Ústredné vykurovanie

Voda vo vykurovacom systéme cirkulovala (obiehala) sama prirodzeným spôsobom – v kotle sa ohriala, čím sa stala ľahšou a stúpala potrubím nahor k vykurovacím telesám. V nich odovzdala svoje teplo, ochladila sa a v dôsledku toho ťažšia klesala späť do kotla na ohriatie. Systémy tohto vykurovania vyžadovali väčšie priemery potrubí, čo znamenalo aj potreba väčšieho množstva vody v systéme.
V súčasných vykurovacích systémoch je nútený obeh vody, ktorý zabezpečuje obehové čerpadlo. Potrubie tak môže mať menšie dimenzie a vo vykurovacom systéme stačí menší objem vody. Voda v prívodnom potrubí má určitú teplotu, ktorá sa po odovzdaní tepla vo vykurovacom telese zníži. Rozdiel medzi teplotou vody v prívodnom potrubí a teplotou vody vo vratnom potrubí sa nazýva tepelný spád. Tepelný spád 90/70 znamená, že voda v kotle je ohriata na 90 °C a po prechode vykurovacou sústavou (radiátormi, kde sa ochladí) má teplotu 70 °C; odtiaľ sa vracia späť do kotla. Rozdiel medzi teplotami približne 20 °C je daný optimálnym režimom odovzdávania tepla v kotle a používa sa pri výpočtovej vonkajšej teplote –12, –15, –18 °C. Ak je vonku teplejšie, tepelný spád je menší. Najnižšia teplota vody v kotle má byť asi 65 °C, čo je rosný bod vody. Pri nižšej teplote by sa zrážala vlhkosť v kotle a spôsobovala by koróziu jeho oceľových častí. Vyhláška o hospodárení s energiou v súčasnosti nariaďuje navrhovať sústavy na nižšie teploty vykurovacej vody. Maximálna teplota vykurovacej vody vstupujúcej do vykurovacieho telesa má byť 75 °C. Teplovodné vykurovacie sústavy sa navrhujú na spád 75/65 alebo 75/60.
Množstvo tepla dodávané do miestnosti, a tým výsledná teplota miestnosti, je riadené regulačným systémom vykurovania, ktoré v závislosti od skutočných teplotných podmienok v interiéri spína kotol alebo len obehové čerpadlo. Vyššia účinnosť vykurovania sa dosahuje pomocou rozličných regulačných prvkov, ako sú termostaty, časové spínače, ekvitermné regulátory a pod.