Zo Žilinského paneláku utiekli priamo do moderného dreveného zrubu a neľutujú

08. 10. 2014
Zdieľať

Dnes sa pojmom drevostavba označujú najmä domy s montovanou sendvičovou konštrukciou, navštívili sme však drevostavbu so stenami z poctivého dreva – moderný zrub postavený tradičnou metódou. Obrovská masa dreva tak výrazne ovplyvňuje nielen jeho vzhľad, ale aj vnútornú klímu.

Moderné zruby sa veľmi nepodobajú na drevenice, v akých sa u nás bývalo kedysi. Aj dnes sú to domy postavené tradičnou technológiou z masívneho dreva, ktoré už na prvý pohľad dýchajú prírodou, majú však moderné dispozície a problémom nie sú ani veľké otvorené priestory. Pre moderný zrub sa rozhodla aj rodina s tromi deťmi. Chceli odísť z paneláku a zabezpečiť potomkom aj sebe zdravšie bývanie. „Stále som túžil po zrube. Je to celkom iné bývanie,“ zdôvodňuje domáci pán. S manželkou sa zhodli a vyhliadli si dom, ktorý im bol sympatický vyhotovením aj detailmi, veľký tak akurát – ani priveľký, ani primalý, s dostatkom odkladacích priestorov a vlastnou izbou pre každé dieťa. Keď sa im pritrafil šikovný pozemok neďaleko Žiliny, bolo rozhodnuté. „Je tu veľmi pekne. Neďaleko mesta, a zároveň len kúsok do lesa. Bežne nám chodia srnky na cviklu do záhrady,“ prezrádza majiteľ. 


Svah je sklonený v dvoch smeroch, cez parcelu tečie aj potôčik, takže terénne úpravy tu boli naozaj náročné a zdĺhavé.

Svah je sklonený v dvoch smeroch, cez parcelu tečie aj potôčik, takže terénne úpravy tu boli naozaj náročné a zdĺhavé.
Dano Veselský

Štyri solárne kolektory na južnej strane strechy zvládajú od apríla do októbra pokryť potrebu teplej vody pre 5-člennú rodinu.

Premyslená konštrukcia

Zaujímavosťou domu sú jednoplášťové steny, s akými sa dnes, hoci to znie zvláštne, nestretnete pri každom zrube. „Všetky (aj obvodové) steny sú tu z 20,5 cm hrubých trámov z borovicového dreva, ktoré zabezpečuje dostatočnú izoláciu aj akumuláciu tepla, takže dom spĺňa všetky požiadavky na príjemné bývanie. Navyše je táto konštrukcia veľmi jednoduchá a vďaka tomu aj trvácna – keď sa o dom dobre staráte, to znamená, že drevo pravidelne ošetrujete nátermi, vydrží aj 200-300 rokov,“ hovorí Ing. Miron Matejčík zo spoločnosti Gamo Consulting, ktorá u nás zruby Kontio dodáva.


Presné lepené trámy sa strojovo vysušia na optimálnu úroveň, čo zaistí ich rozmerovú stálosť. Drevo príde na stavbu bez povrchovej úpravy, ktorú si potom každý stavebník volí sám. Tu sú steny upravené pigmentovaným prírodným olejom.

Presné lepené trámy sa strojovo vysušia na optimálnu úroveň, čo zaistí ich rozmerovú stálosť. Drevo príde na stavbu bez povrchovej úpravy, ktorú si potom každý stavebník volí sám. Tu sú steny upravené pigmentovaným prírodným olejom.
Dano Veselský

Závitové tyče zaisťujú stabilitu a rovnomerné sadanie stavby.

Drevené trámy sú spájané jednak tvarovými (frézovanými) spojmi, ktoré sú typickým prvkom zrubových stavieb, jednak drevenými kolíkmi, ktoré zaisťujú ich stabilitu a presnosť. Navyše, nárožia a ďalšie konštrukcie spevňujú v pravidelných vzdialenostiach skryté oceľové závitové tyče v celej ich výške. Pre zrubové stavby je typické, že spočiatku sadajú za dva roky asi o 2,5 % – počítalo sa s tým preto aj v konštrukcii tohto domu. Napríklad, nad oknami a dverami sú dilatačné medzery a konštrukcia obsahuje posuvné konzoly a koľajničky. Všetko je pritom skryté za lištami a záslepkami. Tieto konštrukčné prvky umožňujú stavbe  hýbať sa a sadať podľa potreby tak, aby nedochádzalo k pnutiu alebo praskaniu dreva. „Do domu sa dá nasťahovať hneď po dokončení, nie je potrebné čakať, kým stavba sadne. Len sa po prvom a druhom roku postaráme o doladenie stavby pomocou závitových tyčí a ďalších konštrukčných prvkov,“ dodáva zástupca značky Kontio. Výsledkom premyslenej konštrukcie je aj vynikajúca tesnosť stavby, ktorá sa overuje Blower door testom. „V tomto dome namerali hodnotu 1,9 h–1, čo je oproti štandardu 4 h–1 vynikajúci výsledok.“ 


Centrom života je tu veľký otvorený priestor, ktorý spája kuchyňu s jedálňou a obývačkou. I keď má dom modernú dispozíciu, podstata a atmosféra tradičného zrubu v ňom ostali zachované.

Centrom života je tu veľký otvorený priestor, ktorý spája kuchyňu s jedálňou a obývačkou. I keď má dom modernú dispozíciu, podstata a atmosféra tradičného zrubu v ňom ostali zachované.
Dano Veselský

Sklenené dvere na terasu zatiaľ tienia iba závesy, časom im pomôže strom: „Na zimu opadá, takže slnko môže svietiť cez celý priestor, čo je veľmi príjemné, navyše sa tým dom pekne vyhreje.“

Borovicové drevo na podlahe nechali tri roky tvrdnúť, teraz ho čaká definitívna povrchová úprava – prebrúsenie a naolejovanie.

Drevo je vždy príjemné – v zime teplé a v lete mierne chladné. A po celý rok na vás pozitívne vplýva jeho energia a vôňa.


Hypokaustová pec veľmi účinne využíva teplo spalín na nahriatie stien z liateho šamotu. Keďže sa neohrievajú priamo, ale sprostredkovane od ohriateho vzduchu v medzerách okolo vedenia spalín, povrch pece nie je taký horúci, aby ste sa popálili, má asi 45 °C. Keby teplota v miestnosti klesla pod nastavenú hodnotu 22 °C, automaticky sa zapne vykurovanie pomocou radiátorov.

Hypokaustová pec veľmi účinne využíva teplo spalín na nahriatie stien z liateho šamotu. Keďže sa neohrievajú priamo, ale sprostredkovane od ohriateho vzduchu v medzerách okolo vedenia spalín, povrch pece nie je taký horúci, aby ste sa popálili, má asi 45 °C. Keby teplota v miestnosti klesla pod nastavenú hodnotu 22 °C, automaticky sa zapne vykurovanie pomocou radiátorov.
Dano Veselský

Debnička brikiet vystačí na kúrenie po celý týždeň.

Len z prírodných materiálov

Už samotné drevo, ktoré je v tomto dome hlavným stavebným materiálom, je na 100 % obnoviteľné a nezanecháva žiadnu uhlíkovú stopu. To znamená, že bilancia vstrebávania a uvoľňovania CO2 je v priebehu jeho životného cyklu na nule. Ekologický prístup majiteľov sa prejavil aj pri výbere tepelnej izolácie. V streche je 30-centimetrová vrstva ovčej vlny, v podlahe a stropoch 20 cm hrubé konopné dosky. V celej stavbe sa pritom nepoužili žiadne plastové izolácie či parozábrany. Drevo, ovčia vlna aj konope sa totiž dokážu veľmi dobre vyrovnať s prípadnou vlhkosťou a účinne ju odpariť. Steny aj podlahy sú natreté prírodným olejom: „Olej vsiakne do dreva a na povrchu nezanechá žiadnu vrstvu ako lak, takže drevo môže dýchať a cítite ho pri dotyku. Veľkou výhodou je aj to, že pri obnove náteru netreba nič brúsiť, stačí len znova natrieť,“ vysvetľuje zástupca značky Ing. Matejčík. 


V kúpeľni na poschodí vytvárajú príjemnú atmosféru drevené steny v pokojnej farebnej kombinácii s pastelovomodrým a bielym obkladom.

V kúpeľni na poschodí vytvárajú príjemnú atmosféru drevené steny v pokojnej farebnej kombinácii s pastelovomodrým a bielym obkladom.
Dano Veselský

Optimálna klíma

Veľmi pozitívny vplyv na vnútorné prostredie má prirodzená schopnosť dreva vyrovnávať vlhkosť – keď je veľmi vlhko, pohlcuje ju, keď je sucho, uvoľňuje ju do prostredia. Vďaka tomu je v dome ideálna vlhkosť vzduchu – 35 až 55 % (zvyčajne 43 %) a ani v sušiarni bielizne sa nevyskytuje pleseň. Podobne je to aj s teplotou. Keďže tvrdé drevo polárnej borovice má približne rovnakú akumulačnú schopnosť ako betón a v zrubovej konštrukcii domu ho je asi 80 ton (plus štyri tony ťažká akumulačná pec), dokáže účinne vyrovnávať teplotné výkyvy. „Väčšinou je v dome okolo 24 °C,“ delí sa o skúsenosti majiteľ domu. „V prechodnom období stačí zakúriť, až keď je chladno viac dní po sebe, a keď v lete trvali horúčavy veľmi dlho, vystúpila teplota maximálne na 28 °C. Nemáme pritom klimatizáciu ani žalúzie, len závesy. Ani v horúčavách tu však nie je zďaleka tak nepríjemne ako v paneláku, pretože steny nesálajú a cez noc sa dá dom otvorenými oknami vyvetrať,“ pochvaľuje si.


Aj v detských izbách a rodičovskej spálni v podkroví je po celý rok príjemne – zabezpečuje to 30 cm hrubá tepelná izolácia v konštrukcii strechy spolu s pomerne veľkou medzerou, ktorou sa spod krytiny účinne odvetráva horúci vzduch v lete aj chladný v zime. Veľmi dobre je izolovaná tiež podlaha, čo pozitívne ovplyvňuje klímu v dome aj spotrebu energie na vykurovanie.

Aj v detských izbách a rodičovskej spálni v podkroví je po celý rok príjemne – zabezpečuje to 30 cm hrubá tepelná izolácia v konštrukcii strechy spolu s pomerne veľkou medzerou, ktorou sa spod krytiny účinne odvetráva horúci vzduch v lete aj chladný v zime. Veľmi dobre je izolovaná tiež podlaha, čo pozitívne ovplyvňuje klímu v dome aj spotrebu energie na vykurovanie.
Dano Veselský

Teplo z drevených brikiet

Keďže do domu nie je privedený plyn, kúria tu drevom a o ohrev vody sa v lete starajú solárne panely. Zvyšok obstará elektrina. Zdrojom príjemného sálavého tepla je tu hypokaustová pec, ktorú si majitelia nechali postaviť na zákazku. Keďže je umiestnená na hranici medzi obývačkou a pracovňou na prízemí a medzi dvoma detskými izbami na poschodí, vyhrieva naraz štyri miestnosti. „Je to sálavé teplo, ktoré je najpríjemnejšie aj najzdravšie,“ vysvetľuje domáci pán. „V zime tu vonkajšia teplota občas klesá aj pod – 25 °C, ale aj v extrémnych mrazoch zakúrime do pece najviac trikrát denne, väčšinou však stačí len raz.“ Podľa energetického certifikátu je dom v kategórii B, jeho skutočná spotreba je však podstatne nižšia. „Podľa výpočtu by sme len na kúrenie mali minúť približne 18 000 kWh ročne,“ hovorí majiteľ. „Reálne je to však asi 2,5 tony brikiet, čo je približne 10 000 kWh a menej než 9 000 kWh elektrickej energie, spolu teda asi 19 000 kWh za rok. To je však vrátane energie potrebnej na chod spotrebičov a osvetlenie. Na bežnú prevádzku bez kúrenia a teplej vody pritom minieme asi 400 kWh mesačne a v lete sa veľa spotrebovalo aj pri stavebných prácach. Navyše, sme piati, z toho tri dievčatá, takže spotreba teplej vody je tu naozaj vysoká a v zime ju ohrieva elektrická špirála. Z toho je jasné, že na kúrenie tu naozaj veľa energie netreba.“


Zrub kopcom pristane rovnako ako poschodie. „Schodov je aj okolo domu dosť a podľa mňa by sa do takéhoto terénu bungalov ani nehodil. Navyše má takto človek lepší výhľad,“ konštatuje domáci pán.

Zrub kopcom pristane rovnako ako poschodie. „Schodov je aj okolo domu dosť a podľa mňa by sa do takéhoto terénu bungalov ani nehodil. Navyše má takto človek lepší výhľad,“ konštatuje domáci pán.
Dano Veselský

Stavanie vo svahu

Začali na jar pred štyrmi rokmi. Keďže dom stojí v prudkom svahu, základy boli pomerne náročným štartom: „Pre statiku sme museli dom založiť až do hĺbky 2 m, na pásoch je potom 50 cm hrubá oceľobetónová doska. Aby sa zabezpečila stabilita svahu, do základov išlo až 100 m3 betónu a množstvo železa,“ vysvetľuje domáci pán. „Ale okolie aj výhľad to kompenzujú,“ usmeje sa. V auguste sa potom mohla firma pustiť do drevostavby. Uzavretá hrubá stavba bola hotová asi za dva mesiace, koncom septembra. „Bol vtedy veľmi daždivý rok, ale drevu to neublížilo – ako zmoklo, tak aj vyschlo,“ pochvaľuje si majiteľ. Nasledovali dokončovacie práce a na Silvestra sa rodinka sťahovala do nového. Najdlhšie trvajú terénne úpravy, ktoré sú vo svahu náročné, avšak nevyhnutné. Domáci pán ich šikovne využil na vybudovanie pivníc pred aj za domom – má tu suché aj vlhké odkladacie priestory na drevo, zeleninu aj na bicykle. V záhrade urobil pre manželku vyvýšené záhony a v hlave má už presné plány aj na zvyšok – kde bude tráva, kde ovocné stromy, jazierka… A ako sa im tu býva? Príjemne. Zatiaľ činorodo a o pár rokov určite aj v zeleni. 

Drevo polárnej borovice obsahuje veľké množstvo živice, ktorá nielen vonia, ale zabezpečuje aj jeho prírodnú konzerváciu. Živica časom tvrdne, takže čím je drevo staršie, tým je tvrdšie a odolnejšie.

Drevo priamo z Fínska

Zruby značky Kontio sa stavajú z masívnych trámov z polárnej borovice. Tieto stromy rastú v extrémnych klimatických podmienkach, preto je tento proces veľmi pomalý. Dôsledkom je husté tvrdé drevo. To je nielen odolným a húževnatým stavebným materiálom, ale má aj schopnosť efektívne regulovať vlhkosť a teplotu v interiéri. Vlhkosť vzduchu v dome sa vďaka tomu pohybuje v ideálnom rozpätí 35 až 50 % . V takomto prostredí sa najmenej množia plesne, vírusy a baktérie. Výborná akumulačná schopnosť masívneho dreva sa zároveň postará o optimálne teplotné podmienky v lete aj v zime.
Všetky domy Kontio sa vyrábajú systémom „just-in-time“ vo Fínsku v továrni Pudasjärvi neďaleko polárneho kruhu – každoročne sa odtiaľ odošle do sveta asi 2 300 zrubových stavieb. Na základe objednávky sa tu dom naprojektuje, vyrobí, zabalí a v stanovenom termíne odvezie na miesto určenia. Tam sa zrub prvýkrát poskladá, čo trvá asi šesť až osem týždňov. Celý proces od odpílenia stromu cez strojové opracovanie a sušenie trámov až po odoslanie domu je pritom automaticky riadený a mimoriadne presný.


Zo Žilinského paneláku utiekli priamo do moderného dreveného zrubu a neľutujú

1424243
Dano Veselský

Dom v kocke

Realizácia: 2010, KONTIO (www.kontio.sk)
Zastavaná plocha: 101 m2
Obytná plocha: 155 m2
Konštrukcia: jednovrstvová, zrubová, z masívnej severskej borovice
Okná: drevené s trojsklom
Strecha: drevená konštrukcia, zateplenie 30 cm ovčej vlny, škridly Tondach 
Založenie: oceľobetónové pásy a doska
Vykurovanie a príprava teplej vody: kombinácia hypokaustovej pece, solárnych panelov a 500-litrovej akumulačnej nádrže Regulus Latento s voskom a 9-kilowattovou elektrickou špirálou 

Kategória: Návšteva
Tagy: drevostavba KONTIO zrub
Zdieľať článok

Diskusia