Ako na zakladanie ekozáhrady

23. 05. 2014
Zdieľať

Ekozáhrada môže mať rôzne podoby. Nikdy však nepôsobí upratane či usporiadane. Od okolia ju môže oddeľovať voľne rastúci živý plot, jej súčasťou môže byť kvetinová lúka, jazierko, hriadky s úžitkovými rastlinami, dokonca vresovisko, mokraď, záhony s kvetinami...

Vodná ekozáhrada 

Jazierko sa do ekozáhrady mimoriadne hodí svojim nepravidelným tvarom, intenzívne vysadenými brehmi, a vodnou hladinou. Na tento účel sa hodia rôzne druhy kosatcov (Iris pseudacorus), pontedéria (Pontederia cordata), druhy s nápadným olistením – truskavec (Hippuris vulgaris) a prasličky (Equisetum fluviatile), exempláre s exotickým nádychom – vachta (Menyanthes trifoliata), lysichiton (Lysichiton americanus) či prírodným pôvabom – pálky, škripiny, puškvorec a ďalšie druhy. Nie je nič krajšie, ako keď sa počas leta na vodnej hladine zrkadlia nádherné kvety vodných a pobrežných rastlín a popretkávané steblami vlhkomilných tráv. Tak to však bude až o pár rokov po výsadbe.

Časom sa dokonca okolo takéhoto jazierka vytvorí svojský biotop, ktorý budú oživovať nielen pestrofarebné kvety, ale aj rôzne živočíchy – žaby, vážky… Pri takýchto jazierkach počítajte s riasami, ktoré časom pokryjú jeho hladinu. Aj z tohto dôvodu platí, že jazierka vyžadujú premyslenejšie postupy už pri budovaní a, samozrejme, sú náročnejšie aj na pravidelnejšiu starostlivosť. Prevenciou tvorby rias je napríklad hĺbka. Hlboká voda sa prehreje v horúcom lete podstatne menej ako plytká. Trendové sú v poslednej dobe prírodné biojazierka s oddelenou časťou na kúpanie a osadenou zónou, ktorá sa stará o čistenie a filtrovanie vody. 


Aj v záhrade vytvorenej v ekologickom duchu sa žiada relaxačnej zóny s lavičkou. Môže byť ukrytá napríklad v tieni popínavých uhoriek.

Aj v záhrade vytvorenej v ekologickom duchu sa žiada relaxačnej zóny s lavičkou. Môže byť ukrytá napríklad v tieni popínavých uhoriek.
Daniel Košťál

Čo vysadiť k vode

V zóne plytkej vody porastie napríklad pontedéria, kosatec žltý a tiež ježohlav (Sparganium emersum) alebo aj šipatka (Sagittaria platyphylla). Priamo k brehom prírodne ladeného jazierka sa do bahnitej zóny hodí záružlie (Caltha palustris), kosatec (Iris laevigata), okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus), houtuynia (Houttuynia coradata ‚Chameleon‘), nezábudka, lysichiton (Lysichiton americanus) či čarodejka (Mimulus). Vo vlhkej zóne dobre rástie napr. alchemilka (Alchemilla mollis), ľaliovka (Hemerocallis), funkie (Hosta) a bergénie (Bergenia cordofolia), astilby (Astilbe) a rôzne druhy papraďorastov (ak je dané miesto v polotieni), porastú a nádherne pokvitnú tu aj rôzne druhy prvosienok (Primula), žltohlavy (Trolius europaeus), jazyčníky (Ligularia dentata), túžobníky (Filipendula palmata), udatník (Aruncus dioicus), pakosty (Geranium) či rodgerzie (Rodgersia pinnata).

Pri záhradných jazierkach veľmi pekne vyzerajú rôzne druhy nižších či vyšších bambusov a okrasných tráv, napr. ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). Nevysadené miesta, ideálne väčšie plochy, môžete vysypať drobnejším štrkom (rovnako aj brehy jazierka) alebo okruhliakmi, čím len zdôrazníte prirodzený vzhľad jazierka. Vhodné dreviny k tejto vodnej kráse spomedzi listnáčov sú japonské javory, driene, rododendrony, pestrolisté vŕby, kaliny, z ihličnanov predovšetkým tie, ktoré majú prevísajúci rast – cédre (Cedrus libanii ‚Pendula‘), zakrpatené smreky (Picea abies ‚Nidiformis‘), jedle (Abies concolor ‚Compacta‘) či borovica kosodrevina (Pinus mugo) a ďalšie.


Voda prináša do záhrady život. Vďaka nej sa rozšíri aj spektrum rastlín, ktoré skutočne krásne kvitnú.

Voda prináša do záhrady život. Vďaka nej sa rozšíri aj spektrum rastlín, ktoré skutočne krásne kvitnú.
Daniel Košťál

Ideálne umiestnenie jazierka

Najmenej vhodný na zakladanie jazierok v ekozáhrade je južný svah, kde by mohlo dochádzať k nežiaducemu prehrievaniu vody a množiacim sa riasam. Ideálna je východná, juhovýchodná a severná strana. Takisto by na jazierko nemal dopadať celý deň tieň domu. Slnečné stanovište je spravidla na založenie vodnej záhrady najvhodnejšie. Vytvára totiž ideálne podmienky na pestovanie najkrajších vodných rastlín – lekien. Na svoj rast tieto atraktívne rastliny potrebujú 6 – 8 hodín slnečného svitu denne. Ideálne je aj to, ak na juhovýchodnej a juhozápadnej strane jazierka vo vzdialenosti aspoň 5 metrov rastú vyššie stromy – najlepšie vlhkomilné druhy. Pozor však treba dať na agresívne korene týchto stromov, ktoré sem môžu prerásť a poškodiť tak brehy vodnej plochy, prípadne môžu odčerpávaním vlhkosti znemožniť rast pobrežnej vegetácie.


Pri koncepcii kvetinových záhonov nezabúdajte na farebné a medonosné rastliny. Sú užitočné a vzhľadom veľmi príťažlivé. Na výber máte obrovské množstvo druhov.

Pri koncepcii kvetinových záhonov nezabúdajte na farebné a medonosné rastliny. Sú užitočné a vzhľadom veľmi príťažlivé. Na výber máte obrovské množstvo druhov.
Daniel Košťál

Kvetinová lúka

Trávnik je v záhrade vždy prínosom, aj keď v prípade takýchto záhrad sa hodí skôr trávnik prírodneho charakteru. Kvetinová lúka je preto najlepšou alternatívou. Pôsobí prirodzene a navyše zaujímavo, neprebádane. Na výsledok si však treba nejaký čas počkať. Je nenáročná na údržbu, kosiť ju treba nanajvýš 3 × ročne. Dajte si však pozor na niektoré kvitnúce rastliny a trávy, ktoré sú zdrojmi alergénov. Kvetinová lúka prispieva k navodeniu celkovej harmónie, pokoja a nabáda nás relaxovať. Založiť ju treba neskoro v lete až na jeseň, prípadne na jar.

V dobre zásobenej predajni dostať kúpiť špeciálnu zmes osiva určenú na založenie kvetinovej lúky. V mnohých prípadoch obsahuje viac ako 20 druhov typicky lúčnych rastlín a bylín (často s prevahou margarét). Treba si však vybrať vždy len zmes určenú pre podmienky plochy, kde by táto lúka mala vzniknúť. Najdôležitejším predpokladom úspechu je príprava pôdy. Okrem prekyprenia, prípadne hlbšieho zorania, je ideálne obohatiť ju aj o piesok a ak asi rok pred zakladaním nebudete danú plochu vôbec hnojiť, získate oveľa lepší výsledok. Odstráňte všetky kamene, hrudy, mechanické nečistoty, ktoré na lúke nemajú čo hľadať. Na pripravenú a urovnanú, mierne vlhkú plochu sa potom naširoko rozsýpa trávne osivo (zmiešané s pieskom alebo pilinami), jemne sa zapracuje do pôdy a následne sa celá plocha povalcuje. Ideálne je až do vyklíčenia vysiate miesta stále zavlažovať.

Prvý raz treba takýto trávnik pokosiť asi 2 – 3 mesiace po výseve (ak sa seje na jar). Kosačka by však mala byť nastavená na najvyššie kosenie. V žiadnom prípade pri prvých koseniach nenechávajte pokosenú trávu na ploche. Fungovala by ako hnojivo, čo v tomto prípade nie je cieľ. Kvetinová lúka totiž potrebuje k svojej kráse skôr pôdy chudobnejšie na živiny. Neskôr sa už nemusíte o takéto trávniky starať. Netreba ich zalievať, prihnojovať, dokonca ani prevzdušňovať. Stačí ich len pokosiť, prípadne odstrániť nežiaduce expanzívnejšie rastúce rastliny a dosadiť niečo zaujímavé (napr. botanické cibuľoviny). 


V suchých kvetinových múrikoch si môžete vypestovať rozmanité druhy skalničiek, ktoré zároveň poskytnú úkryt užitočným živočíchom, napríklad jaštericiam.

V suchých kvetinových múrikoch si môžete vypestovať rozmanité druhy skalničiek, ktoré zároveň poskytnú úkryt užitočným živočíchom, napríklad jaštericiam.
Daniel Košťál

Múrik so skalničkami

V mierne svahovitom teréne je možné budovať atraktívne suché (bez použitia malty) kvetinové múriky. Obvykle sú vedené v rovnej alebo oblúkovitej línii. V záhradnej tvorbe sa využívajú veľmi dlho a sú ideálnym životným priestorom pre rôzne rastliny ale aj živočíchy, teda pre ekozáhradu sú ako stvorené. Pred samotnou výstavbou suchého múrika je dôležité naplánovať si nielen jeho umiestnenie (môže byť vybudovaný pri svahu, aj v priestore), ale aj rozmery a spôsob výstavby.

Pri stavbe tohto výrazného architektonického prvku treba začať kvalitnými základmi. Mali by byť hlboké 20 – 40 cm, v závislosti od výšky suchého múrika. Jeho ideálna výška je 50 – 100 cm. Do vzniknutých štrbín rôznych veľkostí nasypte dostatočne vlhkú zeminu a vysaďte rastliny. Do suchých a na slnko situovaných múrikov sú vhodné najmä suchomilné skalničky a trvalky ako sú rozchodníky (Sedum), zvončeky (Campanula), taričky (Aubrieta), floxy (Phlox subulata), mydlice (Saponaria), lomikamene (Saxifraga), poniklec (Pulsatilla), klinčeky (Dianthus) a tarice (Alyssum). V polotieni a tieni budú výborne rásť aj vybrané druhy papraďorastov (Asplenium trichomanes).

V poslednom období sa oporné múriky zakladajú aj s využitím rôznych dielcov, v ktorých možno pestovať široké spektrum rastlín. Výsledok síce nepôsobí tak prirodzene ako pri použití kameňa, ale ide o zaujímavé a moderné riešenie vhodné do mestského prostredia.


Ako na zakladanie ekozáhrady

1351885
Daniel Košťál

Kategória: Ekolife
Tagy: ekologická záhrada jazierko záhony zakladanie
Zdieľať článok

Diskusia