpečnosť.

Bezpečnostné fólie má dnes už v ponuke mnoho firiem zaoberajúcich sa výrobou okien. Ďalším variantom je zabezpečovací systém – či už EZS (zabezpečovaciemu systému sme sa podrobne venovali v minulom vydaní Môjho domu), alebo mechanické zabezpečenie v podobe vonkajších žalúzií či roliet. Tie napokon pomôžu aj proti nežiaducim pohľadom a plnia i funkciu slnečnej clony. Veľké netienené zasklené plochy totiž raz-dva premenia váš dom v horúcom lete na regulárny skleník, čo je nakoniec aj hlavný dôvod na zadováženie si žalúzií či roliet. Obávaná strata intimity sa preceňuje – svoj dom predsa otvárate do vlastnej záhrady, nie smerom na ulicu či k susedom. Ak nie ste televízny moderátor, susedom sa dianie vo vašej obývačke čoskoro „opozerá“. Otvárame totiž denné, nie intímne miestnosti!


Interiér a exteriér nie sú protiklady

103809

Otvárať, otvárať!

Čo, naopak, prepojením získame? Ťažko opísateľný pocit pohody, voľnosti. Emócie, ktoré nie sú vyčísliteľné ani s najlepšou kalkulačkou. Alebo – pre tvrdohlavých počtárov a ekonómov ľudského života – v dobrom počasí získame cenné štvorcové metre „obytného priestoru“: pracovňu, herňu, jedáleň či obývačku pod šírym nebom. Ak sa teda rozhodneme pre podobné otvorené riešenie, aj tu je dobré mať na pamäti niekoľko zásad. Nie je pritom rozhodujúce, či ešte len plánujete stavať, alebo prichádza do úvahy rekonštrukcia staršieho domu (samozrejme, počítame s limitmi – už zvolenou orientáciou domu, jeho hmotou atď.).

Architekt Jan Rampich sa pokúsil zhrnúť základné zásady do niekoľkých bodov:
1. Vzťah vnútra a vonkajška je „podvojný“. Nejde len o pohľad zvnútra von, ale aj o pohľad zo záhrady na dom. Dvorová fasáda je rovnako dôležitá ako vstupné priečelie.
2. Veľmi dôležitá je orientácia záhrady na svetové strany. Snažte sa dom otvárať na inú ako severnú stranu – v opačnom prípade si namiesto slnka vychutnáte celoročný tieň siahajúci hlboko do záhrady.
3. Ideálne je počítať s viacerými pobytovými možnosťami – teda mať miesto v tieni i miesto na slnku, miesto na romantické raňajky i na obed tienený pergolou. Slnečník je núdzový variant.
4. Koniec domovým soklom! Záhrada a dom by mali byť v jednej výškovej rovine. Sokle populárne najmä v architektúre 70. a 80. rokov stratili účel, behať do záhrady po schodoch (najmä ak máme v náručí podnos s kávou a zákuskami) je únavné a zbytočne nepohodlné.
5. Zámková dlažba sa síce už niekoľko rokov drží na výslní popularity, ale čaru dreveného pódia sa nevyrovná. Platí jednoduchá nerovnica – menej betónu, viac prírodných materiálov a najmä zelene.

Záhradná architektka Hana Říhová dodáva: „Ak ide o umiestnenie terasy, najpraktickejšia je jej priama nadväznosť na interiér, najlepšie na kuchyňu, jedáleň či obývačku. Rovnako dôležité je aj jej súkromie, teda pohľadová izolácia proti susedom a okoloidúcim. To nám najlepšie poskytne samotný dom, z ostatných strán potom môžu pomôcť tieniace konštrukcie a paravány a, samozrejme, dobre rozmiestnená výsadba.“

Ako na to

Metódu otvárania interiéru pomocou veľkoplošného zasklenia sme už dostatočne opísali. Dôležité je ešte pripomenúť, že vždy ide o otváravé zasklenie, a to v čo najväčšej miere. Do tohto riešenia investujeme nemalé finančné prostriedky nie kvôli výhľadu, ale kvôli možnosti využívať exteriér pri každodennej činnosti.


Interiér a exteriér nie sú protiklady

103811

Jasný prím hrá riešenie pomocou posuvných dverí, málokedy si však investori uvedomujú skutočnosť, že takéto dvere musia mať vždy miesto, kam krídlo zasunúť. Výhodou je však jednoducho dosiahnuteľná bezbariérovosť. Otváravé dvere a okná, naopak, zasahujú do miestnosti a komplikujú možnosť zariadiť priestor.

Ak výstavbu domu ešte len plánujeme, je vhodné uvažovať o priamom výstupe do záhrady z takmer každej pobytovej miestnosti. Ak chceme podporiť previazanosť interiéru a exteriéru, využime možnosti moderných podlahových materiálov, vďaka ktorým môže interiérová krytina plynulo prejsť do exteriéru a naopak. Túto voľbu umožňujú napríklad trvácne (exotické) dreviny alebo cenovo prijateľnejšie dlažby.

Exteriérovou odpoveďou je terasa, pódium – v ideálnom prípade také, ktoré sa konštrukčne blížia výške terénu. Názory odborníkov sa však rôznia – zástancovia „schodu“ argumentujú bujnou zeleňou prerastajúcou vyhradené teritórium. Odporcovia, naopak, tvrdia, že riešenie so schodíkom medzi terasou a terénom je zásadným nepochopením princípu otvoreného spojenia exteriéru a interiéru domu. Dokonca nájdu aj niekoľko racionálnych argumentov – bezbariérovosť je žiaduca a občasné pretrhanie zelene plaziacej sa pomedzi škáry v tíkovej palubovke za to stojí.

Záhrada náhrada

Dalo by sa povedať, že o spojení interiéru a exteriéru môže „človek bytový“ iba snívať. Priame výstupy do zelene, raňajky v tráve, odpočinok v tieni jablone… I keď aj tu sa dá čo-to zachrániť. Pravda, záleží na tom, aký balkón vlastníte. Z klasickej panelákovej lodžie len ťažko vykúzlite príjemné „miesto na slnku“. Predovšetkým pre úplne nevhodné rozmery (dlhý a úzky slíž sa mimoriadne ťažko zariaďuje) a často aj pre jediný nevhodne umiestnený vstup na jednom či druhom konci lodžie. Prístupu do takéhoto priestoru napríklad z kuchyne je pomerne náročný, treba počítať i s obligátnym schodíkom, ktorý mení každý výstup na balkón na preteky v parkúrovom skákaní.


Interiér a exteriér nie sú protiklady

103817

Aj tu však existujú možnosti, ako panelákový balkón otvoriť. V typickom paneláku ide o premiestnenie radiátora na priľahlú stenu a výmenu okien za francúzske. Samozrejme, na podobnú rekonštrukciu budete potrebovať súhlas úradov a posudok statika, samotné vnímanie priestoru pred i za francúzskymi oknami sa však úplne zmení. Rozlúčte sa však s využívaním balkóna ako skladiska zbytočností, takéto riešenie si zaslúži vznik pobytového balkóna. Ak sa práve rozhliadate po novom bývaní v bytovom dome a patríte medzi „balkónové typy“, zvoľte byt s priestranným balkónom dostatočnej hĺbky, skôr štvorcového ako obdĺžnikového pôdorysu. Priestranný balkón ponúka mnohonásobné využitie, okrem tradičného miesta na odpočinok môžete vašim ratolestiam urobiť radosť malým bazénom či pieskoviskom.

Balkónovými majstrami sú opäť Japonci. Aj tí, ktorí sa z vidieka už dávno presťahovali do husto obývaných veľkomestských aglomerácií, si v sebe nesú hlboko zakorenený vzťah k okoliu, krajine a prírode. Miniatúrne záhrady vznikajú na balkónoch minimálnych rozmerov. Opäť ide o viac duchovné než fyzické spojenie interiéru a exteriéru. Nemusí sa realizovať prostredníctvom veľkoplošného okna, stačí jedno vhodne umiestnené okno orámované zeleňou. Správna skladba minizáhradky (tvoríte priestorový koncept – striedanie vyšších a nižších rastlín je veľmi dôležité) pomôže vytvoriť ilúziu blízkosti živej prírody často lepšie než zasklené posuvné dvere. Balkónmi radi vyzdobujú architekti i rodinné domy.

Správne umiestnený balkón môže príjemne oživiť fasádu, ale skôr, ako sa preň pri projektovaní rodinného domu rozhodnete, zvážte jeho funkčnosť. Blízkosť záhrady, terasa pri dome – to všetko limituje využitie balkóna len na ojedinelé príležitosti, prípadne sušenie bielizne. Zvážte, či balkón v tomto prípade potrebujete, či miesto, ktoré si odkrojí z pôdorysu domu, alebo peniaze, ktoré investujete do jeho konštrukcie, nevyužijete inde a lepšie.






Obytná terasa a balkón – z pohľadu záhradnej architektky Hany Říhovej:
Obytná terasa je miesto odpočinku, preto sa snažíme vytvoriť na nej príjemnú atmosféru. Samozrejmosťou sú živé rastliny, bez ktorých by záhrada nebola záhradou. Priamo na terase sú väčšinou rastliny v nádobách. Kvetináče, hrantíky a kamenné žľaby vyberáme s citom, volíme materiál, ktorý vychádza z dlažby a ostatných prvkov na terase. Najlepšie je kombinovať nádoby z rovnakého materiálu, prípadne zjednotené aspoň farbou. A ako vždy – krása je v jednoduchosti.

Kategória: Navrhovanie interiéru
Tagy: bývanie exteriér interiér
Zdieľať článok

Diskusia