Najlepšia energia je tá ušetrená

V súčasnosti sa denne ťaží 13 miliárd litrov ropy a spotreba stále narastá. Západná Európa priváža z Ruska asi 150 miliárd kubických metrov plynu ročne a stále to nestačí. Čo sa týka slovenskej energetiky, Slovensko je v Európe energeticky najmenej sebestačná krajina. Napríklad dodávky zemného plynu tvoria na Slovensku až 80 % jeho celkovej spotreby (na porovnanie v celej Európe je to približne 60 %). Podiel spotreby energie na prevádzku stavieb tvorí 32 až 35 % z národného hospodárstva. Tretina energie na stavby je skutočne veľký podiel, preto by ľudia činní v stavebníctve a architektúre mali venovať šetreniu energiami oveľa výraznejšiu pozornosť a robiť konkrétne opatrenia. Dnešný spôsob stavania ide nesprávnym smerom, pričom nejde len o priveľkú spotrebu energie, ale aj o všetky negatívne vplyvy na životné prostredie, ktoré má.

Trvalo udržateľný rozvoj

Volanie po väčšej zodpovednosti za naše správanie na modrej planéte sa zosilňuje. Či už sú hlavným dôvodom klimatické extrémy, alebo zdražovanie surovín a neobnoviteľných zdrojov – zdá sa, že postoj k dianiu okolo nás bude musieť čo najskôr zaujať každý. Oblasť bývania nám kladie podobné otázky pomerne často, naše odpovede sa očakávajú takmer okamžite a ich účinok prinajmenšom na rodinný rozpočet sa dá veľmi jednoducho merať.

Na zmenu situácie, prirodzene, zareagovali aj výrobcovia zo všetkých sfér dotýkajúcich sa oblasti bývania. V anglosaskom svete dostali ich snahy pomenovanie „green design movement“, teda „hnutie za zelený dizajn“. Dnes uvádzajú na trh mnoho výrobkov a technológií, ktoré sa k princípom trvalo udržateľného rozvoja a snahám čo najviac obmedziť tzv. ekologickú stopu hlásia. Stretávajú sa s rozličnými reakciami: zatiaľ čo skeptici tvrdia, že ide len o efektnú nálepku, módu, marketingovú stratégiu, ktorá vhodne zareagovala na potreby potomkov kvetinových detí, pragmatici s kalkulačkou v ruke počítajú, či sa im „ekologické“ správanie vyplatí. No a idealisti sa tak správali už dávno predtým, než ich postoj získal marketingové označenie.

Cesty k úspore energie

Neexistuje žiadne univerzálne riešenie. Všetko, čo treba robiť, prináša len čiastkové úspory, ale celkový efekt úspory dosiahneme iba vtedy, ak celú mozaiku možností v každej jednej oblasti využijeme čo najviac. Budovy treba stavať tak, aby spotrebúvali čo najmenej energie, aby v maximálnej miere využívali energiu, ktorej výroba nie je ekologicky zaťažujúca. Treba začať zavádzať celú paletu opatrení vedúcich k úspore energií. Medzi najdôležitejšie patria:

• aktívne a pasívne využívanie slnečnej energie, čím sa posilní decentralizácia zásobovania energiou,
  
• hromadné navrhovanie a výstavba energeticky pasívnych domov so spotrebou energie menšou ako 15 kWh/(m²a),
  
• revitalizácia starých stavieb – po revitalizácii by mala budova byť energeticky rovnocenná s novopostavenými stavbami,
  
• zmena stavebných zákonov, ktoré by nútili stavebníka stavať energeticky nenáročné stavby, motivácia dotáciami,
  
• vytvoriť podmienky na rozvoj priemyslu vyrábajúceho prvky na znižovanie spotreby energie,
  
• výučba odborníkov so špecializáciou na znižovanie spotreby energie.

156936

Využívanie alternatívnej energie

Najväčší potenciál má slnečná energia. Slnečná energia dopadajúca na Zem predstavuje 2 850-násobok dnešnej spotreby energie. Ak zoberieme do úvahy všetku plochu existujúcich striech a súčasné technické možnosť, mohli by sme už v súčasnosti štvornásobne pokryť celosvetovú spotrebu energie. V Rakúsku boli ku koncu roku 2005 osadené dokopy 3 milióny m² slnečných kolektorov. Priemerný termálny slnečný kolektor vyrobí približne 410 až 420 (vákuové až 900) kWh/(m² a). Jeden m2 slnečného kolektora je schopný vytvoriť energetickú zásobu, ktorá predstavuje niekoľkonásobok podlažnej plochy stavby, technickým problémom však ostáva to, že v nesprávnom čase a v nesprávnom množstve. Na príklade Rakúska, kde sa všetko meria ekvivalentom vykurovacej nafty, usporia 3 milióny m² slnečných kolektorov 164 až 165 tisíc ton vykurovacej nafty ročne, čo je neuveriteľné množstvo. Ak jedna cisterna s návesom vezie 30 tisíc litrov a tieto návesy postavíte za seba, vznikne rad dlhý 352 km. Na druhom mieste je veterná energia. Celková veterná energia teoreticky predstavuje až dvestonásobok svetovej spotreby, ale v skutočnosti by sme z nej mohli využiť iba nepatrnú časť – asi polovicu svetovej spotreby energie. V okolí Parndorfu pri Viedni je toľko veterných elektrární, že dokážu zabezpečiť dostatok energie na celý rok pre 550 tisíc domácností. Štatisticky je teda každá siedma domácnosť napojená na tieto veterné elektrárne. Na treťom mieste je bioenergia, dokázala by pokryť 48 % celosvetovej spotreby energie. Geotermálna energia predstavuje 5-násobok svetovej spotreby, ale využiť ju možno len na 10 %. A na poslednom mieste sú vodné elektrárne, ktoré by dokázali pokryť maximálne 15 % svetovej spotreby energie.

Dôležitá je motivácia stavebníkov

Nevyhnutné je, aby štát vytvoril takú legislatívu, ktorá bude stavebníkov nútiť stavať také budovy, ktoré energiu šetria, alebo ju spotrebúvajú len vo veľmi malom množstve. Musí sa vytvoriť aj rozumný systém dotácii. Ideálne taký, ktorý pri určovaní výšky podpory zohľadňuje, koľko energie budova spotrebúva. Dá sa to realizovať vo viacerých oblastiach. Pri pasívnom a aktívnom využívaní slnečnej energie sa to môže zrealizovať tak, aby odborná firma vybudovala systém, na ktorý dostane stavebník od štátu nenávratnú pôžičku. Napríklad v Rakúsku, keď má dom viac ako 10 rokov a potrebuje energetickú renováciu, dostane stavebník od štátu pôžičku s fixnou úrokovou sadzbou 1,5 %. Štát tak získava nezávislosť v zásobovaní energiou, životné prostredie je čistejšie, obyvateľstvo zdravšie a navyše vznikajú nové pracovné miesta.

V konečnom dôsledku sumu, o ktorú narastú náklady oproti „klasickej“ stavbe, štát investorovi do veľkej miery preplatí naspäť. Takéto riešenie stavebníka núti, aby sa touto problematikou zaoberal. Čím viac prostriedkov využije, tým vyššia je štátna dotácia a o to menšie má neskôr finančné náklady na prevádzku budovy. Investor má na internete k dispozícii programy, ktoré mu vedia vykalkulovať výšku dotácie i neskorších úspor pri rôznych výškach prvotných investícií do rôznych opatrení šetriacich energiu.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku zatiaľ nie je v budovách legislatívne obmedzená spotreba energie na vykurovanie, norma určuje len minimálny tepelný odpor jednotlivých konštrukcií obvodového plášťa, čo nestačí. Aj keby spĺňali všetky obalové konštrukcie normu, ak je celá stavba vyriešená zle, môže spotrebúvať aj 50 až 70 kWh/(m² a). V Bratislave je veľa stavieb, ktoré majú na m2 ročnú spotrebu aj 100 kWh a aj v súčasnosti sa bežne stavajú stavby, ktoré spotrebúvajú 60 až 80 kWh/(m² a). Novinkou je energetická certifikácia čiže povinné vydávanie certifikátov o energetickej hospodárnosti budov, ktoré má chvályhodný cieľ zlepšiť energetickú hospodárnosť budov a znížiť emisie oxidu uhličitého spojené s ich prevádzkou. Upravuje ju zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý jasne definuje postupy a opatrenia na dosiahnutie stanoveného cieľa aj dotknuté budovy.

Vyrábajme si energiu doma

Z dnešných prvkov, ktoré môžete kúpiť kdekoľvek v stavebninách, reálne môžete postaviť dom, ktorý nielenže nepotrebuje nijakú energiu na vykurovanie, ale je dokonca schopný energiu vyrobiť a odovzdať ju do siete. Štatisticky má rodinný dom v Európskej únii 130 m2 čistej úžitkovej plochy a je určený pre štvorčlennú rodinu. V praxi existujú projekty rodinného domu, ktorý má do roka nielen nulovú energetickú spotrebu, ale má dokonca ročne nadprodukciu energie 14 400 kWh. Postaviť takú stavbu pritom vôbec nie je technický problém a realizácia takéhoto projektu je na rakúske pomery oproti cenám bežných stavieb približne o 25 % drahšia, čo sa vráti v úspore energie a v zisku z vyrobenej energie približne za 8 rokov.

Aj na Slovensku je firma, ktorá ponúka nulový energetický dom na kľúč, je to nemecký patent. Prečo teda také budovy nestaviame? Rakúsko, ale aj iné rozvinuté európske štáty (najmä Nemecko a veľmi podobne aj Španielsko, Portugalsko, Grécko, Francúzsko a Taliansko) dotujú doma vyrobenú elektrickú energiu podľa toho, akým spôsobom ju vyrobíte. Môže pochádzať z malej vodnej elektrárne, alebo je to veterná či solárna energia a pod. Najviac dotovaná je solárna, pretože je to najspoľahlivejší zdroj s najmenej negatívnym vplyvom na životné prostredie. Prvé kroky sa už na Slovensku urobili, ale ceny za odovzdanú energiu nedosahujú štandard v zahraničí, a preto o túto oblasť nemajú investori záujem.

156933

Buďte in a zmeňte svoj životný štýl

Dnes je na Slovensku in, ak sa niekto prezentuje rodinným domom nie so 150 m², ale pomaly s 500 m² a s energeticky čo najnáročnejšou prevádzkou. V tejto oblasti sa musí zmeniť myslenie. V Rakúsku sú in tí, ktorí sa k životnému prostrediu správajú šetrne. Chvália sa tým, čo urobili pre ekológiu: jeden hovorí o slnečných kolektoroch, druhý o geotermálnej energii, tretí o využívaní úžitkovej vody. Zmena postoja, zmena prístupu a zmena spoločenského povedomia je preto kľúčovou otázkou. Verejnosť treba neustále informovať o tom, že sa dá stavať aj ináč. Len čo sa vzbudí v ľuďoch záujem – napríklad tým, že nemusia za energie platiť mesačne 3 000, ale iba 500 korún – veci sa môžu pohnúť vpred.

Príroda nepatrí nám, iba sme si ju od našich detí na krátku chvíľu požičali. Povedomie ľudí treba zobudiť, a to je aj parketa pre architektov. Investorom alebo developerom treba povedať, že ak postavia energeticky náročné budovy, nepredajú ich, pretože výdavky na ich prevádzku budú veľmi vysoké. Keď však postavia budovu, v ktorej sa tieto náklady znížia na polovicu, alebo dokonca na 20 %, získajú v porovnaní s konkurenciou väčšiu šancu predať či prenajať ju a mať z nej väčší zisk. A keď postavia budovu, ktorá miesto toho, aby potrebovala energiu, bude ju vyrábať, bude to „trhák“.

Peniaze a zasa len peniaze

To, že sa tu nestavajú nízkoenergetické či pasívne domy, nie je vec zvýšených počiatočných investícií, lebo tie sa vrátia úspornou prevádzkou budovy. Je to len dôsledok neinformovanosti ľudí a zvyku stavať štandardne. Treba zároveň vypracovať návrh dotácií. Slovensku nič nebráni prebrať dlhoročné skúsenosti iných štátov a adaptovať ich na slovenské pomery. Za vypracovanie projektu platí investor rovnako, bez ohľadu na to, či je ten projekt dobrý alebo zlý. Pritom navrhnúť pasívny dom je dnes pre dobre vzdelaného inžiniera hračka. Čo sa týka nákladov na realizáciu stavby, rozdiel medzi nízkoenergetickými a štandardnými budovami je malý: ak by napr. 1 m² bežnej budovy stál približne 20-tisíc Sk, 1 m² nízkoenergetickej budovy by stál približne 23 až 25-tisíc Sk. Pasívny dom je ďalším medzistupňom a v Nemecku a Rakúsku sa ako pasívne domy realizujú dokonca aj štátne zákazky. Napríklad v Rakúsku sa teraz stavajú v štandarde pasívneho domu sociálne nájomné domy. Je rozumné, že ak chce štát dať ľudom lacné bývanie, nemal by si dovoliť postaviť dom, ktorý spotrebúva zbytočne veľa energie.