Odteraz už len ultranízkoenergeticky!

24.03.2016  |  

Od 1. 1. 2016 by mali všetky novostavby na Slovensku dosahovať sprísnený nízkoenergetický štandard, zateplené staršie budovy sa k nemu majú priblížiť v rámci svojich možností. Čo táto zmena prinesie majiteľom domov a bytov či stavbárom? Opýtali sme sa odborníkov.

Výstavba s parametrami požadovanými od januára tohto roku sa podľa legislatívy nazýva ultranízkoenergetická (so spotrebou energie na vykurovanie menej než 40,7 kWh/m2 za rok), norma, ktorá to ukladá, však nie je nová. Vyššie požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti slovenských budov boli plánované technickou normou STN 73 0540-2, platnou od 1. 7. 2012, ktorá už vtedy stanovila ich postupné zvyšovanie až do roku 2021. Jedným z termínov, keď sa mala požadovaná energetická úspornosť, a teda aj tepelná ochrana budov, zvýšiť, bol práve 1. január 2016. Pre tých, ktorí plánujú stavať alebo zatepľovať, to znamená, že po tomto termíne musí ich žiadosť o stavebné povolenie obsahovať projektovú dokumentáciu, ktorá vyhovuje aktuálnej legislatíve. Nové požiadavky pritom platia tak pre novostavby, ako aj pre celkovú obnovu starších budov.

Čo by mali vedieť majitelia domov

Podľa nových pravidiel musí obvodová stena budovy dosiahnuť hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U = 0,22 W/(m2 . K), kým predošlá úroveň bola U = 0,32 W/(m2 . K). Na to je potrebná väčšia hrúbka tepelnej izolácie, a tiež zapojenie moderných technológií. Určenie zodpovedajúcej hrúbky tepelnej izolácie je pritom individuálne a závisí od typu a vlastností konštrukcie. „Ako príklad môžem uviesť murivo z dierovanej tehly s hrúbkou 375 mm. Do roku 2015 by na jeho zateplenie postačovala tepelná izolácia s hodnotou tepelnej vodivosti λ = 0,041 W/(m . K) a hrúbkou 8 cm, od roku 2016 je potrebných 12 cm rovnakej tepelnej izolácie. Pri zatepľovaní panelových domov treba dnes už rátať aj s viac ako 15 cm izolácie,“ vysvetľuje Karol Tužinský, aplikačný manažér Knauf Insulation. Zväčšovanie hrúbky tepelnej izolácie je efektívne len do istej miery, na dobrý projekt je potrebný komplexný prístup a znižovanie tepelných strát nielen cez steny a strechu, ale aj cez základy, okná, tepelné mosty a netesnosti. „V mnohých budovách sa nezaobídeme bez zníženia tepelných strát vetraním – slúži na to riadené vetranie so spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu, teda s rekuperáciou,“ pripomína Henrich Pifko, predseda Inštitútu pre energeticky pasívne domy. „Majitelia domov by mali dbať na neustály prísun čerstvého vzduchu aj zo zdravotného hľadiska. Nie vždy je totiž možné vetrať oknami – nebudeme napríklad vstávať uprostred noci, aby sme otvorili okná, koncentrácia CO2 však do rána stúpne na vysoké hodnoty,“ dodáva k výhodám riadeného vetrania Peter Robl, predseda združenia Budovy pre budúcnosť. 

Stavby v novom štandarde poskytujú lepšiu ochranu nielen pred únikmi tepla v zime, ale aj pred letným prehrievaním. Navyše, kvalita bývania v budove postavenej podľa aktuálnych požiadaviek je neporovnateľne vyššia.

Zmena pre projektantov a architektov

Pre odborníkov zo stavebného sektora by nemali byť nové pravidlá prekvapením, keďže zmena parametrov bola avizovaná pred viac ako tromi rokmi. „Inštitút pre energeticky pasívne domy robí intenzívne školenia o navrhovaní skutočne úsporných domov už siedmy rok, majú vyše dvesto absolventov,“ hovorí docent Pifko. Projektantov sú však na Slovensku rádovo tisíce, takže ostáva dúfať, že sa všetci na nové požiadavky pripravili. Odborníci, ktorí s nimi počítali, považujú za nesprávne označovať ich za „nezmyselný diktát Bruselu“. „EÚ prostredníctvom svojej smernice uložila všetkým členským štátom povinnosť nastaviť požiadavky tak, aby zodpovedali nákladovo optimálnej úrovni v danej krajine. Tieto pravidlá boli teda určené na Slovensku na základe dôkladných prepočtov,“ vysvetľuje Peter Robl. 

Zatepľovanie starších domov

Nové požiadavky ovplyvnia aj celkovú obnovu starších domov. V tomto prípade sa však zohľadňuje fakt, že nie je možné urobiť všetko od základov tak ako pri novej výstavbe. Dôležité sú teda najmä tepelnotechnické vlastnosti stavebných a otvorových konštrukcií. „Pri obnove platí, že ju treba urobiť najlepšie, ako sa dá, lebo ďalšia šanca bude až o 30 – 40 rokov. Šetriť na kvalite a na hrúbke izolácie je krátkozraké, vlastníci tým šetria na svojom vlastnom komforte,“ zdôrazňuje Peter Robl. „Ak zateplením ušetríme iba 10 % spotreby energie, znamená to, že sme na desaťročia zakonzervovali nie optimálny stav domu. Pri rekonštrukciách je mnoho obmedzení, oveľa ťažšie sa pri nich dosahuje veľmi úsporná prevádzka, no 60 % úspora je pri zateplení paneláku reálnym cieľom,“ dodáva Henrich Pifko. Vyžaduje si to však komplexný prístup, nielen oblepenie fasády niekoľkými centimetrami tepelnej izolácie.

Vyššie požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti budov boli plánované už v roku 2012, keď nová norma stanovila ich postupné zvyšovanie až do roku 2021. Jedným z termínov na zvýšenie požadovanej tepelnej ochrany budov bol aj 1. január 2016.

I keď sa vývoj v tejto oblasti výrazne posunul, dopracovať sa ku skutočne ekonomicky výhodným riešeniam je pre projektantov náročnou výzvou. Musíme sa teda naučiť stavať trochu inak, nie je to však nezvládnuteľná zmena.

TEXT INGRID KANTOROVÁ
FOTO MILAN HUNTERA, CREATERRA A ARCHÍV

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Neobvyklá nízkoenergetická drevostavba neďaleko Hradca Králové

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky