Ako sa zbaviť nežiaducej vlhkosti v murive?

22. 06. 2005
Zdieľať

V každom meste či na dedine nájdeme veľa objektov, ktoré sú poznačené vplyvom vody a vlhkosťou. Tento stav však nijako neprispieva k zdravému bývaniu a používaniu stavebného objektu. Aby sa tento stav zvrátil, je dôležité zabezpečiť objekt pred nežiaducimi vplyvmi vody na všetky stavebné materiály a konštrukčné prvky.

Vlhkosť je v súčasnosti veľmi vážnym a rozšíreným problémom. Jej pôsobenie v stavebnom diele nie je len estetickým či hygienickým problémom, útočí na samotnú podstatu existencie objektu. Zavlhnuté konštrukcie totiž oveľa ľahšie a rýchlejšie podliehajú zvetrávacím procesom, ktoré vedú k totálnemu rozpadu materiálov a následne celého objektu.

S vlhkosťou sa dostávame k samotnej podstate – vode, ktorá sa počas kolobehu v prírode neustále obohacuje o rôzne prvky, zlúčeniny, biologické zložky a mikroorganizmy, preto je dôležitá samotná informácia o kvalite vody, ktorá má vplyv i na technológiu realizácie stavby a spôsob ochrany proti nej. Stavebný objekt musí byť zabezpečený proti vode komplexne, čiže od základov až po strechu, pretože kontakt konštrukčných prvkov a materiálov s ňou predstavuje hrozbu vzniku porúch a zníženie životnosti celého objektu.

Voda je teda činiteľom, ktorý spôsobuje nielen zhoršenie technického stavu prvkov a materiálov, ale má vplyv aj na hygienické podmienky objektu a zdravie používateľa. Negatívne účinky vody v ktoromkoľvek skupenstve a s akýmkoľvek chemickým zložením teda treba zamedziť už v prvopočiatkoch. Trvalé odvodnenie a zabezpečenie suchých stavebných konštrukcií je nevyhnutnou podmienkou úspešnosti pri rekonštrukciách, obnovách a realizáciách objektov.

Negatíva vlhkosti

K negatívam vlhkosti patrí stúpajúca spotreba energie na vykurovanie, vytváranie plesní, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie človeka, ako sú rôzne plesňové ochorenia, ochorenia dýchacích ciest a pod. Negatívom vlhkosti je i estetický problém – tvorba výkvetov až po hranicu, kde sa voda zo steny odparuje, poškodenie a vypadávanie obkladu v oblastiach sokla, kadiaľ vlhkosť stúpa. Vlhkosť negatívne ovplyvňuje i vlastnosti niektorých materiálov, ktoré jej vplyvom môžu uvoľňovať do vzduchu škodliviny. Napríklad z minerálnych vĺn môžu unikať aldehydy, zo starších vyrovnávajúcich zmesí s obsahom kazeínu škodlivý čpavok a pod. Ak to zhrnieme, vlhké murivo obmedzuje použiteľnosť a požadovanú funkčnosť obytných a iných stavebných objektov.

Vlhkosť v stene

V úvode sme už spomenuli, že voda sa môže vyskytovať v materiáloch i v stene vo všetkých troch skupenstvách, teda ako vodná para, voda alebo ľad. V materiáloch obvodových konštrukcií sa môže vyskytnúť v plynnom aj v kvapalnom skupenstve a má schopnosť doslova migrovať cez stavebný materiál. Navyše spôsobuje stratu jeho pôvodných vlastností a umožňuje mu nadobúdať nové, obvykle horšie vlastnosti.

Premiestňovanie vlhkosti v obvodových stenách je podporené pomerne stálymi vlhkostnými a tlakovými podmienkami z interiéru a premenlivými z exteriéru, pričom nastávajú rôzne fyzikálne deje ako difúzia vodnej pary (prechod vlhkosti konštrukciou), kapilárna vzlínavosť a šírenie vlhkosti konštrukciou (transmisia). Pri kapilárnej vzlínavosti sa voda v murive tlačí spod základu smerom nahor do častí muriva nad povrchom, kde sa môže odparovať. Na objekte sa vyzlínaná voda môže objaviť až do výšky 1,5 m. Nepriaznivé účinky vlhkosti sa ešte zhoršujú, ak je murivo zasolené.

Voda, ktorá sa premiestňuje do zóny, kde sa môže odpariť, pričom na murive zostanú vyzrážané soli (pôvodne obsiahnuté vo vode, resp. vodou transportované z podložia alebo stavebných materiálov). Povrchovým prejavom tejto činnosti sú biele „mapy“ na stene, tzv. výkvety, čo sú vlastne vyzrážané kryštály solí na omietke alebo murive, prípadne vnútri muriva. Veľmi škodlivé sú vnútorné výkvety. Niektoré soli sú hydroskopické a vo veľkej miere viažu na seba vlhkosť z okolitého prostredia a kryštalizujú vnútri pórov muriva, čím niekoľkonásobne zväčšujú svoj objem (sírany, chloridy, dusičnany a pod.) a porušujú vnútornú chemickú mriežku stavebného materiálu.

Čím je podmienená úspešnosť odvlhčovacieho zásahu?

Prvým krokom je, samozrejme, diagnostikovanie, potom preventívne opatrenia a odstránenie príčiny zavĺhania. To zahŕňa pravidelné čistenie, bežnú údržbu a okamžitú opravu tých konštrukcií a inštalácií, ktorých poruchy umožňujú voľnej vode dlhodobo zatápať alebo zavlhčovať stavebné konštrukcie. Samozrejme, povrchová i spodná voda sa musí vhodným spôsobom odviesť mimo dosahu objektu, tradične – drenážnymi rúrkami – alebo rôznymi systémami vsakovacích a drenážnych programov vrátane odvodňovania podzemnej vody, systémom povrchových a odtokových žľabov a pod. Taktiež treba preventívne chrániť spodnú stavbu systémom odvetrávacích kanálov a priekopou, upraviť terén v okolí stavby, hydrogeologické vlastnosti základovej pôdy, ako i vnútorné prostredie stavebného objektu. Ďalším krokom je vysušenie vlhkých konštrukcií, na čo sa využívajú pasívne i aktívne sanačné metódy, a vytvorenie vhodnej izolácie proti vnikaniu ďalšej vody do objektu.

Sanačné metódy

Sanačné metódy možno z funkčného hľadiska rozdeliť do niekoľkých skupín. Rozlišujeme pasívne, čiže nepriame a aktívne, čiže priame metódy. Pasívne techniky sú založené na princípe prevetrávania. Ide o vytvorenie prieduchov v murive, popri murive alebo pod podlahou. Tieto technológie si nevyžadujú žiadne mimoriadne alebo špeciálne materiály ani vysoké investície. Bránia priamemu styku konštrukcie a zeminy, zväčšuje sa nimi odvetrávacia alebo odparovacia plocha zavlhnutého muriva. Účinnosť závisí od intenzity, teploty a vlhkosti privádzaného vzduchu. Sú nevhodné v prípade vysokej vlhkosti a vlhkosti s agresívnymi účinkami. Na realizáciu prieduchov alebo kanálikov sa v súčasnosti využívajú viaceré materiály – laminátové panely s vlnovkovým profilom, ktoré v dotyku so základovými konštrukciami umožňujú ich odvetrávanie, alebo konštrukčné systémy odvetraných fasád použité len v rozsahu prízemného sokla – tzv. odvetrané sokle.

Použiť možno aj plasticky profilované fólie neprepúšťajúce vodu, ktoré svojou profiláciou v dotyku so zavlhnutým murivom taktiež umožňujú jeho permanentné vysúšanie. Na trhu je viacero značiek týchto výrobkov, pre voľbu ktorejkoľvek z nich je podstatná cena, technické parametre sú porovnateľné. Vo všetkých spomínaných prípadoch dôležitejšie ako samotný materiál je správne riešenie prekrytia voľnej výfukovej škáry tak, aby zostala skutočne voľná, trvalo otvorená – schopná zabezpečiť trvalé odvetrávanie. Do tejto skupiny metód možno zaradiť aj technológie takzvaných sanačných omietok. Predstavujú novodobé špeciálne vrstvové omietkové systémy so stanovenými vlastnosťami. Vyrábajú sa ako suché maltové zmesi určitých druhov a zrnitostí. Sanačný omietkový systém tvorí omietkový podklad, podkladová základná omietka a vrchná sanačná omietka.

Sanačné omietky svojou štruktúrou umožňujú transpiráciu – odparovanie nadmernej vlhkosti z muriva bez toho, aby sa na povrchu prejavovali typické vlhkostné škvrny s rozpadajúcim sa materiálom na okrajoch, tzv. zóny pohyblivej hranice zavlhnutia. Povrch omietok zostáva suchý, nevytvára podmienky na zachytenie plesní, respektíve húb – typických sprievodcov vlhkých múrov. Sanačné omietky svojimi transpiračnými vlastnosťami vlhkosť v ošetrenom murive síce znižujú, ale natrvalo neodstraňujú, po čase ich treba vymeniť. Sú však vyhovujúcou alternatívou na vytvorenie užívateľského komfortu.

Tam, kde podmienky stavby nedovoľujú iné riešenie, možno murivo utesniť klasickými izoláciami, profilovanými sanačnými fóliami, použitím utesňovacích omietkových hmôt. K aktívnym technikám, ktoré pôsobia za pomoci dodatočne nainštalovaných prístrojov alebo zariadení trvalo pôsobiacich na znižovanie obsahu vody v stavebných konštrukciách, patria najmä zariadenia na princípe magneticko-kinetických javov, ktoré prostredníctvom presne definovaného elektromagnetického poľa vyvolávajú spätný pohyb vlhkosti v murive – t. j. presun späť do podzemia. Ďalšou aktívnou metódou je požitie zariadení vyvolávajúcich rozklad vody za pomoci elektroosmotických javov a pod.

Vytváranie dodatočnej izolácie a vytvorenie dodatočnej chemickej bariéry

V praxi i na trhu je pomerne široká škála materiálov a technológií na vytvorenie dodatočnej hydroizolácie, napr. vkladanie dodatočnej hydroizolácie a vytvorenie dodatočnej chemickej bariéry. Vkladanie dodatočnej hydroizolácie sa rieši postupným vybúravaním technologického otvoru v murive a vkladaním novej hydroizolačnej vrstvy zloženej z bežných vystužených hydroizolačných fólií (tento postup sa vzhľadom na jeho pracovnú a časovú náročnosť už takmer nepoužíva), ďalej tzv. podrezávaním riadkového muriva (tehlového alebo kamenného) v ložnej škáre špeciálnymi pílami a súbežným vkladaním novej hydroizolačnej vrstvy z vystužených fólií. K takto vytvorenej hydroizolácii zvislej steny sa potom pripojí hydroizolácia podlahy a napokon sa vbíjajú antikorové trapézové plechy s malým profilom (10 až 15 mm výšky) do ložnej škáry muriva, najlepšie pod úrovňou podlahy (ak v inej úrovni, technológiu teba doplniť o zvislú izoláciu stien a jej previazanie s taktiež nanovo vytváranou hydroizoláciou podlahy).

Vzlínaniu kapilárnej vlhkosti zabraňuje i vytvorenie dodatočnej chemickej bariéry napúšťaním alebo tlakovým injektovaním utesňujúcich roztokov do muriva. Na trhu existuje viacero utesňujúcich roztokov na báze akrylátov, epoxidov, vodných skiel alebo silikónov, ktoré sa aplikujú do sústavy vrtov v murive. Výhodou týchto technológií je možnosť použiť ich aj v neriadkovanom murive (napr. z lomového kameňa), nevýhodou je atakovanie konštrukcií rozsiahlymi vŕtacími prácami. Princípom týchto metód je systém vrtov do štruktúry muriva a ich následné zapĺňanie špeciálnymi chemickými zmesami, pričom po zaplnení pórov v murive vzniká pre vodu a vlhkosť nepriepustná, utesnená oblasť.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: murivo rekonštrukcia sanácia stavba domu steny vlhkosť
Zdieľať článok

Diskusia