Hlavná stránka > Záhrada a exteriér > Zakladanie záhrady

Záhrady vo svahu vedia byť naozaj čarovné. Už sám modelovaný terén vytvorí úžasnú atmosféru, stačí ju len nepokaziť. Pretože my ľudia sme už raz takí – nespokojní. Okolo domu chceme mať prírodu krajšiu, než vytvorila sama príroda a aj vo svahu sa nám žiada aspoň kúsok roviny, a tak si svoje kopce modelujeme, okresávame, spevňujeme a upravujeme. Existuje na to viacero šikovných aj menej vhodných možností – na inšpiráciu vám prinášame zopár postrehov z Nízkych Tatier.

 

Veľmi praktickým riešením na spevnenie svahov sú betónové vegetačné tvárnice. Môžete pomocou nich prekonať aj väčšie výškové rozdiely, a ak zvolíte vhodnú zeleň, čoskoro pod ňou betónový základ úplne zmizne. Na exponovanú časť, ktorá je slnečná a suchá, sa hodia rôzne druhy skalničiek, okrasných tráv a trpasličích či poliehavých drevín. Prevísajúce druhy vo vyšších polohách skombinujte s popínavkami a ďalšími rastlinami, ktoré skryjú pätu múru.

 

Akýmsi moderným variantom suchého múrika sú gabióny – drôtené koše, do ktorých sa kamene naukladajú. Sú pre svah ozaj solídnou oporou a ponúkajú pomerne široké možnosti na uplatnenie záhradnej kreativity. Kiežby sme ich u nás vídali častejšie.

 

Suché múriky pristanú asi každej svahovitej záhrade – sú výborným spôsobom, ako modelovať terén a dobre si rozumejú so zeleňou. Iste, je to prácička pre milovníkov skladačiek a má svoje výškové obmedzenia, ale úspech výsledku je takmer zaručený. Dôležité je pritom vyberať kamene z okolia, pokiaľ možno ploché, tak aby vytvorili štruktúru navzájom previazaných pásov.

 

Teoreticky by sa mohlo zdať, že drevo sa ako prírodný materiál hodí do záhrady za každých okolností, tento prípad však potvrdzuje, že existujú aj výnimky. Drevo tu nevyzerá prirodzene a chýba mu zeleň, navyše je v celom tomto štýlovom guláši priveľa rôznych tvarov, foriem, farieb aj materiálov.

 

Pri výbere vzhľadu kamenného múra (bez ohľadu na to, či je vytvorený z originálu, napodobneniny alebo obkladu) sa inšpirujte v okolí, nie v stavebninách. Tento typ kamenných bokov nemá s ničím široko-ďaleko nič spoločné. Navyše, takáto obrovská kamenná plocha dá oku „zabrať“. A keďže ju ešte aj tesne lemuje asfalt, hodilo by sa spríjemniť okoloidúcim cestu aspoň nejakou popínavkou alebo viacerými prevísajúcimi konárikmi.

 

Pekné je, ak strmina spevnená svahovými opornými tvárnicami vo svojej miernejšej časti plynule prejde do skalky. Zrejme nepotrvá dlho, kým aj tento betón zmizne pod zeleňou.

 

Aj takto prírodne môže časom vyzerať oporný múr s betónovou podstatou.

 

Najkrajšie spevnené svahy vzniknú vtedy, keď jemné rastliny vytvoria kontrast s tvrdým a pevným kameňom. Prevísajúce druhy sú osvedčenou ozdobou múrov, či už je to rožec plstnatý (Cerastium tomentosum), nenáročná skalnička, ktorej vyhovuje sucho a slnko, alebo pôdopokryvné či poliehavé kry ako napríklad skalník (Cotoneaster).

 

Tu sa na odvodnenie nezabudlo – nenápadné rúrky v pravidelných rozstupoch šikovne odvedú vodu spoza múra. Pekné je tiež jeho ukončenie a oko poteší aj zelená girlanda, len by tej zelene mohlo byť na strane od cesty trochu viac.

 

Ani betón nevydrží všetko. Betónové oporné múriky, najmä tie vyššie, si vyžadujú oceľovú výstuž, či už sú z betónu liateho do klasického debnenia, alebo z dutých tvárnic, ktoré sa zalievajú betónom. Dôležité je tiež odvodnenie – ako drenážna vrstva štrku, tak aj priesakové otvory, inak môže voda narobiť peknú šarapatu, betón-nebetón. O nepríjemne neprírodnom vzhľade tohto príkladu ani nehovoriac.

 

Tu vznikli aj pri pomerne vysokých oporných múroch ozaj príjemné zákutia. Okrem popínavej zelene im prospeli aj drevené detaily a schody, ktoré ich pekne rozčlenili, a tiež milá drobnosť – slepé okienka, respektíve dvere. Veď v takomto romantickom prostredí celkom dobre padne trocha toho „sladkého“.

 

Ak chcete záhrade pomôcť, inšpirujte sa prírodou a zhustite ju na malú plochu. Skalka je výbornou možnosťou, ako na svahu vytvoriť príhodnú záhradku, a ako vidno, dokonca nemusí byť ani veľmi skalnatá. Pre túto sympatickú skalku by sa možno hodilo meno „Skalka Apolienka“.