S chladnou hlavou nohy v teple

Stačilo by podlahové vykurovanie – možno len na dvoch metroch štvorcových – a teplá dlažba by diametrálne zmenila váš postoj v kúpeľni aj postoj ku kúpeľni. Isteže, nohy v teple sú len polovicou úspechu. Pri tom všetkom si treba zachovať aj chladnú hlavu. A človek s chladnou hlavou sa logicky opýta: „Bolo by vlastne možné, aby som mal v kúpeľni podlahové vykurovanie? Dá sa to technicky zrealizovať? Stojí to vôbec za to? A koľko to stojí peňazí?“ Začnem teda po poriadku, podlahovým vykurovaním ako takým, a od celkového pohľadu sa postupne prepracujem až po možnosti realizácie a následky jeho aplikácie v kúpeľni.

Aký to má význam?

Podlahové vykurovanie je nízkoteplotný sálavý systém, ktorého použitie v dome či byte má viacero dôsledkov. Na rozdiel od klasických radiátorov, na ktoré je asi zvyknutá väčšina z nás, využíva podlahové vykurovanie nižšie teploty (teplota podlahy by nemala prekročiť 29 °C a teplota vody v rúrkach 50 °C, pričom v radiátoroch sa používa voda teplá až 90 °C) a veľkú plochu s akumulačnou schopnosťou, z ktorej sála teplo do okolia. Sálavým teplom sa potom ohrievajú predovšetkým okolité predmety a povrchy – teda aj ľudia –, až druhotne vzduch v miestnosti. Výsledkom je, že sálavé teplo vás príjemne ohrieva, i keď teplota vzduchu v miestnosti nedosiahla ani 18 °C. Naproti tomu pri konvekčnom (známom radiátorovom) vykurovaní môžete mať subjektívne pocit nepríjemného chladu, aj keď má vzduch 24°C – stačí, že stojíte na studenej podlahe alebo pri chladnej stene.

Porovnanie podlahového a klasického vykurovania podľa priebehu ideálnej teploty
29322		29323
Pri podlahovom vykurovaní je teplota v miestnosti rozložená takmer ideálne – najteplejšia je podlaha, celý priestor je vyhriaty rovnomerne a smerom k stropu je vzduch postupne chladnejší. Vo výške hlavy stojaceho človeka (v dýchacej zóne) by za ideálnych podmienok mala byť teplota vzduchu asi o 2 – 3 °C nižšia než teplota pri nohách.		Klasické radiátorové vykurovanie nedokáže zabezpečiť optimálne rozloženie teplôt. Ohriaty vzduch stúpa od radiátora nahor a teplo sa koncentruje pod stropom. Ochladený vzduch klesá k zemi. Prúdiaci vzduch zároveň s teplom distribuuje po miestnosti aj čiastočky prachu.

Ak vzduch v miestnosti môže mať nižšiu teplotu na to, aby ste sa cítili príjemne, a na vykurovanie vám postačí vykurovacia voda s nižšou teplotou, logicky z toho vyplýva, že s podlahovým vykurovaním ušetríte.

Porovnanie cirkulácie vzduchu pri podlahovom a radiátorovom vykurovaní
29324	29325
Pri podlahovom vykurovaní sa docieli pocit tepelnej pohody vyhriatím podlahy a rovnomernou distribúciou tepla v miestnosti. Nevzniká nežiaduce prúdenie vzduchu, ktoré negatívne pôsobí na zdravie.	Pri klasickom radiátorovom vykurovaní nedokáže tepelný zdroj zabezpečiť rovnomernú distribúciu tepla v miestnosti. Cirkulácia vzduchu medzi radiátorom a chladnejšími miestami spôsobuje vírenie prachu.

Sálavé vykurovanie vnáša oproti konvekčnému do interiéru aj ďalšie dve výhody, ktoré ocenia najmä rodičia malých detí a ľudia s dýchacími problémami. V miestnosti s podlahovým vykurovaním budete omnoho menej vystavení víriacemu prachu a nepocítite ani nepríjemné účinky suchého vzduchu – tieto problémy sú typické pre často prekurované byty s klasickým ústredným vykurovaním. Zvýšená prašnosť je tu dôsledkom spôsobu šírenia tepla – konvekcie, teda prúdenia ohriateho vzduchu. Prúdiaci vzduch po miestnosti distribuuje nielen teplo, ale aj čiastočky prachu. Nízku relatívnu vlhkosť vzduchu zase spôsobuje relatívne vysoká teplota vzduchu v interiéroch s konvekčným spôsobom vykurovania (v panelákových bytoch nebýva výnimkou ani 24°C). Studený vzduch má nižšiu schopnosť absorbovať vodné pary, a preto ochladzovaním vzduchu jeho relatívna vlhkosť narastá. Naopak, ak v zime studený vzduch zvonka v miestnosti ohrejete, zníži sa jeho relatívna vlhkosť – a čím viac ho ohrejete, tým bude suchší. S vyššou teplotou okrem toho súvisí aj väčšia únava a nižšia schopnosť sústrediť sa. Pri podlahovom vykurovaní, keď na subjektívny pocit tepelnej pohody postačuje teplota vzduchu nižšia o 3 – 4 °C, sa vám teda bude lepšie premýšľať a budete v domácnosti výkonnejší. A pre milovníkov poriadku a čistých interiérov má podlahové vykurovanie aj ďalšiu výhodu – iste sa radi vzdajú nielen nadmerných vrstiev prachu na nábytku, ale aj nevzhľadných vykurovacích telies. I keď, pravdu povediac, toto všetko platí najmä pri podlahovom vykurovaní väčších priestorov (najlepšie celého domu) a v kúpeľni sa výhody teplej dlažby scvrknú viac-menej len na príjemný pocit pri došliapnutí. Ak si však spočítate, koľko minút tu pri umývadle prestojíte ráno, ešte nie celkom prebudení, a večer, už nie celkom bdejúci, práve vo chvíľach, keď by človek dal za teplé nohy takmer čokoľvek… Možno usúdite, že naozaj stojí za to investovať do svojho pohodlia.

Aké sú možnosti

K teplej dlažbe pod vašimi nohami vedú v podstate dve cesty, pričom každá z nich je schodnejšia v inom prípade. Pod vrchnými vrstvami podlahy môžu byť ukryté buď rúrky podlahového vykurovania (s priemerom okolo 15 mm), do ktorých prúdi teplá voda z kotla (napríklad na plyn, tuhé palivo či elektrinu) – podobne ako do radiátorov ústredného vykurovania, ibaže podstatne chladnejšia. Druhou možnosťou je ohriatie podlahy teplom, ktoré vytvára elektrický prúd pri prechode odporovým vodičom – v podlahe je teda ukrytá pravidelná vlnovka drôtika hrubého menej než tri milimetre, prípadne tzv. odporová rohož (odporový vodič je všitý alebo vlepený do nosného tkaniva) či vykurovacia fólia. V prvom prípade je na teplú podlahu potrebná väčšia konštrukčná výška a jej realizácia je náročnejšia, preto sa tento systém využíva najmä v novostavbách. Odporový vodič možno nainštalovať do tenkej vrstvy stavebného lepidla či mazaniny, preto sa dá použiť aj pri rekonštrukciách, pri ktorých nemožno priveľmi zvýšiť podlahy. Výber toho či oného systému závisí aj od dostupnosti toho či oného zdroja energie a jeho ceny (tam, kde možno napríklad využiť odpadové drevo ako lacný zdroj tepla, zrejme vďaka nižším prevádzkovým nákladom zvíťazí teplovodný systém). Porovnanie nákladov na prevádzku týchto dvoch vykurovacích systémov vyplýva väčšinou z porovnania ceny plynu ako najbežnejšieho zdroja tepla a elektrickej energie, pričom ich každoročné zvyšovanie môže dramaticky meniť situáciu. Keďže cena elektrickej energie v posledných rokoch stúpala pomalšie než cena plynu, stáva sa elektrické podlahové vykurovanie atraktívnou alternatívou aj na hlavné vykurovanie v novostavbách domov.

Super, ale…

Niekoľko argumentov „za“ som už spomenula, existuje tu však aj zopár „ale“. Najmä v prechodnom období a v trvalo obývanom byte má podlahové vykurovanie samé výhody. Nevýhody by mohli nastúpiť v treskúcich mrazoch alebo po návrate zo zimnej dovolenky. Podlahové vykurovanie totiž pri veľmi nízkych zimných teplotách nestačí dostatočne rýchlo vytvoriť v interiéri ideálnu tepelnú pohodu a potrebuje trochu vypomôcť – najčastejšie niektorým z pružných spôsobov vykurovania. Voľba doplnkového zdroja tepla je (rovnako ako podlahové vykurovanie) súčasťou komplexného návrhu vykurovacieho systému celého domu. Teplovodné podlahové vykurovanie sa napríklad zvykne kombinovať s takými spôsobmi vykurovania, ktoré tiež využívajú vykurovaciu vodu, ibaže majú rýchly nábeh – so stenovým vykurovaním alebo s radiátormi (postačia s menším výkonom, než keby boli jediným zdrojom tepla). Pre oba systémy možno potom využívať jeden zdroj teplej vody, teda jeden vykurovací kotol. Dôvodom na využitie kombinácie konvekčného a sálavého vykurovania je teda väčšia zotrvačnosť podlahového vykurovania – kým sa napríklad po návrate z lyžovačky podlaha a celý dom rozohrejú natoľko, aby ste sa cítili príjemne, trvá to omnoho dlhšie, než by ste si želali. Vtedy je správny čas na to, aby vypomohlo stenové alebo radiátorové vykurovanie a rýchlo vyhrialo vzduch v miestnosti. Podmienkou úspechu nízkoteplotných vykurovacích systémov je vhodné použitie tepelnej izolácie – jednak by mali byť dokonale odizolované všetky obvodové konštrukcie domu, aby teplo zbytočne neunikalo, jednak by mala byť vrstva tepelnej izolácie pod teplou podlahou, aby ste nevykurovali zem pod domom alebo nekúrili susedom o podlažie nižšie.

Krátko o teplovodnom systéme

Pretože vykurovanie plynom (prípadne drevoplynom) je ešte stále ekonomickejšie než vykurovanie elektrickou energiou, tam, kde je to možné, je z hľadiska prevádzky výhodnejšie využiť teplovodné systémy podlahového vykurovania. Pri stavbe domu je pritom logické naplánovať vykurovanie v kúpeľni v súlade s vykurovaním celého domu (pretože je to väčšinou miestnosť rozmermi neveľká, podlahové vykurovanie bez problémov pokryje všetky vaše potreby). Konštrukčne si takáto podlaha vyžaduje dostatočne hrubú tepelnú izoláciu (3 cm v konštrukcii nad vykurovanými priestormi, 6 až 8 cm nad terénom alebo nevykurovanými priestormi), na ktorej sú rúrky podlahového vykurovania (priemer asi 15 mm) upevnené pomocou špeciálnych svoriek alebo uložené na tzv. systémovej platni a prekryté vrstvou betónu (asi 4,5 cm nad rúrkami). Dostatočnú pevnosť podlahy zabezpečuje vrstva betónu, ktorá slúži ako roznášacia vrstva v konštrukcii podlahy (rovnomerne roznáša zaťaženie) a chráni rúrky podlahového vykurovania a tepelnú izoláciu. Až na betón sa uloží samotná nášľapná vrstva, ktorá má v prípade dlažby hrúbku približne 1 až 1,2 cm (aj s lepidlom). Z toho vyplýva, že na realizáciu podlahy s teplovodným vykurovaním je potrebná výška najmenej 15 cm. S takouto konštrukčnou výškou možno bez problémov počítať pri navrhovaní novostavby domu (či už rodinného alebo bytového), avšak pri rekonštrukcii by zrejme spôsobila problémy.