Dreviny v záhrade (2. časť – Kríky)

Rozdelenie kríkov

Kríky rozdeľujeme podľa veľkosti na nízke, dorastajúce do 1,5 m; stredne vysoké, rastúce do výšky 2 až 3 m; a vysoké, dosahujúce 5 až 8 m. Osobitnou skupinou sú pôdopokryvné dreviny (do 0,7 m), ktoré sa rýchlo rozrastajú poplazovitými konármi, pokrývajúc pôdu alebo spevňujúc svahy.

Pôsobenie listnatých kríkov

Listnaté kríky sú pre záhrady najdôležitejšou kompozičnou skupinou s bohatou škálou tvarov i veľkostí. Tvarom a hustým vetvením sa široko uplatňujú pri vytváraní intimity záhradných úprav, do kompozície výsadieb vnášajú dynamiku a zaujímavosť mnohými prvkami – kvetmi, plodmi, olistením, farbou kôry aj tvarom. Vysádzajú sa do zapojených zmiešaných i rovnorodých skupín, ako voľne rastúce i strihané živé ploty a mnohé sú pôsobivé aj ako solitéry blízko odpočívadiel alebo terás. Patria sem druhy celkom nízke až plazivé, ale aj veľké kríky, dosahujúce v dospelosti niekoľko metrov výšky i šírky. Sú pôsobivé najmä pri kvitnutí, keď bývajú obsypané kvetmi najrôznejších farieb i veľkostí. Väčšina druhov kvitne od skorej jari do júna, malý počet v lete a na jeseň, niekoľko (cudzokrajných) druhov však aj koncom zimy. Koncom vegetačného obdobia sa uplatnia farebnými alebo inak zaujímavými plodmi a jesenným vyfarbením listov. Po opadnutí listov však môžu pôsobiť farebnou kôrou vetvičiek alebo osobitou stavbou koruny.

43487

Uplatnenie listnatých kríkov

Kvitnúce kry vyžadujú pre dobrý rast a kvitnutie väčšinou slnečné stanovište, ale bohatý sortiment krov umožňuje vybrať vhodné druhy pre akékoľvek stanovištné podmienky. Mnohé druhy znesú suché a chudobné pôdy i vlhké miesta s kyslými pôdami, ale aj horské podmienky alebo zatienenie či znečistené ovzdušie. V menších záhradách a malých priestoroch môžeme celú kompozíciu vegetačnej zložky vytvoriť z kríkov. Veľmi vhodné sú menšie a bohato kvitnúce druhy a kultivary ako dulovce, tavoľníky, mandľa nízka i trojlaločná, kolkvícia, zlatovky, polokrovité pivonky, trojpuky, azalky, sadové ruže, nižšie pajazmíny, vajgely, hortenzie. Vyššie kry sa dajú použiť ako náhrada za stromy, vhodné sú nízke javory, štedrec, škumpa, sumach, agát srstnatý, orgován, magnólia.

Vždyzelené dreviny

Vždyzelené kríky sú charakteristické tým, že majú listy tej istej stavby ako listnaté dreviny, no na drevine zotrvávajú niekoľko rokov (ako ihličky pri väčšine ihličnanov). Olistenie z kožovitých alebo čiarkovitých (vresovcovité) listov zotrváva na drevine aj v zime. Habitus vždyzelených drevín sa vyznačuje vždy istou meravosťou v pôsobení, vyplývajúcou jednak z hustého vetvenia a kožovitých menej pohyblivých listov, jednak z hrubšie stavaných vetvičiek. Celkom osobité je pôsobenie vresov a vresovcov, ktoré svojimi ihličkovitými listami pripomínajú ihličnany, no rozrastaním vytvárajú veľmi špecificky pôsobiaci porast. K domácim vždyzeleným drevinám patria vzácny plazivý lykovec a nízke kríčky vresu, vresovca, rojovníka, medvedice, brusnice atď.

Väčšina mohutnejších vždyzelených drevín pochádza z klimaticky priaznivejších (prímorských) oblastí, než sú naše podmienky, s vlhkou miernou zimou, alebo z chránených podrastových stanovíšť. K vyšším zaraďujeme neopadavé mahónie, dráče, rododendrony, skalníky, bršleny, kaliny, krušpán, cezmínu, vavrínovec, hlohyňu. Počas celého roka sú pôsobivé olistením z drobných i veľkých, často lesklých listov tmavozelenej i svetlozelenej farby a najčastejšie kompaktným tvarom. Mnohé na jar kvitnú nápadným kvetenstvom hýrivých farieb (rododendrony) alebo pôsobia na jeseň i v zime množstvom červených plodov (hlohyňa, skalník) žiariacich medzi zelenými listami zotrvávajúcimi na kríku.

Použitie vždyzelených drevín

Vždyzelené kríky sa výborne kombinujú s ihličnanmi, no vyniknú i v susedstve drevín s farebnou kôrou alebo druhov kvitnúcich skoro na jar. Najlepšie pôsobia združené v skupinách umiestnených v záujmových bodoch kompozície. Jednotlivo ani do skupín listnatých kríkov ich spravidla nevysádzame. Nízke, menej náročné druhy vytvárajúce husté porasty sú cennými pokryvnými drevinami ako náhrada trávnika alebo výplň medzi vyššie dreviny.

Introdukované druhy možno u nás pestovať v južných oblastiach a chránených polohách, domáce vresovcovité a drobnokveté rododendrony i vo vyšších nadmorských výškach. Väčšina vždyzelených drevín nie je odolná proti silnejším mrazom, ktoré sa u nás pravidelne vyskytujú, škodia im holomrazy a zimné mrazivé výsušné vetry z východu. Nepriaznivé je pre ne aj zimné slnko, lebo podnecuje drevinu k vegetácii, no následný nočný mráz spravidla spáli listy i celé vetvičky. Vyhovujú im stanovištia polotienisté, chránené pred zimným slnkom a vetrom. Vhodné sú miesta na severnej strane domu, chránené skupinou ihličnanov alebo pod hlboko koreniacimi redšími stromami. Plné slnko znesú druhy pochádzajúce zo Stredozemia – levanduľa, krušpán, hlohyňa – a domáce druhy z vysokohorského prostredia. Vždyzelené dreviny potrebujú na dobré prezimovanie výdatnú zálievku v jesennom období. Keďže aj v zime vyžadujú dostatok vlahy, ktorá im pri celkovom premrznutí substrátu chýba, sú vďačné za zaliatie počas bezmrazých periód a zimnú prikrývku koreňovej sústavy.