Ako na pestovanie vŕby, čo s problémovou levanduľou a veľa iných otázok

31. 10. 2014
Zdieľať

Potrebujete aj vy poradiť s okrasnou záhradou? Napíšte nám na zahrada@jaga.sk a my na vaše otázky radi odpovieme.

Pestovanie vŕby

Nedávno upútal moju pozornosť krásny strom s prevísajúcimi konármi. Bol obrovský a pôsobil veľmi upokojujúco. Zistila som, že je to vŕba. V záhrade by som si chcela tento strom vysadiť aj ja. Nemám však žiadne skúsenosti, takže by som potrebovala radu. Veľké ďakujem.
(Zuzana P., Žaškov)

Vŕby (Salix) sú skutočne upokojujúco pôsobiacimi drevinami. V tomto prípade ide pravdepodobne o vŕbu matsudovu (Salix matsudana ’Tortuosa‘). Táto nádherná, bohato olistená drevina s netypicky pokrútenými konármi a prevísajúcim habitusom je na ideálnych miestach pomerne mohutná a môže narásť až do výšky 7 m. Na to treba myslieť už pri výsadbe, keďže môže v raste obmedzovať okolité rastliny. Vyhovuje jej slnko, prípadne polotieň, humózna, skôr vlhká pôda. Vynikne pri jazierkach, ale aj ako solitér, preto jej doprajte dostatok priestoru, aby pekne vynikla. Optimálny čas na výsadbu je na jeseň. Táto vŕba sa dá pomerne jednoducho rozmnožiť odrezkami, ktoré sa dobre zakoreňujú v pohári s vodou. 


Atraktívny a požadovaný tvar levandule získate tým, že ker budete rezať dva razy ročne. Reže sa skoro na jar (prelom marca a apríla), ale nie až do starého dreva – len sa opatrne asi na polovicu skrátia nové výhonky. Druhý raz sa reže tesne po odkvitnutí, keď sa ostrihajú odkvitnuté kvety a opäť sa jemne skrátia nové výhonky. Ker potom bude kompaktnejší. Keď kry zostarnú, zostanú v mnohých prípadoch nevzhľadné aj napriek pravidelnému rezu. Lepšie je preto z času na čas staršie kry vymeniť za mladé rastliny. Nezabudnite, že levanduľa potrebuje slnečné, teplé a suché miesto s málo výživnou (pokojne aj štrkovitou) pôdou.

Atraktívny a požadovaný tvar levandule získate tým, že ker budete rezať dva razy ročne. Reže sa skoro na jar (prelom marca a apríla), ale nie až do starého dreva – len sa opatrne asi na polovicu skrátia nové výhonky. Druhý raz sa reže tesne po odkvitnutí, keď sa ostrihajú odkvitnuté kvety a opäť sa jemne skrátia nové výhonky. Ker potom bude kompaktnejší. Keď kry zostarnú, zostanú v mnohých prípadoch nevzhľadné aj napriek pravidelnému rezu. Lepšie je preto z času na čas staršie kry vymeniť za mladé rastliny. Nezabudnite, že levanduľa potrebuje slnečné, teplé a suché miesto s málo výživnou (pokojne aj štrkovitou) pôdou.
thinkstock.com

Problémová levanduľa  

V predzáhradke máme každoročne naozaj bohato rozkvitnutú levanduľu. Ide o pomerne košaté kry. Levanduľa však nie je zvislá, mnohé kvety sa dotýkajú zeme. Je to bežný jav? Dá sa tomu nejako zabrániť? Môže za tým byť nesprávne rezanie? 
(Katarína M., Dolná Krupá)

Atraktívny a požadovaný tvar levandule získate tým, že ker budete rezať dva razy ročne. Reže sa skoro na jar (prelom marca a apríla), ale nie až do starého dreva – len sa opatrne asi na polovicu skrátia nové výhonky. Druhý raz sa reže tesne po odkvitnutí, keď sa ostrihajú odkvitnuté kvety a opäť sa jemne skrátia nové výhonky. Ker potom bude kompaktnejší. Keď kry zostarnú, zostanú v mnohých prípadoch nevzhľadné aj napriek pravidelnému rezu. Lepšie je preto z času na čas staršie kry vymeniť za mladé rastliny. Nezabudnite, že levanduľa potrebuje slnečné, teplé a suché miesto s málo výživnou (pokojne aj štrkovitou) pôdou. 


Pravdepodobne ide o dôsledok napadnutia voškami (Myzus ligustri). Na živom plote zimujú vo forme vajíčok a na jar sa z nich liahnu larvy, ktoré vyciciavajú listy. Tie sa následne typicky krútia. Rozsah obvykle nie je až taký veľký, no aj malá časť takto zasiahnutého živého plota pôsobí rušivo. Odporúčam zrealizovať postrek vhodným chemickým prípravkom na vošky, prípadne cicavý hmyz (napríklad Karate Zeon 5 CS), a to hneď na jar. Postrek môžete po asi 10 dňoch zopakovať, prípadne preventívne ošetriť aj susedné časti plota. Živý plot pravidelne strihajte (pomáha to v prevencii nepríjemných škodcov), občas prihnojte a počas dlhšieho sucha zavlažujte. Správne pestovanie môže riziko poškodenia živého plota chorobami alebo škodcami výrazne znížiť. Krútenie listov ale môže byť takisto dôsledok sucha či silného slnečného žiarenia. Vždy je dobré lístok rozvinúť a zistiť tak, respektíve vylúčiť prítomnosť škodcu.

Pravdepodobne ide o dôsledok napadnutia voškami (Myzus ligustri). Na živom plote zimujú vo forme vajíčok a na jar sa z nich liahnu larvy, ktoré vyciciavajú listy. Tie sa následne typicky krútia. Rozsah obvykle nie je až taký veľký, no aj malá časť takto zasiahnutého živého plota pôsobí rušivo. Odporúčam zrealizovať postrek vhodným chemickým prípravkom na vošky, prípadne cicavý hmyz (napríklad Karate Zeon 5 CS), a to hneď na jar. Postrek môžete po asi 10 dňoch zopakovať, prípadne preventívne ošetriť aj susedné časti plota. Živý plot pravidelne strihajte (pomáha to v prevencii nepríjemných škodcov), občas prihnojte a počas dlhšieho sucha zavlažujte. Správne pestovanie môže riziko poškodenia živého plota chorobami alebo škodcami výrazne znížiť. Krútenie listov ale môže byť takisto dôsledok sucha či silného slnečného žiarenia. Vždy je dobré lístok rozvinúť a zistiť tak, respektíve vylúčiť prítomnosť škodcu.
Daniel Košťál

Krútiace sa listy vtáčieho zobu

Na časti živého plotu z vtáčieho zobu (asi 10 %) sa mi krútia listy. Čo môže byť príčinou tohto javu a ako ju môžem odstrániť? Ďakujem za odpoveď.
(Vojtech Š., Nové Mesto nad Váhom)

Pravdepodobne ide o dôsledok napadnutia voškami (Myzus ligustri). Na živom plote zimujú vo forme vajíčok a na jar sa z nich liahnu larvy, ktoré vyciciavajú listy. Tie sa následne typicky krútia. Rozsah obvykle nie je až taký veľký, no aj malá časť takto zasiahnutého živého plota pôsobí rušivo. Odporúčam zrealizovať postrek vhodným chemickým prípravkom na vošky, prípadne cicavý hmyz (napríklad Karate Zeon 5 CS), a to hneď na jar. Postrek môžete po asi 10 dňoch zopakovať, prípadne preventívne ošetriť aj susedné časti plota. Živý plot pravidelne strihajte (pomáha to v prevencii nepríjemných škodcov), občas prihnojte a počas dlhšieho sucha zavlažujte. Správne pestovanie môže riziko poškodenia živého plota chorobami alebo škodcami výrazne znížiť. Krútenie listov ale môže byť takisto dôsledok sucha či silného slnečného žiarenia. Vždy je dobré lístok rozvinúť a zistiť tak, respektíve vylúčiť prítomnosť škodcu. 


Správny názov tejto exoticky pôsobiacej rastliny je mandevila (Mandevilla x amoena). V kvetinárstvach sa však možno stretnúť aj s jej inými pomenovaniami, napríklad sundavila. Ide o aktuálne obľúbenú popínavú vždyzelenú rastlinu s lesklými listami, ktorá vyniká svojimi nápadne veľkými lievikovitými a príjemne voňajúcimi kvetmi. Tie môžu byť žlté, biele, ružové alebo červené. Rastlina pri dobrej starostlivosti kvitne až do neskorej jesene. V našich podmienkach je lepšie pestovať ju v priestrannejšej vegetačnej nádobe s kvalitným substrátom pre stredomorské rastliny. Takto potom môže nádherne dekorovať terasu, balkón, prípadne vstup do domu. Mandevilla obľubuje priame slnko, neprekáža jej ani horúčava, no škodí jej vietor. Krátkodobo môže rásť aj v polotieni, jej výhonky sú však potom dlhšie a rastlina menej kvitne. Dôležitý je pravidelný prísun vlahy (krátkodobé sucho nie je problém) a najmä živín. Raz týždenne ju prihnojte viaczložkovým hnojivom na kvitnúce balkónové rastliny. Predpokl

Správny názov tejto exoticky pôsobiacej rastliny je mandevila (Mandevilla x amoena). V kvetinárstvach sa však možno stretnúť aj s jej inými pomenovaniami, napríklad sundavila. Ide o aktuálne obľúbenú popínavú vždyzelenú rastlinu s lesklými listami, ktorá vyniká svojimi nápadne veľkými lievikovitými a príjemne voňajúcimi kvetmi. Tie môžu byť žlté, biele, ružové alebo červené. Rastlina pri dobrej starostlivosti kvitne až do neskorej jesene. V našich podmienkach je lepšie pestovať ju v priestrannejšej vegetačnej nádobe s kvalitným substrátom pre stredomorské rastliny. Takto potom môže nádherne dekorovať terasu, balkón, prípadne vstup do domu. Mandevilla obľubuje priame slnko, neprekáža jej ani horúčava, no škodí jej vietor. Krátkodobo môže rásť aj v polotieni, jej výhonky sú však potom dlhšie a rastlina menej kvitne. Dôležitý je pravidelný prísun vlahy (krátkodobé sucho nie je problém) a najmä živín. Raz týždenne ju prihnojte viaczložkovým hnojivom na kvitnúce balkónové rastliny. Predpokl
thinkstock.com

Žltokvitnúca kráska

Začiatkom sezóny som si v kvetinárstve kúpila pre mňa neznámu rastlinu s pomenovaním Diamantina Opale. Má nádherné žlté kvety a kvalitný koreňový bal. Ako sa o ňu správne starať? 
 (Zuzana K., Pliešovce)

Správny názov tejto exoticky pôsobiacej rastliny je mandevila (Mandevilla x amoena). V kvetinárstvach sa však možno stretnúť aj s jej inými pomenovaniami, napríklad sundavila. Ide o aktuálne obľúbenú popínavú vždyzelenú rastlinu s lesklými listami, ktorá vyniká svojimi nápadne veľkými lievikovitými a príjemne voňajúcimi kvetmi. Tie môžu byť žlté, biele, ružové alebo červené. Rastlina pri dobrej starostlivosti kvitne až do neskorej jesene. V našich podmienkach je lepšie pestovať ju v priestrannejšej vegetačnej nádobe s kvalitným substrátom pre stredomorské rastliny. Takto potom môže nádherne dekorovať terasu, balkón, prípadne vstup do domu. Mandevilla obľubuje priame slnko, neprekáža jej ani horúčava, no škodí jej vietor. Krátkodobo môže rásť aj v polotieni, jej výhonky sú však potom dlhšie a rastlina menej kvitne. Dôležitý je pravidelný prísun vlahy (krátkodobé sucho nie je problém) a najmä živín. Raz týždenne ju prihnojte viaczložkovým hnojivom na kvitnúce balkónové rastliny. Predpokladom toho, aby pekne rástla a bohato kvitla, je pevná opora. V prípade potreby je možné občas ju ostrihať. Mandevilla dobre prezimuje v chladnejšej svetlej miestnosti pri miernej zálievke. 


Jesienky (Colchicum) sú typické kvety jesene. Ich hľuzy môžete počas leta alebo na jar kúpiť v dobre zásobenom hobbymarkete. Vysádzať ich môžete aj v kvitnúcom stave koncom leta, hľuzy totiž zvyknú vykvitnúť aj bez pôdy voľne položené na mise. Ak by ste si ich chceli presadiť od suseda, urobte tak po odkvitnutí. Jesienky najkrajšie rozkvitajú na slnečných a teplých miestach, nie sú náročné na pôdu, sú pomerne dlhoveké a každoročne bohatšie kvitnú. Existujú aj kultivary s bielymi kvetmi, ako aj atraktívne plnokveté formy. Na jar jesienky vytvoria lesklé listy, ktoré sa nesmú odstraňovať. Na miesta, kde rastú, preto nesaďte nič iné. Sú jedovaté, a preto nepatria do záhrad s deťmi.

Jesienky (Colchicum) sú typické kvety jesene. Ich hľuzy môžete počas leta alebo na jar kúpiť v dobre zásobenom hobbymarkete. Vysádzať ich môžete aj v kvitnúcom stave koncom leta, hľuzy totiž zvyknú vykvitnúť aj bez pôdy voľne položené na mise. Ak by ste si ich chceli presadiť od suseda, urobte tak po odkvitnutí. Jesienky najkrajšie rozkvitajú na slnečných a teplých miestach, nie sú náročné na pôdu, sú pomerne dlhoveké a každoročne bohatšie kvitnú. Existujú aj kultivary s bielymi kvetmi, ako aj atraktívne plnokveté formy. Na jar jesienky vytvoria lesklé listy, ktoré sa nesmú odstraňovať. Na miesta, kde rastú, preto nesaďte nič iné. Sú jedovaté, a preto nepatria do záhrad s deťmi.
Daniel Košťál

Ako na jesienky

V skalke v jednej predzáhradke na ulici, kde bývam, som si všimla nádherne ružovo kvitnúce jesienky. Rada by som si ich vysadila, neviem však, kde ich zohnať a ako sa o ne postarať.  
(D. N., Senica)

Jesienky (Colchicum) sú typické kvety jesene. Ich hľuzy môžete počas leta alebo na jar kúpiť v dobre zásobenom hobbymarkete. Vysádzať ich môžete aj v kvitnúcom stave koncom leta, hľuzy totiž zvyknú vykvitnúť aj bez pôdy voľne položené na mise. Ak by ste si ich chceli presadiť od suseda, urobte tak po odkvitnutí. Jesienky najkrajšie rozkvitajú na slnečných a teplých miestach, nie sú náročné na pôdu, sú pomerne dlhoveké a každoročne bohatšie kvitnú. Existujú aj kultivary s bielymi kvetmi, ako aj atraktívne plnokveté formy. Na jar jesienky vytvoria lesklé listy, ktoré sa nesmú odstraňovať. Na miesta, kde rastú, preto nesaďte nič iné. Sú jedovaté, a preto nepatria do záhrad s deťmi. 


Ambrovník je dekoratívna, čoraz obľúbenejšia drevina. Aby sa zaskvela v plnej kráse, bola vitálna a každoročne na jeseň pútala nádherným zafarbením listov, je potrebné dodržať niekoľko dôležitých zásad. Je dobré, že ste si ju zasadili na slnečné miesto, rovnako dobre ale znáša aj polotieň. Dôležité je, aby bolo miesto chránené, teplejšie a vzdušné. To, ako drevina bude rásť, závisí aj od termínu výsadby. Na výsadbu je vhodná jeseň, hoci niektorí pestovatelia zastávajú názor, že lepšia je jarná výsadba, keďže ide o teplomilnú drevinu. Ak sa rozhodnete pre jar, do zimy sa potom stihne zakoreniť. Počas nasledujúcej jari, a najmä potom v lete má už vytvorený kvalitný koreňový systém a podstatne lepšie odolá aj suchu, prípadne letným horúčavám. Ambrovník si vyžaduje priepustnú hlinito-piesočnatú (rozhodne nie vysychavú piesočnatú) pôdu. Drevina je atraktívnejšia v mierne kyslej a stále primerane vlhkej pôde, pričom sa vyplatí zapracovať do jej okolia malé vrecko čistej rašeliny. Problémom v

Ambrovník je dekoratívna, čoraz obľúbenejšia drevina. Aby sa zaskvela v plnej kráse, bola vitálna a každoročne na jeseň pútala nádherným zafarbením listov, je potrebné dodržať niekoľko dôležitých zásad. Je dobré, že ste si ju zasadili na slnečné miesto, rovnako dobre ale znáša aj polotieň. Dôležité je, aby bolo miesto chránené, teplejšie a vzdušné. To, ako drevina bude rásť, závisí aj od termínu výsadby. Na výsadbu je vhodná jeseň, hoci niektorí pestovatelia zastávajú názor, že lepšia je jarná výsadba, keďže ide o teplomilnú drevinu. Ak sa rozhodnete pre jar, do zimy sa potom stihne zakoreniť. Počas nasledujúcej jari, a najmä potom v lete má už vytvorený kvalitný koreňový systém a podstatne lepšie odolá aj suchu, prípadne letným horúčavám. Ambrovník si vyžaduje priepustnú hlinito-piesočnatú (rozhodne nie vysychavú piesočnatú) pôdu. Drevina je atraktívnejšia v mierne kyslej a stále primerane vlhkej pôde, pričom sa vyplatí zapracovať do jej okolia malé vrecko čistej rašeliny. Problémom v
Daniel Košťál

Pestovanie ambrovníka

V záhradke máme tri roky na slnečnom mieste vysadený ambrovník styraxový. Už druhý rok sa s ním ale niečo deje a pravdepodobne mu niečo chýba. Namiesto zelených listov totiž vyhnal žlté a na niektorých sú aj malé čierne škvrny. Radi by sme mu pomohli, aby bol znovu atraktívny. Ako ho zachrániť?  
(Vladimíra P., Nitra)

Ambrovník je dekoratívna, čoraz obľúbenejšia drevina. Aby sa zaskvela v plnej kráse, bola vitálna a každoročne na jeseň pútala nádherným zafarbením listov, je potrebné dodržať niekoľko dôležitých zásad. Je dobré, že ste si ju zasadili na slnečné miesto, rovnako dobre ale znáša aj polotieň. Dôležité je, aby bolo miesto chránené, teplejšie a vzdušné. To, ako drevina bude rásť, závisí aj od termínu výsadby. Na výsadbu je vhodná jeseň, hoci niektorí pestovatelia zastávajú názor, že lepšia je jarná výsadba, keďže ide o teplomilnú drevinu. Ak sa rozhodnete pre jar, do zimy sa potom stihne zakoreniť. Počas nasledujúcej jari, a najmä potom v lete má už vytvorený kvalitný koreňový systém a podstatne lepšie odolá aj suchu, prípadne letným horúčavám. Ambrovník si vyžaduje priepustnú hlinito-piesočnatú (rozhodne nie vysychavú piesočnatú) pôdu. Drevina je atraktívnejšia v mierne kyslej a stále primerane vlhkej pôde, pričom sa vyplatí zapracovať do jej okolia malé vrecko čistej rašeliny. Problémom vo vašom prípade môže byť zásaditá pôdna reakcia, prípadne prehnojená pôda. Ambrovník totiž nie je dobré prihnojovať, keďže negatívne reaguje na nadbytok živín. Hnojivo môže pochádzať aj z trávnika alebo blízkych kvetinových záhonov. Čierne škvrny na listoch môžu byť prejavom hubového ochorenia – v takom prípade treba zasiahnuť vhodným fungicídnym prípravkom. Prevenciou takéhoto problému môže byť napríklad aj ranné zalievanie (vždy však ku koreňom, nikdy nie na listy). 


Pestovanie figovníka nie je zložité, nie vždy však plodí (vhodné sú kultivary, ktoré získavajú plody bez opelenia). Základom úspechu je vhodný substrát. Mal by byť výživný, stredne ťažký až ťažký, priepustný, s obsahom ílu a nemal by byť hnojený dusíkom. Figovník vyžaduje slnko, teplo a pravidelný prísun živín (aspoň dvakrát mesačne). Pozor dajte aj pri zazimovaní. Rastlina by nemala byť obalená len fóliou, lepšie je výhonky zviazať, opatrne ohnúť k pôde, upevniť a tepelne izolovať (suchým lístím, slamou či chvojkami). Na to môže prísť fólia. Zazimovanie by však nikdy nemalo byť vzduchotesné, čo býva často dôvodom pestovateľského neúspechu. Kryt sa odstraňuje v marci pred pučaním. Figovníky znášajú aj suchšie a vápenaté pôdy, v mierne vlhkých a výživných pôdach ale bohato rodia.

Pestovanie figovníka nie je zložité, nie vždy však plodí (vhodné sú kultivary, ktoré získavajú plody bez opelenia). Základom úspechu je vhodný substrát. Mal by byť výživný, stredne ťažký až ťažký, priepustný, s obsahom ílu a nemal by byť hnojený dusíkom. Figovník vyžaduje slnko, teplo a pravidelný prísun živín (aspoň dvakrát mesačne). Pozor dajte aj pri zazimovaní. Rastlina by nemala byť obalená len fóliou, lepšie je výhonky zviazať, opatrne ohnúť k pôde, upevniť a tepelne izolovať (suchým lístím, slamou či chvojkami). Na to môže prísť fólia. Zazimovanie by však nikdy nemalo byť vzduchotesné, čo býva často dôvodom pestovateľského neúspechu. Kryt sa odstraňuje v marci pred pučaním. Figovníky znášajú aj suchšie a vápenaté pôdy, v mierne vlhkých a výživných pôdach ale bohato rodia.
Daniel Košťál

neplodiaci FIGOVNÍK

Prosím o radu pri pestovaní kríčkového figovníka. Kúpila som v kvetináči asi 60 cm vysokú rastlinu. Je zasadená v záhrade (má závetrie a od 11.00 hod. stále slnko). Prvý rok mi zmrzla, ale vyhnala nové výhonky. Teraz ju mám tretí rok (pred zmrznutím som ju chránila fóliou). Už nezmrzla, je vysoká aj rozkonárená asi na dva metre, no nemá plody. Prosím o radu, ako figovník pestovať tak, aby ich mal.  
(Mária K., Nitra)

Pestovanie figovníka nie je zložité, nie vždy však plodí (vhodné sú kultivary, ktoré získavajú plody bez opelenia). Základom úspechu je vhodný substrát. Mal by byť výživný, stredne ťažký až ťažký, priepustný, s obsahom ílu a nemal by byť hnojený dusíkom. Figovník vyžaduje slnko, teplo a pravidelný prísun živín (aspoň dvakrát mesačne). Pozor dajte aj pri zazimovaní. Rastlina by nemala byť obalená len fóliou, lepšie je výhonky zviazať, opatrne ohnúť k pôde, upevniť a tepelne izolovať (suchým lístím, slamou či chvojkami). Na to môže prísť fólia. Zazimovanie by však nikdy nemalo byť vzduchotesné, čo býva často dôvodom pestovateľského neúspechu. Kryt sa odstraňuje v marci pred pučaním. Figovníky znášajú aj suchšie a vápenaté pôdy, v mierne vlhkých a výživných pôdach ale bohato rodia.  

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: časopis Záhrada levandula Praktické rady
Zdieľať článok

Diskusia