Zelený kontinent

Inak nerozmýšľali o záhrade ani majitelia nového domu – záhrada mala byť jeho ozdobou, výtvarne pôsobivým a zároveň patrične užitočným vyvrcholením ich snaženia o nový životný priestor. Holá plocha čakala na nápad a ruky, ktoré ju premenia na domov pod modrou oblohou. Majitelia zverili túto úlohu svojej priateľke – záhradnej architektke. Povedali jej svoju predstavu o tom, čo od záhrady očakávajú a čo by v nej chceli mať, ale ruku jej pri práci neviedli. Vznikla tak príjemná oáza domácej pohody, ktorá sa, hoci skrytá za domom, môže hrdo „ukazovať na verejnosti“.

231672

Plochy a krivky v duchu feng-šuej

V duchu zaužívaných zvyklostí patrí stred záhrady trávniku. Podľa učenia feng-šuej tak môže pozitívna energia, ktorá plynie z ľudskej aktivity, kameňov, vody či zeme, pokojne prúdiť nad nízkym zeleným kobercom a posilňovať a uzdravovať všetko živé naokolo… Keď domáci začali záhradu budovať, vlastnými rukami ju celú prekopali a splanírovali. Nepriklonili sa k ceste rýchleho úspechu v podobe trávnych kobercov, ale trávnik sami vysiali, dali mu dobrú údržbu a venovali potrebnú starostlivosť. Jeho stredom sa naprieč celou záhradou vinie chodník z kamenných štvorcov, ktorý sa kľukatí do tvaru S. Oblúky a krivky sú v prírode typické, a tak prirodzene patria aj do záhrady. V časoch, keď Japonci „objavovali“ starý kontinent, boli zdesení z pravidelnosti a rovných línií, ktoré nachádzali v najslávnejších záhradách európskych miest…

Zelené aj nezelené

Kontrast k jednoliatej trávnatej ploche tvorí množstvo drevín; stromy a kríky občas dopĺňa skupinka kvetov. Záhrada tak dostáva výškový rozmer a zaujímavou ju robí aj pestrosť tvarov a farieb – na každom kúsku tu nájdete niečo, na čom je príjemné spočinúť pohľadom. Vysoké kry a stromy po obvode zakrývajú oplotenie a vytvárajú tak dojem prirodzeného prostredia – akoby ohraničovali lúku, na ktorej ste sa práve ocitli. Pri výbere drevín kládli domáci dôraz na pestrosť ako pri tvare stromov a krov, tak aj pri tvaroch ich listov a farebnosti. Na zelenom základe vyniknú ako šperky červené listy čerešne viržínskej či fialové kvety vistérie. Ani vždyzelené rastliny neznamenali obmedzenie farebnej palety – nájdete tu napríklad množstvo odtieňov ihličnanov: od žltkastých až po striebristé či modrozelené. Keďže sa pri výbere okrem kompozície zohľadnili aj požiadavky rastlín na pôdu, slnko a vlahu a tiež možnosti koexistencie jednotlivých druhov na malom priestore, záhrada postupne rastie do zdravej podoby, z ktorej cítiť  harmóniu prirodzených spoločenstiev.

Tretí element

Skutočnou dominantou tejto záhrady je jazierko. Voda je tretím prirodzeným živlom a tento malý, „ohradený kontinent“ by bez nej nebol úplný. Tvorba umelých jazierok nie je pokusom o verné napodobnenie prírody. Je skôr osobitnou záhradníckou disciplínou, v ktorej by kreativita mala byť cestou k nevšednému, príjemnému a estetickému dielku. Záhradná architektka tu vytvorila brehy z plochých lámaných kameňov, uložených na seba v terasovito usporiadaných vrstvách. Na jednom mieste sa kamene dvíhajú až do pyramídy – z prameňa na jej vrchole steká voda po kamenných kaskádach až do jazierka. Kamenné brehy postupne prechádzajú do štrkových a kamenných plôch a trávnika ako extrahovaná ilúzia prirodzeného skalnatého pobrežia. Breh v jednej časti jazierka obsadili kry a stromy, ktoré sú súčasťou súvislého porastu zakrývajúceho oplotenie. Bližšie pri vode, v okolí kamennej pyramídy, sa darí farebne a tvarovo pestrej vegetácii – vedľa seba tu rastie červený a žltozelený javor, smrek či vŕba, to všetko na pozadí vysokých štíhlych tují a borievok, ktoré sú nejasnou hranicou a zároveň prísľubom pokračovania tohto umelo vytvoreného kúska prírody.