Záhrada pre začiatočníkov, alebo rozohrajte vašu záhradu farbami

18.01.2006  |     

Súčasťou atraktívnej okrasnej záhrady sú kvetinové záhony, zakvitnuté od jari až do neskorej jesene. Podmienkou na vytvorenie dokonalej harmónie je predovšetkým správna skladba vysadených druhov rastlín a ich rozmiestnenie podľa výšky a šírky rastu. Samozrejme, každý kvetinový záhon si vyžaduje starostlivosť. Vynaložená námaha však za to určite stojí. Ak nie ste profesionálni záhradníci, môžete si vybrať so širokej ponuky nenáročných a dlhoročných trvaliek, ktoré doplníte kvitnúcimi a rýchlorastúcimi letničkami, dvojročnými a okrasnými trávami. Ako teda vytvoriť kvetinový záhon, aby kvitol celú sezónu?

Vhodné miesto a zopár tipov

Upravené a impozantne pôsobiace kvetinové záhony sú najlepšou vizitkou majiteľa záhrady a silným magnetom priťahujúcim pohľady okoloidúcich. Najčastejšie sa také záhony ťahajú pozdĺž hraníc pozemku (v tvare úzkych pásov), niekedy ich chráni kulisa vytvorená z vyšších drevín alebo živé ploty. Tvar záhona by mal byť v harmónii s celou záhradou.

Prísne geometrické záhony sa hodia skôr do formálnych a moderných mestských záhrad, nepravidelné kvetinové záhony pôsobia elegantne a vyniknú predovšetkým na vidieku alebo v záhrade upravenej na prírodný štýl. V takých záhradách môže kvetinový záhon prerásť do okolia – nemusí mať hranice. Výsledok je zaujímavý, najmä ak časť záhona voľne vybieha do trávnatej plochy, prípadne k odpočívadlu. Kvetinový záhon môžete založiť aj pri terase (vyššie trvalky vytvárajú intímnejšiu atmosféru) a dokonca aj v predzáhradke. Kvetinové záhony zaujímavo lemujú chodníky a v ostatnom čase sa netradične uplatňujú aj ako pestré ostrovčeky na štrkových, trávnatých alebo drvenou kôrou vysypaných plochách. Efekt kvetinového záhona zvýrazníte, ak rovnaký záhon (s rovnakou skladbou rastlín) zopakujete aj na inom mieste v záhrade. Veľkosť samotného kvetinového záhona je rôzna. Platí pravidlo: čím väčšia je záhrada, tým väčší by mal byť aj záhon. Najmenšia šírka kvetinového záhona by mala byť 1,5 m. Najideálnejším miestom na jeho založenie je slnečné stanovište, vhodným je aj polotieň.

Aké farby

Ak ste si už vybrali miesto na kvetinový záhon, zrejme si vytvoríte zoznam vhodných rastlín, prípadne vám inšpiráciu poskytne návšteva najbližšieho záhradníctva či prechádzka po okolí. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní je farebnosť. Pri výbere konkrétnych farieb do kvetinového záhona v prvom rade rozhoduje osobný vkus. Nemalo by sa však zabúdať ani na farebnosť okolitej fasády, plotov, okeníc, dlažby a doplnkov použitých v záhrade. Červené a žlté odtiene kvetov pôsobia dominantne, živo a dynamicky. Aj tu však platí pravidlo striedmosti: veľké červené plochy totiž vyvolávajú nepokoj a únavu, v malých záhradách dokonca pôsobia rušivo. Naopak, biele a modré kvety zasa vnášajú do záhrady optickú hĺbku a pokoj. Kombinácia bielej a sivej (v prípade listov trvaliek) pôsobí elegantne. Ružové farby navodzujú v záhrade romantickú atmosféru, rovnako aj jemná fialová. Oranžovo kvitnúce rastliny zasa prepožičajú kvetinovému záhonu príjemné teplo a opticky ho zmenšia. Atraktívny celok vznikne, keď skombinujete žlté, oranžové a červené farby. Zaujímavý efekt dosiahnete aj použitím kontrastných farieb, ako sú modrá a oranžová či fialová a žltá. Príliš veľké kontrasty stlmíte bielo kvitnúcimi druhmi rastlín.

Ak v kvetinovom záhone pestujete ruže, nesaďte do ich blízkosti kvety s rovnakou farbou. Pred tmavé pozadie, ako sú múry či výsadby vždyzelených drevín, umiestnite rastliny so svetlejšími kvetmi. Nezabudnite však ani na farbu listov. Najnovším trendom sú trvalky s červenobordovými listami. Napĺňajú záhradu akousi zvláštnou tajuplnosťou. Populárne je aj zakladanie kvetinových záhonov v štýle „tón v tóne“, pričom platí: čím jemnejšie je farebné odstupňovanie, tým sú kvety pútavejšie.

Vhodné rastliny

Na kvetinovom záhone môžu rásť jednoročné aj dlhoročné trvalky, dvojročné rastliny, kvitnúce kry, letničky, cibuľoviny, hľuznaté rastliny a okrasné trávy. Pre nenáročné a rýchlorastúce trvalky by sme mali na záhone vydeliť najväčšiu časť (zasadiť aspoň tri kusy z jedného druhu). Môžete si vybrať z množstva tvarov, farieb, vôní, veľkostí a textúr. Podľa druhu obľubujú slnečné stanovište, polotieň aj tieň. Keď sa ujmú, potom každý rok na jar vypučia a bohato zakvitnú. Ak si zvyknete na pravidelné a nevyhnutné rituály, ako sú zálievka, prihnojovanie, vyväzovanie k opore, strih, okopávanie, s výsledkom budete určite spokojní. Náročnejšie je pestovanie letničiek, ktoré by tiež nemali chýbať v kvetinovom záhone. Treba ich totiž na jar každoročne vysádzať. Letničky sú vhodným doplnkom k trvalkám, pretože dokážu rýchlo zaplniť prázdne miesta v záhone. Niektoré letničky nádherne a bohato kvitnú počas celého leta až do neskorej jesene. Môžete ich vysadiť aj do nádob podobných amforám alebo do inej terakotovej nádoby, čím zatraktívnite kvetinový záhon.

Aj pri sadení treba rozvahu

Ak chcete, aby kvetinový záhon pôsobil harmonicky, jeho skladbu si premyslite vopred. Výraznejšie efekty docielite, ak si zvolíte menej druhov a pri výbere budete prihliadať na ich obdobie kvitnutia, farbu kvetov a výšku rastu. Zvyčajne platí, že ak na záhon máte výhľad len z jednej strany (anglický model), tak vyššie druhy rastlín patria dozadu a nižšie dopredu. Ak sa však na záhon budete pozerať zo všetkých strán (kvetinový ostrov), potom vyššie druhy kvetín vysaďte do jeho stredu. Toto pravidlo však môžete porušiť a vyššie kvitnúce rastliny umiestniť aj na okraj záhona.

Zakladanie kvetinového záhona by malo začať výsadbou trvaliek. Čím väčší je záhon, tým viac vyšších druhov môžete použiť. Z nenáročných a dlhoročných trvaliek dominantnejšieho charakteru možno na kvetinové záhony vysadiť stračonôžku (Delphinium x cultorum), zľatobyl (Solidago canadensis), ježibabu (Echinops bannaticus), fakľovku (Kniphofia uvaria), agastache (Agastache foeniculum), rebríček (Achillea filipendulina), juku (Yucca gloriosa), priľbicu (Aconitum x cammarum), sápu (Phlomis tuberosa) a monardu (Monarda). Spolu s trvalkami môžete vysadiť aj kvitnúci ker, prípadne ružu.

Z nižších a bohato kvitnúcich trvaliek sú na kvetinové záhony vhodné predovšetkým nenáročné floxy (Phlox paniculata), gypsomilky (Gypsophila paniculata), pupalky (Oenothera speciosa), rudbekie (Rudbeckia fulgida), orlíčky (Aquilegia), helénium (Helenium), kokardy (Gaillardia), krásky (Coreopsis grandiflora), veronika (Veronica spicata), liatry (Liatris spicata), pivónie (Paeonia officinalis), kosatce (Iris). Na jeseň nádherne kvitnú veternice (Anemone japonica), rozchodník (Sedum spectabile), chryzantémy (Dendranthema) a astry (Aster). Potom už môžete dopĺňať všetko ostatné: cibuľoviny (kvitnúce na jar, ľalie a okrasné cesnaky), hľuznaté rastliny (georgíny, kany), okrasné trávy. Letničky vysaďte až nakoniec. K najvhodnejším letničkám patria kleoma (Cleoma spinosa), slnečnice (Helianthus annus), cínie (Zinnia), astrovky (Calistephus chinensis), aksamietnice (Tagetes), okrasné maky (Papaver somniferum) alebo titónie (Tithonia rotundifolia).

Efektné zarámovanie

No na kvetinovom záhone nemusíte mať len kvitnúce druhy rastlín. Môžete naň vysadiť aj trvalky, ktoré sú atraktívne svojím olistením. Rôzne veľké, štruktúrované a netradične sfarbené listy dajú každému záhonu eleganciu. Na slnečných záhonoch by nemali chýbať santolina (Santolina chamaecyparis), šalvia (Salvia officinalis ‘Tricolor’), štiav krvavý (Rumex sanguineus), čistec (Stachys lanata); na zatienených funkia (Hosta), bergénia (Bergenia cordifolia), áron (Arum italicum), krpčiarka (Epimedium rubrum), pľúcnik (Pulmonaria officinalis), zbehovec (Ajuga reptans), rodgersia (Rodgersia) alebo alchemilka (Alchemila mollis). Niektoré trvalky sú zaujímavé nielen svojimi listami, ale aj kvetmi. Vhodné je kombinovať veľkolisté druhy s drobnolistými.

Každý kvetinový záhon by mal mať aj decentné zakončenie, na čo sa často zabúda. Na okraje kvetinových záhonov možno vysadiť bohato kvitnúce trvalky, letničky či zakrpatené dreviny. Tie dokonale prekryjú pôdu a efektne nadviažu na trávnatú či spevnenú plochu. Patria sem floxy (Phlox subulata), pakosty (Geranium macrororrhizum), devätorník (Helianthemum), zvončeky (Campanula carpatica), klinčeky (Dianthus deltoides), trávničky (Armeria maritima), astry alpínske (Aster alpinus), z letničiek netýkavky, begónie, ageráty, lobelky, kapucínky, železníky, lobulárie a nenáročné aksamietnice. Aby kvetinový záhon pôsobil atraktívnejšie, vysaďte doň aj kvitnúce kríky ibišteka, budlea, dulovca, ruže či popínavých plamienkov. Vždyzelený krušpán (Buxus sempervirens) v záhone pôsobí pokojne a zaujímavo, dokonca aj v zime. Zmenu docielite aj pomocou dvojročných rastlín. Tie sa často rozširujú samovýsevom, preto sú každý rok na inom mieste. Do kvetinového záhona treba vyberať len tie druhy rastlín, ktorým vyhovujú podmienky danej záhrady – typ pôdy, svetlo, vlhkosť a množstvo živín.

Začíname vysádzať

Najvhodnejším obdobím na založenie kvetinových záhonov je jar. Pôdu si musíte vopred pripraviť, to znamená odstrániť trávu a širokolistú burinu, prekypriť ju do hĺbky aspoň 40 cm a pridať kvalitný kompost, ktorý ju obohatí o živiny. Ak máte v záhrade ťažkú pôdu, zapracujte do nej piesok, naopak, do ľahkej pôdy pridajte bentonit – zlepšíte jej štruktúru. Pri zakladaní záhonov sa odporúča pridať do pôdy aj minerálne granulované hnojivo. Keď je pôda pripravená, môžete začať s výsadbou. Aby ste získali približný obraz, ako bude záhon vyzerať, rozložte si jednotlivé črepníky so zakorenenými rastlinami na ploche záhona. Pri sadení rastlín musí byť vrchná vrstva koreňového balu v rovnakej výške ako vrchná vrstva pôdy na záhone – rastliny nesmú byť v pôde „utopené“. Po výsadbe pritlačte pôdu k rastlinám.

Aby sa rastliny dobre zakorenili, niekoľko týždňov po výsadbe ich pravidelne zalievajte (pôda nesmie byť suchá!). Jednou z najčastejších chýb pri zakladaní kvetinových záhonov je, že rastliny sú vysadené nahusto. Výsadba spočiatku pôsobí atraktívne a celistvo, keď sa však trvalky rozrastú, začnú si navzájom tieniť a obmedzovať sa v raste. Kvetinové záhony budú atraktívne, keď každá rastlina bude mať dostatok priestoru. Na druhej strane, ak rastliny vysadíte nariedko, dáte burine príležitosť rýchlo sa rozrásť. Preto hneď po výsadbe nasypte pomedzi rastliny drvenú kôru, ktorá zadržiava v pôde vlahu a zároveň obmedzuje burinu v rozrastaní. Väčšine trvaliek vyhovuje slnečné stanovište s mierne vlhkou a výživnou pôdou – tu vzniknú najkrajšie kvetinové záhony. Dokonca aj v polotieni a tieni môžete vytvoriť zaujímavý, od jari do jesene kvitnúci záhon. Veľa úspechov a trpezlivosti!

Kvety kvitnúce od jari do jesene – dvadsať nenáročných druhov trvaliek

Názov

Farba kvetu Výška rastu Obdobie kvitnutia

Čemerica (Helleborus niger)

biela, ružová, zelená

30 cm

január – apríl

Kamzičník (Doronicum orientale)

žltá

40 cm apríl

Pupkovec (Omphalodes verna)

biela

30 cm apríl

Srdcovka (Dicentra spectabilis)

ružová

60 cm apríl

Tarička (Aubrieta deltoidea)

ružová, fialová

15 cm apríl – máj

Stračonôžka (Delpinium x cultorum)

modrá, biela, fialová

180 cm jún – júl

Rebríček (Achillea filipendulina)

žltá

150 cm jún – august

Fizostégia (Physostegia virginiana)

biela

100 cm jún – júl

Kocúrnik (Nepeta x faassenii)

modrá

30 cm máj – august

Šalvia (Salvia nemorosa)

modrá

50 cm máj – jún

Zvonček karpatský (Campanula carpatica)

modrá, biela

30 cm jún – august

Krásnoočko (Coreopsis grandiflora)

žltá

100 cm jún – august

Helénium (Helenium autumnale)

oranžové, oranžovohnedé

120 cm júl – september

Rudbekia (Rudbeckia fulgida)

žltá

80 cm júl – august

Flox (Phlox paniculata)

biela, ružová, fialová

120 cm jún – august

Kotúč (Eryngium planum)

modrá

50 cm júl – september

Liatra (Liatris spicata)

fialová, biela

80 cm august – september

Pakost (Geranium sangiuneum)

fialová

30 cm jún – august

Rozchodník (Sedum spectabile)

ružová

50 cm september – október

Veternica (Anemone hupehensis)

ružová, biela

70 cm september – október


Foto: Daniel Košťál
Zdroj: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

„Bola to záležitosť srdca,“ hovorí majiteľka o stavbe svojho úžasného domu v Bratislave

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky