Prečo by sme mali jesť bio?

16.11.2011  |     

Určite ste si všimli novovznikajúce biokútiky v obchodných reťazcoch či biopredajne, množiace sa vo väčších či menších mestách ako huby po daždi. V hlave každého spotrebiteľa automaticky skrsne otázka: Dá sa biopotravinám veriť?

Výhody biopotravín

Oproti „klasickým“ výrobkom majú bio­potraviny isté výhody. Aké?
• vyrábajú sa v súlade s prísnymi predpismi ekologického poľnohospodárstva
• pochádzajú z dôveryhodných zdrojov (ekofarmy i biospracovatelia podliehajú pravidelným kontrolám a inšpekciám)
• neobsahujú syntetické aditíva (konzervačné látky), ako napríklad glutaman sodný E621, farbivá E102, E104, E110, E123, E122, E124, kyselinu benzoovú E210, dusitan sodný E250, sacharín E954, cyklamáty E952 či aspartam E951, ktoré sú rizikové pre zdravie, ani zvyšky pesticídov a syntetických hnojív
• nie sú geneticky modifikované, sírené či inak upravované neprirodzenými postupmi (napríklad ožarovaním)
• neobsahujú antibiotiká a hormóny, ktoré sa bežne podávajú chovaným hospodárskym zvieratám; tie potom prechádzajú do mlieka a mäsa a ďalej do organizmu konzumenta
• sú priateľské k životnému prostrediu a k chovu zvierat (zvieratá na ekofarmách žijú vo voľnom výbehu)
• sú chutné (napríklad biozelenina obsahuje menej vody a viac sušiny, preto má výraznejšiu chuť)
• ich kúpou prispievame k ochrane životného prostredia

Zvlášť vhodné je podávať biopotraviny tým najmenším – deťom, ktoré sú viac ohrozené rizikami spojenými s konzumáciou potravín obsahujúcich zvyšky syntetických hnojív a pesticídov.

Bioobchody nám ponúkajú širokú škálu potravín z každého druhu: múku, obilniny a strukoviny, cestoviny, chlebové zmesi na pečenie chleba, koreniny a dochucovadlá, kávu, čaje, cukrovinky, biovíno, džem, med, mlieko a mliečne výrobky a v neposlednom rade aj čerstvú zeleninu, ovocie, v niektorých obchodoch dokonca aj čerstvé pečivo.

 

 

Ako spoznáte, že máte v rukách skutočne biovýrobok?

Všetky regulárne biopotraviny musia byť viditeľne označené, aby ich spotrebiteľ mohol poľahky odlíšiť od bežných potravín. Na Slovensku sa používa logo v tvare zeleného oka, v Českej republike je to bielo-zelená zebra. Od 1. júla 2010 je vo všetkých štátoch EÚ povinné používať spoločné logo v tvare listu (tzv. eurolist). Okrem loga musia byť biopotraviny označené aj kódom inšpekčnej organizácie (na slovenských biopotravinách nájdete kód SK-02-BIO).
 

Certifikovaná kvalita

Bioprodukty musia byť nielen vyrobené minimálne z 95 % surovín pochádzajúcich z ekologického poľnohospodárstva, ale aj ich výroba musí zodpovedať predpisom ekologického poľnohospodárstva. Biofarmy pravidelne kontroluje oprávnená inšpekčná organizácia, ktorá vydá certifikát biopotraviny len v prípade, ak farmár splnil všetky pravidlá rastlinnej či živočíšnej výroby v ekologickom systéme. Takýto certifikát je platný vo všetkých krajinách Európskej únie.

Používanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a z nich vyrobených produktov je v ekologickej výrobe zakázané. Výrobky obsahujúce GMO nesmú byť označené ako ekologické, ak sa zložky obsahujúce GMO nedostali do výrobkov neúmyselne a podiel GMO v danej zložke nie je menší ako 0,9 %.
Vo všetkých štátoch EÚ sú pre výrobu bioproduktov, ich spracovanie, kontrolovanie, označovanie, skladovanie a prepravu platné rovnaké predpisy, ku ktorým bol v Slovenskej republike navyše pridaný zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe č. 189/2009 Z. z. z 29. apríla 2009. Kompetentným orgánom, ktorý vykonáva dohľad nad ekologickým poľnohospodárstvom a plní funkciu super­inšpekcie, je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (www.uksup.sk).

 

 

ekotip

Biovýrobky sa neodporúča nakupovať vo veľkých množstvách do zásoby, pretože pri ich výrobe sa nemôžu používať žiadne umelé dochucovadlá, farbivá, arómy ani konzervanty na predĺženie trvanlivosti.

 

Nevýhody biopotravín

Zdravšie, bohatšie na živiny, šetrnejšie k životnému prostrediu – to sú superlatívy, ktorými sa biovýrobky môžu hrdiť. A právom. Za kvalitu si však v tomto prípade treba priplatiť. Biopotraviny sú jednoducho pre peňaženku náročnejšie. To však neznamená, že sa musíte biovýrobkov vzdať. Zaraďte ich do svojho jedálnička toľko, koľko váš rozpočet unesie. Spočiatku sa môžete zamerať na ovocie a zeleninu, neskôr pridať mliečne výrobky a potom aj finančne náročnejšie mäso. Aj čiastočný biojedálniček je lepší ako nijaký. Ak máte tú možnosť, zriaďte si svoju vlastnú biozáhradku. Bude to výhodnejšie pre vaše financie, navyše, budete presne vedieť, čo jete. Nezľaknite sa však, ak budú biojablká o čosi menšie alebo trošku menej vzhľadné ako ich bratranci v hypermarketoch. Tie vaše síce nebudú na pohľad úplne dokonalé, zato však budú zdravé! A o to predsa ide, nie?

V tejto súvislosti by sme vás však radi upozornili ešte na jednu vec – hoci ovocie, zelenina či potravinárske výrobky na trhoviskách môžu byť vyrobené šetrne a majú aj svoju nespornú výživovú hodnotu, označenie bio im oficiálne neprináleží, takže ich kupujte s vedomím, že mohli byť čímkoľvek prihnojované a ošetrované. Ak však máte svojho overeného predajcu, je to tiež spôsob, ako sa dostať k chutným a zdraviu prospešným produktom.

 

Predaj z dvora a systém biodebničiek

V Českej republike, ale aj v okolitých krajinách EÚ je už nejaký čas veľmi populárny systém tzv. bio­debničiek, ktorý sa pozvoľna rozbieha aj u nás. Funguje tak, že sa biospotrebitelia v danom regióne spoja a vytvoria odberateľskú skupinu, ktorá je bez ďalšieho zbytočného medzičlánku v priamom spojení s pestovateľom, ktorý pravidelne vozí svoju úrodu v debničkách buď do distribučných miest, alebo priamo až k dverám zákazníkov. Výhodou tohto spôsobu distribúcie sú čerstvé a kvalitné produkty, ku ktorým farmár občas pridá aj nejaké prekvapenie (produkt navyše, recepty či informácie o dianí na farme). V debničkách sa spravidla nachádza sezónna, známa či menej známa zelenina (neraz aj fenikel, čakanka, mangold atď.), ovocie, bylinky, sušené ovocie, zaváraniny, pečivo či mliečne výrobky.
Frekvenciu dodávok si zákazník či odberateľská skupina volí sama, no zvyčajne sa realizuje raz za týždeň či 14 dní. Takisto si zákazník sám volí jednu z troch veľkostí debničiek. Iniciátorom tohto typu distribúcie čerstvých bioproduktov môže byť buď farmár, alebo odberateľská skupina, prípadne sieť zákazníkov. V susednom Česku v súčasnosti debničkovým spôsobom funguje už 29 fariem a bioklubov. U nás sú fungujúce skupiny zatiaľ v Bratislave, Trenčíne a vo Zvolene.
Alternatívnym spôsobom, ako sa u nás dostať k čerstvým bioproduktom, je okrem nákupu priamo na farme napríklad aj tzv. predaj z dvora, niekedy s možnosťou vlastného zberu. Tento systém býva spravidla založený na objednávke zákazníka odoslanej prostredníctvom internetu priamo na konkrétnu farmu a následnej dodávke tovaru (poštou alebo osobne). Predaj z dvora môžu realizovať iba tí predajcovia, ktorí majú zmluvu s organizáciou Ekotrend Slovakia – zväzom ekologického poľnohospodárstva. Ich zoznam nájdete na www.predajzdvora.sk.

 

Ďalšie informácie o bio- a ekoproduktoch nájdete na:
www.uksup.sk, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
www.naturalis.sk, inšpekčná organizácia zaoberajúca sa kontrolou a certifikáciou v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby
www.biospotrebitel.sk, informačný portál o eko­logickom poľnohospodárstve a živote v súlade s prírodou
www.ecotrend.sk, zväz priateľov ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia
http://ec.europa.eu/agriculture/organic/eu-policy/legislation_sk, legislatíva EÚ o ekologickom poľnohospodárstve

 

Článok vznikol v spolupráci s časopisom

 


Text: Lucia Gáborová;
Foto: isifa.com
Zdroj: časopis Mama a ja 4/2011, vydalo vydavateľstvo Orbis In, s. r. o.
Zdroj: časopis môj dom ekoBývanie

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Pravá domáca pohoda v štýle „Hygge“

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky