Pondelok, 21. apríl 2014. Meniny má Ervín, zajtra Slavomír.

Odvodňovanie stavieb a pozemkov

Zdielať článok na Facebooku
11.04.2006  |     

Odvedenie vody je väčšinou jediné vyhovujúce a možné riešene, ako ochrániť stavbu pred škodlivým vplyvom vlhkosti. Na svahovitom teréne možno podzemnú vodu účinne odstrániť drenážou okolo stavby, vhodným návrhom možno súčasne odvádzať aj povrchovú a infiltrovanú vodu pri stavbách domov a iných inžinierskych stavbách. Zamokrené územie sa obvykle odvodňuje gravitačne ryhami a kanálmi, ktoré ústia do toku. Ak nie je možný gravitačný odvod, voda sa prečerpáva z čerpacej stanice. V prípade potreby sa robia drény, ktoré odvedú vodu do toku alebo ju nechajú vhodne vsiaknuť.


Odvodnenie zabezpečujú priekopy a trativody, ktoré zbierajú vodu do zvodových potrubí a hlavných zberačov. Požiadavky na konštrukciu trativodu – potrubie sa odporúča navrhovať z rúr s profilom minimálne DN 150 (pri plastových možno použiť rúry s 90-mm profilom). Plastové rúry sú navyše odolné proti prerastaniu koreňov vegetácie. Na trativodnej sieti sa musia navrhnúť objekty na kontrolu a údržbu. Výplň trativodných rýh sa zriaďuje ako jednotná, nenamŕzavá, priepustná a musí vyhovovať filtračnému kritériu, inak sa medzi zeminu a trativodnú výplň vkladá vhodná geotextília.

Pri výplni je nevyhnutné zohľadňovať krivku rozdelenia zrna filtračného stavebného materiálu na rôzne veľkosti rezov drenážnych rúr, predpisovanú výrobcom rúr. V ostatnom čase sa čoraz častejšie používajú drenážne rúry s tunelovým profilom (DN 80-350). Rovina v spodnej časti rúry zaručuje bezpečnosť pri zabudovaní, rovné dno bez perforácie zase rýchly transport vsiaknutej vody, pozdĺžne ryhovanie v perforovanej časti rúry efektívne odvádza vodu v smere spádu k najbližšej perforácii. Platí zásada, že filtračná vrstva sa začína na perforovaných miestach – spodná časť rúry bez perforácie sa ukladá do nepriepustného materiálu so spádom smerom k rúre. Okrem rúry s tunelovým tvarom sú k dispozícii aj odvodňovacie korugované rúry z polyetylénu (DN 100-350) s rôznym rozsahom perforácie po obvode a korugované drenáže z PVC (flexo DN 50-200).

Odvodnenie základov budov a stavieb

Ak je hladina spodnej vody vyššie ako základy budov, pôsobí voda škodlivo na murivo, podomieľa stavbu, vytvára podmienky na vývoj plesní a vytápa pivničné priestory. Preto sa hladina spodnej vody znižuje drenážou pod úroveň základov, avšak drenáž by sa nemala ukladať nižšie ako základová škára priľahlých základov, aby odvádzaná voda nemohla podmývať podzákladie. Toto riziko možno obmedziť použitím geotextílie. Pod základové škáry sa navrhuje štrková vrstva v kombinácii s rúnom, aby sa zamedzilo prípadnému kapilárnemu vzlínaniu z nižšie ležiacej hladiny spodnej vody a z tejto vrstvy možno vodu odviesť k drenážnym rúram. Systém na zachytávanie a odvádzanie povrchovej a spodnej vody sa buduje z perforovaných a viacúčelových rúr a tvaroviek, kontrolných šácht a geosyntetík. Najčastejšie ide o systém drenážnych rúr paralelných so základmi.

Filtračnú stabilitu štrkovej vrstvy, do ktorej sa ukladajú rúry, zaručuje rúno, ktoré chráni štrkovú vrstvu pred zanášaním a zároveň znižuje jej potrebnú veľkosť. V praxi sa uplatňujú rúna z vlákien z PP/PE (zabezpečujú filtráciu a miernu stabilizáciu pôdy) alebo rúna z vlákien z PP (zabezpečujú filtráciu a použitie na cestné stavebníctvo). Na odvádzanie vody zo stien, resp. z iných častí základov sa používajú drenážne rohože – zväčša ide o kombináciu mrežoviny z PE po stranách vybavenú filtračnou tkaninou, resp. fóliou z PE. K základom priliehajú už od stykových miest základov so zemou a smerujú až k drenážnej rúre. V lomových bodoch drenážneho vedenia, na miestach napojení a pri väčších vzdialenostiach na rovných úsekoch treba osadiť kontrolné šachty, ktoré slúžia neskôr aj ako preplachovacie šachty, prípadne budovať kontrolné otvory s rovnakým priemerom ako drenáž aj na kratších úsekoch.

Osvedčilo sa aj používanie kontrolných šácht s menšími priemermi (DN 300-400) vzhľadom na moderné technológie prečisťovania vedení. Pri odvodňovaní plôch do 200 m2 možno vylúčiť uloženie drenážneho vedenia a vodu odviesť len štrkovou vrstvou, avšak zväčša sa odporúča použiť drenážne rúry a dostatočne hrubú vrstvu štrku vyspádovanú k rúram. Hrúbka a spád sa navrhujú s ohľadom na možné sadnutie. Podobný je aj návrh odvodnenia strešných plôch, kde treba zvážiť použitie geotextílie. Drenáž možno zaústiť priamo do toku, kanalizácie, vsakovacieho systému, môže sa viesť pozdĺž stoky s miernejším spádom a zaústiť nad jej maximálnym naplnením, aby splašky pri vyšších stavoch nenainfikovali spodnú vodu spätným zdutím. Zaústenie do delenej kanalizačnej sústavy treba posúdiť, nakoľko by mohla mať nízka teplota podzemnej vody nepriaznivý účinok na proces v biologickej časti čistiarne odpadových vôd.

Povrchové odvodnenie spevnených plôch

Predovšetkým na spevnených plochách, ale napríklad aj na trávnatých plochách, ktoré sú vyspádované k budove, je možnosť stekania dažďovej vody na miesta, kde spôsobujú ťažkosti. Z tohto hľadiska sú rizikové chodníky, okolie budov so zvažujúcim sa pozemkom alebo garáže pod úrovňou terénu, a tak sa treba postarať o vhodné odvodnenie. Na trhu sú k dispozícii stavebnicové prvky líniových odvodňovacích systémov so spoľahlivou funkciou a dobrým dizajnom. Líniové odvodnenie je výhodné vďaka príjmu vody pozdĺž celej línie a jednoduchému spádovaniu plôch. Odvodňovacie žľaby môžu zároveň slúžiť ako estetický deliaci prvok plôch s rôznym spôsobom využitia. Telá odvodňovacích žľabov sa vyrábajú z betónu alebo z materiálu, ktorý znižuje hmotnosť žľabov a je odolný proti mrazu a chemikáliám – z polymérbetónu. Voda vteká do žľabov cez rošty z pozinkovanej ocele alebo liatiny. Podľa charakteru zachytávanej vody sa odvádza vpustmi do kanalizačného systému alebo do rezervoárov na ďalšie využitie (napr. na zavlažovanie).

Vsakovanie zrážkovej vody

Alternatívou odvádzania dažďovej vody do kanalizácie je vsakovanie. Používa sa pri veľkých spevnených plochách (parkoviskách, obydliach, skladovacích halách) alebo pri zhoršených pôdnych pomeroch a ako tlmiaci odtokový systém na miestach s nedostatočnou kapacitou kanalizácie. Prínosom je aj podpora udržania hladiny podzemnej vody. Rozlišujú sa dva spôsoby vsakovania: systém rúra – rigol a koryto – rigol. Systém rúra – rigol sa uplatňuje pri vsakovaní dažďovej vody, ktorá neobsahuje škodlivé nečistoty, napr. vody zo strešných a terasových plôch. Zachytená zrážková voda sa odvádza potrubím s voľnou hladinou do podávacej kontrolnej šachty, kde sa zároveň zachytávajú nečistoty.

Cez vsakovacie rúry sa voda rovnomerne rozdeľuje po celej dĺžke rigolu a následne sa dostáva za zdržania do štrkového rigolu. Hrubý štrk umožňuje vysoký akumulačný objem rigolu. Prenikaniu jemných častíc pôdy do rigolu treba zabrániť oplášťovaním vhodnou geotextíliou, pričom sa trvalo zachováva veľký objem pórov rigola, a tým zásobná kapacita systému. Zo systému rúra – štrk presakuje dažďová voda do spodných vrstiev pôdy prepúšťajúcich vodu. Dôležité je dodržiavať minimálny odstup rigolu a od najvyššej prirodzenej hladiny spodnej vody 1 m. Konštrukciu možno zjednodušiť použitím vsakovacej rúry opláštenej filtračným rúnom. Systém koryto – rigol je určený na vsakovanie alebo odvádzanie vody do dažďového rigola alebo toku, znečistenej v medziach tolerancie (napr. z plochy dvorov, pri novopripravovanej výstavbe stredísk obchodu a služieb).

Dažďová voda sa najskôr vedie povrchom cez postranné pásy trávnikov, v ktorých sa dočasne zadrží. Dno koryta tvorí vegetačná vrstva z priepustnej zeminy (približne 30 cm). Pri prúdení zo vsakovacieho koryta do hlbšie položeného systému rúra – rigol prechádza vsiaknutá voda oživenou vrstvou pôdy, pričom sa pri prechode odbúrajú prípadné škodliviny. Pri oboch systémoch je nevyhnutný odhad príslušného úradu, do akej miery je voda pritekajúca z odvodňovaných plôch vhodná na vsakovanie alebo na prečistenie cez zazelenanú pôdu vzhľadom na obsah látok.
Zdielať článok na Facebooku


FOTO: Rehau, Mea, ACO;
TEXT: Ing. Martin Jankovič, Miroslav Prokop


Foto dňa

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky