Škodlivé materiály a látky v byte

Škodliviny vo vnútornom prostredí pochádzajú nielen z niektorých stavebných materiálov a zariadenia, ale aj z činností každého z nás (fajčenie, čistenie, varenie, vykurovanie, vysávanie). Za určitých podmienok môžu vo vnútornom prostredí vznikať alebo sa množiť (osvetlenie, prístroje, plesne a rôzne alergény), alebo sa do interiéru dostávať zvonka (imisie, zložky geologického podložia a pod).

Aké škodliviny môžu produkovať
stavebné materiály?

Ak si chceme vytvoriť čo najzdravšie domovy, osvedčia sa materiály prírodného pôvodu (drevo, prírodné vláknité materiály, hlina, kameň). Minimálnu mieru škodlivosti majú výrobky z minerálnych materiálov (tehla, vápno, sadra alebo betónové tvarovky). Medzi zdraviu škodlivé patria azbest, rádioaktívne tvarovky, škvary, dielce s vysokým obsahom formaldehydu a pod. Problematické môžu byť aj materiály na báze plastov a umelých živíc ako napríklad syntetické lepidlá, farby, laky, podlahové krytiny a pod., ktoré po montáži vylučujú množstvo prchavých látok z rozpúšťadiel, zmäkčovadiel a pod. Aj bitúmen a niektoré prípravky na ochranu dreva môžu byť škodlivé. Prírodný minerálny azbest predstavuje záťaž unikajúcimi vláknami. Umelé minerálne vlákna (minerálna vlna a sklená vata) pri správnom použití (zamedzení unikajúcich vlákien) sú menej rizikové. Niektoré druhy škvary, úletového popolčeka, odpadovej priemyselnej sadry, separovaných kalov a odpadov pri ťažbe rúd, ako aj niektoré druhy prírodných kameňov, fosfátovej sadry a glazúry môžu mať zvýšené rádioaktívne vyžarovanie. Určité riziko môže predstavovať aj pôdne podložie a v ňom vznikajúci rádioaktívny radón, preto sa odporúča zabezpečiť dostatočné vetranie vnútorných priestorov a suterénu. V prípade radónového podložia treba použiť protiradónové konštrukcie.

Škodliviny zo stavebných materiálov a z povrchových úprav

Z množstva materiálov (stavebné materiály, povrchové a ochranné úpravy stien a dreva a pod.), je nutné vyberať si z hľadiska zdravotnej neškodnosti (podľa prípustnej hladiny obsahu škodlivín). Zároveň treba dbať na pokyny a upozornenia výrobcu o vhodnosti ich použitia v interiéri alebo exteriéri (prostriedky určené do exteriéru môžu v uzavretom priestore pôsobiť veľmi dráždivo) a o spôsobe aplikácie. Bezpodmienečne je nutné dodržiavať bezpečnostné predpisy (napríklad dostatočne vetrať pri aplikácii lakov, farieb v interiéri a pod.), pri niektorých výrobkoch je dôležité aj bezpečné uskladnenia alebo likvidácia.

Aké škodliviny sa najčastejšie uvoľňujú zo stavebných materiálov a z povrchových úprav napríklad stien, nábytku a pod. a čo môžu spôsobovať? Ide najmä o aromatické uhľovodíky (benzén, styrén, toluén a pod.), ktoré sú ťažko odbúrateľné a niektoré rakovinotvorné. Nachádzajú sa v rozpúšťadlách, benzíne, farbách, lakoch či lepidlách. Ďalej sú to bitúmen a bitúmenové plyny, ktoré spôsobujú podráždenie pokožky a slizníc, preto sa ich neodporúča používať v interiéri. Na výrobu umelých živíc sa často používa formaldehyd, bezfarebný prchavý plyn, ktorý dráždi sliznice (očí, nosa a hltana), vyvoláva nádchu, nevoľnosť, bolesti hlavy a dýchacie ťažkosti. Vyprcháva zo stavebných materiálov, drevených výrobkov, lakov, lepidiel, lepiacich pások, vláknitých dosiek, farieb, rozpúšťadiel, penových výrobkov (najmä z polyuretánu) a pod.

Aj fungicídy a insekticídy môžu obsahovať jedovaté látky a spôsobovať bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, poškodenie nervového systému, obličiek a rakovinu pečene. Stretneme sa s nimi najmä v impregnačných a ochranných prostriedkoch na drevo, v kobercoch, lakoch, farbách, tapetách a pod. V prostriedkoch na ochranu dreva, protikoróznu ochranu a v cemente sa môžu nachádzať zlúčeniny chrómu, ktoré zapríčiňujú rôzne alergie. Nebezpečné sú aj organické rozpúšťadlá, ktorých účinky na ľudský organizmus sa výrazne líšia – vyskytujú sa najmä vo farbách, v lakoch, lepidlách, umelých živiciach, bitúmene, prostriedkoch na ochranu dreva, prípravkoch na odstraňovanie lakov a škvŕn a impregnačných prípravkoch. Polychlórované bifenyly poškodzujú imunitný systém, plod pri gravidite a majú rakovinotvorné účinky. Vyskytujú sa napríklad v náteroch stien, zmäkčovadlách do plastov, vo výrobkoch na tesnenie škár a pod.

Ťažké kovy (olovo, kadmium, chróm) sa ukladajú v ľudskom organizme a sú rakovinotvorné. Vyskytujú sa ako pigmenty v maliarskych a syntetických farbách, stabilizátory v plastoch, farbivá a impregnácie plastov, v tmeloch, vo fasádnych a strešných systémoch, v tesneniach a zvukových izoláciách. Do plastov sa na zlepšenie niektorých ich vlastností pridávajú zmäkčovadlá, ktoré môžu vyprchávať a na organizmus pôsobiť dráždivo.

Vnútorné zdroje škodlivín –
alergény a plesne

Alergie sú reakciou imunitného systému človeka a zapríčiňujú ich látky (tzv. alergény), s ktorými človek prichádza do styku dýchaním, stravou a kožným kontaktom (mikroorganizmy v prachových čiastočkách a ich výlučky, chlpy a kožné lupiny domácich zvierat). Prejavujú sa dráždením dýchacích ciest a slizníc, alergickou astmou, nádchou a kožnými ekzémami. Alergie môžu zapríčiňovať aj škodliviny unikajúce zo stavebných materiálov a zariaďovacích predmetov, ako aj izbové rastliny. Plesne a ich spóry môžu zapríčiniť alergické reakcie vedúce až k bronchiálnej astme. Napadnutie plesňami sa prejavuje najčastejšie v rohoch miestností, v oblasti okien a stien za skriňami. Najčastejšou príčinou ich tvorby sú studené povrchy miestností (v dôsledku nedostatočnej tepelnej izolácie), na ktorých sa zráža vodná para. Ďalšími príčinami môžu byť stavebné poruchy (zatekanie zrážkovej vody, prasknuté potrubia) alebo kapilárne vzlínajúca voda z podložia. Tvorbe plesní možno cielene predísť zabezpečením dostatočného vetrania, vhodnou tepelnou izoláciou, odstránením zdrojov vlhkosti, ako aj správnym umiestnením nábytku s odstupom skríň a závesov od povrchu stien.

Škodliviny v interiéri si vytvárame aj sami

Stačí ak spomenieme tabakový dym so zmesou škodlivín (nikotín, formaldehyd, CO, oxidy dusíka, fenoly, kadmium, nikel, arzén atď.). Agresívne čistiace a dezinfekčné prostriedky, čističe odtokov a zariaďovacích predmetov obsahujú zdraviu škodlivé látky, ktoré sa dostávajú do tela kožným kontaktom, vdychovaním a dráždia sliznice a dýchacie cesty, môžu zapríčiniť aj alergie. Vysávaním sa síce zachytí podstatné množstvo väčších nečistôt a prachu, ale vzduch sa zaťaží jemnými prachovými časticami. A napokon pri nedokonalých spaľovacích procesoch, ale aj zle udržiavanými horákmi plynových sporákov a pecí alebo netesnými komínmi sa do interiéru dostávajú látky ako oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a formaldehyd, ktoré môžu viesť až k smrteľným otravám.

Škodliviny zvonka

Obytné budovy môžu výrazne zaťažovať škodliviny z rušných ulíc, križovatiek alebo z priemyselných zón. Najčastejšími škodlivinami vo vonkajšom prostredí sú:

• oxid uhličitý a oxid uhoľnatý – obmedzujú prijímanie kyslíka krvou, spôsobujú dýchacie ťažkosti, ochorenia dýchacích ciest, pri vysokých koncentráciách smrteľnú otravu,

• oxidy dusíka – narúšajú prijímanie kyslíka krvou, dráždia sliznice, znižujú imunitu dýchacích ciest i celkovú obranyschopnosť organizmu,

• oxidy síry – vo vyšších koncentráciách majú dráždivé účinky na sliznice, oči a pľúca, formou kyslého dažďa značne poškodzujú lesy, vegetáciu i anorganické materiály (rozkladajú kameň a murivo, SO2 a SO3 sa transformujú na prašné častice),

• uhľovodíky – majú rozličné účinky podľa zloženia, polycyklické aromatické uhľovodíky majú rakovinotvorný účinok a spôsobujú tvorbu prízemného ozónu,

• prašné častice – drobné čiastočky sa dostávajú až do pľúcnych lalokov, kam súčasne vnášajú aj jedovaté látky ako ťažké kovy a uhľovodíky.

Ióny v našom okolí

Medzi zemským povrchom a ionosférou sa nachádza statické elektrické pole, ktoré sa vyvažuje neustálou ionizáciou vzduchu kozmickým a UV žiarením a tiež rádioaktívnym žiarením zo Zeme. Pri zemskom povrchu sa pritom nahromaďujú záporne nabité a v horných vrstvách atmosféry kladne nabité nosiče. Záporne nabité (tzv. kyslíkové) ióny majú na vzduch očisťujúci účinok a pozitívne vplývajú na príjem kyslíka do organizmu cez pľúca do krvi, čím výrazne vplývajú na telesnú pohodu. Pri zaťažení prachom a dymom sa záporne nabité ióny prichytávajú na drobné čiastočky a klesajú nadol, čo znižuje kvalitu vzduchu. Pri zariaďovaní vnútorných priestorov sa preto treba vyhýbať používaniu veľkoplošných plastových zariadení ako aj kobercom a textíliám zo syntetických vlákien, ktoré zvyšujú prašnosť v interiéri.

Žiarenia v obytnom prostredí

Svetlo je jednou z podmienok života človeka. Viditeľné svetlo je len časťou spektra elektromagnetického žiarenia, ktoré ovplyvňuje mnohé fyziologické procesy organizmov. Okrem svetla by sa mal pri vytváraní obytných priestorov zohľadňovať aj vplyv iných žiarení, ktoré človek nie je svojimi zmyslami schopný vnímať (rádioaktívne, nízko- a vysokofrekvenčné, elektrické a magnetické, pozemské). Ich účinky sa môžu po istom čase negatívne prejaviť na zdravotnom stave. Celý povrch zemegule pokrýva sieť prirodzených elektromagnetických žiarení. Známa súvislosť medzi dennými výkyvmi magnetického poľa a procesmi látkovej výmeny ľudského organizmu znamená pre oblasť výstavby toľko, že používané stavebné materiály by mali čo najmenej vplývať na zemské magnetické pole. Magnetické zemské siločiary sa narúšajú len prostredníctvom feromagnetických stavebných materiálov (železo, oceľ), preto by sa mali pri výstavbe používať čo najmenej a oddychové zóny domu (lôžko a pod.) by sa mali vytvárať bez použitia kovových materiálov.

Vodivosť pôdy a ionizácia vzduchu môžu v istých prípadoch preukazovať výkyvy – zapríčiňujú to miestne zmeny magnetických polí, napríklad zosilnenie rádioaktívneho žiarenia Zeme geologickými trhlinami, podzemnými vodnými prúdmi alebo ložiskami určitých nerastov. Tieto anomálie prírodných polí žiarenia sa nazývajú aj geopatogénne zóny. Podľa dlhodobých skúseností a meraní majú miesta krížení prirodzenej elektromagnetickej siete pri dlhodobom pôsobení na živé organizmy patogénne účinky, najmä ak sa uzly tejto siete prekrývajú s geopatogénnymi zónami. Početné skúmania a analýzy geológov potvrdili závislosť zvýšeného výskytu určitých ochorení (napr. rakoviny) od istej lokality. Preskúmanie možného výskytu a presného priebehu geopatogénnych zón ešte v štádiu výberu pozemku, umiestňovania budovy a navrhovania vnútorného zariadenia (najmä lôžok) je zmysluplné v záujme zdravia budúcich užívateľov.

Elektrosmog

Obytné prostredie v súčasnosti obklopujú zdroje elektrosmogu – elektrické inštalácie, technické zariadenia a elektrické prístroje, v okolí ktorých sa vytvárajú elektrické a magnetické polia. Pretože mnohé fyziologické funkcie v ľudskom tele riadia elektrochemické procesy prostredníctvom veľmi malých impulzov, elektrické a magnetické polia môžu výrazne ovplyvniť nervové funkcie organizmu alebo priebeh mozgových prúdov. Napríklad televízory a obrazovky počítačov sa elektrostaticky nabíjajú a ovplyvňujú priestorovú klímu ešte 24 hodín po vypnutí. Veľmi vysoké elektrické polia sa vytvárajú v blízkosti vysokonapäťových vedení a na povrchu domácich elektrospotrebičov. Dôležité sú bezpečnostné odstupy, neprekračovanie odporúčaných hraničných hodnôt elektrických a magnetických polí a vysokofrekvenčného žiarenia. Ak sa odstup od elektrického prístroja zdvojnásobí, miera vyžarovania klesne na štvrtinu pôvodnej intenzity, preto napríklad zo spální treba odstrániť elektrospotrebiče, ktoré sú zdrojom elektromagnetických polí s rôznou frekvenciou.