Slamené domy

21.04.2008  |     

Novodobá rozprávka o troch prasiatkach, ktorá sa žartom rozpráva medzi stavbármi, ktorí stavajú zo slamených balov, sa končí tým, že prasiatko, čo malo dom zo slamy, žilo spokojne v teplučku a bez pôžičky. Slama je rovnako ako hlina zdravý prírodný materiál, trvácny, ak sa udržiava v suchu. Slama je lacný, lokálny a obnoviteľný zdroj, ktorý sa dá ľahko vrátiť do prírody. Navyše, slama má v zabudovanom stave viazaný CO2, ktorý by sa spálením alebo kompostovaním uvoľnil do ovzdušia.

Výhodou domov postavených zo slamy je veľmi dobrá tepelná izolácia až na úrovni energeticky pasívneho štandardu. Okrem toho slama, mimochodom, rovnako ako hlina, zabezpečuje dobrú vnútornú klímu. Slamenú stenu treba vždy riešiť ako difúzne otvorenú. Aj keď je slama ako zvyškový produkt poľnohospodárstva pomerne lacná, stavba z nej je ekonomická, iba ak sa stavia svojpomocne. Slamený dom vybudovaný stavebnou firmou na kľúč je pomerne drahý, pretože jedinou položkou, na ktorej môžete ušetriť, je slama – lacná tepelná izolácia. Ostatné časti a konštrukcie treba zaplatiť ako pri bežnej výstavbe rodinného domu.

Slama, jasné! Ale aká?

V USA, vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Dánsku sa môžu legálne použiť na stavbu slamené baly, ktoré spĺňajú určité predpísané vlastnosti. Napríklad v Nemecku je predpísané, že slamené baly musia dosahovať hmotnosť 90 kg/m3. Slama musí byť suchá, zlatožltej farby a bez plesní. Tepelnotechnické vlastnosti takýchto balov sa pohybujú v hodnotách U = 0,178W/(m2 . K) a súčiniteľ tepelnej vodivosti λ je 0,065 W/(m . K). Všetky spomenuté krajiny podrobili slamené baly testom, z ktorých vyplýva, že z hľadiska protipožiarnych vlastností patrí slama do rovnakej skupiny ako drevo (skupina B2). V protipožiarnom teste celej stenovej konštrukcie (napríklad v Nemecku išlo o stenu zo slamených balov v hrúbke 36 cm omietnutú 3-centimetrovou hlinenou omietkou), sa zistilo, že takáto stena spĺňa vlastnosti požiarnej steny F90, čo znamená, že stena nezačala horieť ani sa nezrútila do 90 minút.

Testovanie prebehlo v rokoch 2003 až 2007 na podnet nemeckej národnej asociácie FASBA na čele s architektom Dirkom Scharmerom. Na európskom stretnutí stavbárov, ktorí stavajú zo slamy, zorganizovanom FASBA, sa vytvorilo niekoľko pracovných skupín. Tieto skupiny na medzinárodnej úrovni pracujú na rôznych zadaniach. Úlohou jednej z nich je napríklad uskutočnenie skúšok slamených balov za takých podmienok, aby ich uznali vo všetkých európskych krajinách. Ďalšia skupina má za úlohu vypracovať osnovy výučby stavania zo slamených balov.

Výhody slamy a slamených balíkov
  • Slama je k dispozícii prakticky po celom svete.
  • Slama sa získava z odpadu neustále dorastajúcej suroviny.
  • Slama je úplne odbúrateľná a svojím odbúraním (kompostovanie namiesto pálenia) prispieva k zachovaniu čistého životného prostredia.
  • Slama dorastie v priebehu jedného roka, môže sa využívať pri striedavom systéme poľnohospodárstva, keď sa zasadí tam, kde je potrebná ochrana proti erózii, vyplavovaniu zeminy atď.
  • Slamené balíky sú ako stavebný materiál veľmi lacné, môžu ich spracovávať pomocou jednoduchých nástrojov aj nekvalifikovaní pracovníci a majú široké uplatnenie v stenách, podlahách, stropoch a strechách.
  • Objekty zo slamených balíkov sú pevné a trvanlivé a vďaka správnemu plánovaniu odolávajú zemetraseniu i víchriciam.
  • Podľa porovnania R. Hoffmeistera z F. L. Wright School for Architecture (Scottsdale) sú drevené rámové konštrukcie s výplňou z minerálnych vlákien 30-krát energeticky náročnejšie na realizáciu ako steny zo slamených balíkov.
  • Tepelnú izoláciu zo slamy, v závislosti od regionálnych cien, si môžete zakúpiť za 1/4 až 1/8 ceny bežne používaných izolačných materiálov. Vďaka tomu si môžete postaviť nízkoenergetický dom za cenu tradičného domu.
  • K tomu treba ešte prirátať ďalšie úspory nákladov vzhľadom na jednoduché a rýchle spracovanie, ako aj na možnosť kombinovať slamu s hlinou – najmä pri svojpomocnej výstavbe.

Kde je slama doma

Pri budovaní domov sa slama používala ako výplňový materiál nosnej konštrukcie. Slamené baly majú pri správnom zlisovaní aj dobré konštrukčné možnosti, preto sa pristúpilo k výstavbe zo slamených balíkov, ktoré sú samonosné, a tým sa zvýšila nielen úroveň tepelnej izolácie, ale dosiahla sa aj úspora stavebných nákladov. Najväčšie skúsenosti s domami postavenými priamo zo slamených balov bez inej nosnej konštrukcie majú v USA. Aj v súčasnosti stoja napríklad v Nebraske storočné slamené domy, ktoré sú v dobrom stave. Samonosné slamené konštrukcie z typizovaných balíkov sa úspešne stavajú aj v Anglicku. V Dánsku používajú veľokorozmerové baly, tzv. Jumbo baly. Navyše, ak staviate z menších slamených balov, nielen pracujete, ale sa aj dobre zabávate.

Nevýhodou slamy je sezónnosť a závislosť od dobrého počasia pri výstavbe. Bezpodmienečne treba dohliadať na balíkovanie slamy – slama sa musí balíkovať, keď je suchá, treba ju uskladniť na suchom mieste, a nie pod fóliou. Pri spracovaní a balíkovaní sa odporúča pevnejšie zlisovať slamu, aspoň na hustotu 90 kg/m3. Ak stroj na balíkovanie nie je v poriadku, kvalita lisovania slamy môže klesať, hoci sa stroj nastaví na požadovanú dĺžku a hustotu balíkov. To sa neskôr môže odzrkadliť aj na kvalite slameného muriva.

Ako sa stavia zo slamy

V súčasnosti sa stavia zo slamených balov niekoľkými spôsobmi, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín: nosná slamená konštrukcia a drevená konštrukcia vyplnená slamenými balmi.

Domy s nosnými balmi – štýl Nebraska

Konštrukcia z nosných balov vyžaduje dobre zlisované slamené baly, z ktorých sa stavia múr ako z tehál. Baly sa spájajú iba vertikálne, a to drevenými kolmi. Nakoniec sa celá stena na výšku dočasne stiahne gurtňami – kým sa stena na niekoľkých miestach neprepáskuje a neprichytí sa k základu aj k hornému drevenému vencu. Stavba po zrealizovaní strechy nejaký čas sadá a pásky sa doťahujú. Niektorí stavitelia úspešne využívajú na tento spôsob aj veľké baly. Najväčšou výhodou konštrukcie z nosných slamených balov je malá spotreba dreva.

Drevená konštrukcia vyplnená balmi

Drevené stĺpy alebo rámy zabezpečujú konštrukcie po statickej stránke a slamené baly, vypĺňajúce konštrukciu, slúžia ako izolácia a nosná vrstva pre hlinenú omietku. Takéto obvodové steny môžu mať aj riedke stratené debnenie, ktoré vytvára rovinu na nanášanie omietky, prípadne možno baly zvonku nahrubo omietnuť hlinou a doplniť dreveným obkladom s odvetrávanou medzerou, ktorý je prichytený na stĺpy alebo na drevený rám.

Kombinovaný spôsob Toma Rijvena

Aj keď tento spôsob výstavby zo slamených balíkov vyžaduje menej zlisované baly, celková konštrukcia je napokon veľmi pevná. Ako nosná konštrukcia sa používajú drevené stojky s profilom 2,5 × 15 cm, ktoré sú umiestnené v rastri podľa dĺžky balov, t. j. približne každých 80 až 90 cm. Každý rad balov sa pritlačí a malými latkami priskrutkuje k stojkám. Takto sa vytvorí v bale tlak rozložený do všetkých smerov. Pokračuje sa rad za radom, kým nie je celá stena hotová. Tom Rijven namáča deň pred zabudovaním baly do riedkej ílovitej zmesi (do hĺbky 5 cm). Vytvorí sa tak spevnená plocha, ktorá uľahčuje „murovanie“ a chráni proti požiaru. Po zabudovaní sa šnúrky prestrihávajú, aby slama vytvárala rovnomerný tlak do všetkých smerov. Ak slamený dom postavíte na základových pätkách a necháte odvetrávať spodnú časť domu asi 60 cm od terénu, nebudete potrebovať hydroizoláciu ani protiradónovú izoláciu. Postačí vám iba vetrotesná vrstva a navyše môžete slamené baly uložiť aj do podlahy, a tým kvalitne zaizolovať celý objekt.

Slama na streche

Domy s drevenou nosnou konštrukciou vypĺňanou slamenými balmi sa môžu stavať aj na výšku niekoľkých podlaží. Slamené baly sa dajú využiť aj v streche. Vtedy treba krokvy nahradiť priehradovými nosníkmi na výšku balu. Vzhľadom na vynikajúcu tepelnoizolačnú vlastnosť (podobná ako pri celulóze alebo minerálnej vlne) a dobrú požiarnu odolnosť, ale aj vzhľadom na mimoriadne výhodnú cenu a samonosnú schopnosť môžeme o slame hovoriť ako o obnoviteľnom materiáli budúcnosti. Výstavba zo slamy je veľmi jednoduchá. Vybudovanie stien zo slamených balíkov nevyžaduje ani výnimočnú šikovnosť či veľkú remeselnícku zručnosť. Slameným stenám neprekážajú menšie chyby a uvítajú osobnú kreativitu. Základné princípy práce so slamou sa dajú získať na špecializovaných workshopoch, ktoré aj na Slovensku organizujú rôzne občianske združenia.

Nevýhody slamených stavieb
Takmer každý prírodný materiál má svoje nevýhody. Pri výstavbe zo slamy sú to predovšetkým rozmery jednotlivých balíkov, z ktorých síce môžete vybudovať dobre zateplené domy s masívnymi stenami, ale v porovnaní so štandardnými stavebnými materiálmi tým stratíte časť úžitkovej a zastavanej plochy, čo je práve v urbanizovaných oblastiach s vysokými cenami pozemkov značnou nevýhodou. Problémy môže spôsobiť aj citlivosť slamy na prítomnosť vlhka a vody. Pri stenách s otvorenou difúziou, kde po navlhnutí stena opätovne vyschne, sa netreba týmto problémom zaoberať. Napriek tomu treba slamu používať iba tam, kde sa dá bez problémov osadiť aj drevo. Ak by bola slama stále vystavená vlhkosti, začala by hniť.


Text: Ing. Zuzana Kierulfová;
Foto: Ribe a archív autorky

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Pasívny drevený dom na veternom kopci

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky