Životnosť pálenej krytiny

14.03.2007  |     

Vážená redakcia, plánujeme nadstavbu rodinného domu, preto ma veľmi potešilo, že ste sa vo vašom časopise venovali téme strešných krytín na šikmých strechách. V článku s názvom Nástrahy piatej fasády ma však zaujalo, že uvádzate životnosť pálenej krytiny len 50 rokov. Tento údaj sa mi nepozdával, pretože na dome, ktorý sme zdedili po babičke, boli škridly staré určite aspoň sto rokov. Dom sme zbúrali, ale krytinu sme ešte použili pri stavbe garáže a stále dobre slúži...
Vaša čitateľka Lucia

Milá Lucia,
ďakujem za podnetný mail, aj za upozornenie na chybu, ktorá sa nám do článku vkradla. Samozrejme, životnosť pálenej krytiny nie je 50 rokov, ale minimálne 80 až 100 rokov, to znamená, že určite vydrží aspoň toľko alebo viac. Nájdu sa aj omnoho staršie škridly – napríklad na nedávno rekonštruovanej stupavskej krčme bol na krytine vyrazený rok 1736 a miestni obyvatelia si ju odviezli ešte na svoje prístrešky. Samozrejme to, koľko škridlová (ale aj akákoľvek iná) strecha vydržala, záviselo v minulosti a závisí aj dnes najmä od kvality krytiny a použitého materiálu.

Tondach, najväčší výrobca a dodávateľ pálenej strešnej krytiny a doplnkov v Európe, udáva životnosť 80 až 100 rokov a dáva na krytinu 33-ročnú záruku. Aby som teda rehabilitovala materiál, ktorému sme touto informáciou neúmyselne poškodili, chcela by som sa mu na tomto mieste venovať podrobnejšie – najmä informáciám, ktoré sme v článku spomenuli len krátko alebo sme ich veľmi zostručnili. Chceli sme totiž na malej ploche obsiahnuť to základné o všetkých druhoch krytín na šikmé strechy a tejto naozaj širokej téme sme mohli venovať len obmedzený priestor.

Zaujímavý je napríklad vzťah medzi pórovitosťou, nasiakavosťou a mrazuvzdornosťou keramickej krytiny. Častý argument – do pórovitejšieho materiálu nasiakne viac vody, to znamená, že pri jej zamrznutí hrozí vyššie nebezpečenstvo, že sa materiál poškodí, a teda vyššia pórovitosť = vyššia nasiakavosť = nižšia mrazuvzdornosť – neplatí všeobecne.

Odolnosť keramického črepu proti mrazu závisí od iných faktorov – napríklad od rovnomernosti štruktúry materiálu, textúry, pevnosti či vnútorného napätia v materiáli. Významný vplyv má najmä veľkosť a rozmiestnenie pórov. Spomínané vlastnosti sa pri výrobe keramickej krytiny ovplyvňujú technologickým spracovaním suroviny. Mrazuvzdornosť tehliarskeho črepu vo veľkej miere závisí aj od strednej hodnoty (mediánu) priemeru pórov v materiáli. Voda sa totiž v kapilárach správa odlišne než vo veľkom objeme, čo platí pre všetky teploty.

Zamŕza v rôzne veľkých póroch pri rozdielnych teplotách (čím väčší priemer póru, tým vyššia teplota stačí na zamrznutie vody v ňom), takže ľad vytvorený vo väčších póroch vytláča vodu do jemnejších kapilár, vďaka čomu sa tvorí ľadová triešť, ktorá pôsobí podstatne nižším tlakom a materiál jej ľahko odolá. Okrem toho voda nezaplní celý objem póru, a tak na jej rozťahovanie pri zamŕzaní ostane ešte miesto. Keďže súvislosti nie sú také jednoduché, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad (dôkazom sú aj historické keramické krytiny, ktoré mali vyššiu nasiakavosť než dnešné, a napriek tomu vydržali celé storočia), mrazuvzdornosť sa nedokazuje jednoducho tým, že sa črep dá nasiaknuť vodou, ale sú potrebné náročné skúšky, ktoré napodobňujú prírodné podmienky – teda opakované zamŕzanie a roztápanie črepu nasiaknutého vodou.

Dostatočne pevný črep s vhodnou pórovou štruktúrou je teda nielen mrazuvzdorný, ale má aj ďalšiu dobrú vlastnosť: neprepustí vodu pod strechu, ale zároveň prepúšťa vodnú paru z podstrešného priestoru von, čo prospieva všetkým častiam konštrukcie strechy. Vodné pary sa z priestoru pod krytinou prirodzene odvetrajú, voda teda v chladnom počasí na krytine nekondenzuje, nesteká po nej a nezmáča drevené časti krovu a pod.

Zjednodušenou informáciou v článku bolo, že výrobcovia len nedávno začali produkovať keramickú krytinu s glazovaným povrchom. Glazované škridly boli známe aj v histórii a tento luxusný a pôsobivý materiál sa pomerne hojne využíval na reprezentatívne strechy kostolov či palácov. Je to však materiál nielen s jedinečnými vlastnosťami a so zaujímavým vzhľadom, ale aj náročný na kvalitné suroviny a technológiu výroby, čo je dôvodom jeho pomerne vysokej ceny. Aj preto u nás nebol bežne v ponuke. Asi pred desiatimi rokmi sa glazované škridly začali vyrábať v Hraniciach na Morave a spoločnosť Tondach ich aj na Slovensku zaradila do svojej štandardnej ponuky. Prínosom glazúry je nielen rozšírenie možností farebného stvárnenia keramickej strešnej krytiny, ale aj dokonale hladký povrch, na ktorom sa nezachytia nečistoty, machy či vtáčí trus, a tak sa takáto krytina zaobíde bez akejkoľvek údržby počas jej životnosti.

Farebnú škálu keramických krytín rozširujú aj engoby – aj v tomto prípade ide o farebnú úpravu, ktorá sa nemení pôsobením slnečného žiarenia ani vplyvom chemikálií. Tenká vrstva ílovej suspenzie s oxidmi kovu (podľa požadovaného odtieňa) sa nanesie na vysušenú škridlu pred vypálením a v peci sa materiál nataví a chemicky zviaže s podkladovou keramikou. Ani po rokoch teda netreba obnovovať náter a pod.


Foto: Tondach
Zdroj: Erika Kuhnová

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Pravá domáca pohoda v štýle „Hygge“

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky