Schody do súkromného neba

28. 09. 2005
Zdieľať

Vystupujeme po nich do zákutí našich príbytkov, ktoré zväčša poskytujú intimitu rodinným príslušníkom. Tieto miestečka majú svoju jedinečnú atmosféru nedotknuteľnosti a upokojujúceho ticha, ktoré si dovolí prerušiť iba dážď klopkajúci na strechu. Kráčame po schodisku, vzďaľujeme sa od virvaru šedivého dňa a cítime sa ako králi.

Schodisko v dome alebo byte je zaujímavým priestorom. Akoby obohatilo interiér o ďalší rozmer. Jeho funkcia je jasná – umožniť vertikálnu komunikáciu, a to s dôrazom na bezpečné a čo najpohodlnejšie prekonávanie výškových rozdielov. Ak súhlasíme s tvrdením, že bytová architektúra má dvoch rodičov – konštrukciu a dizajn –, žiada sa povedať to isté aj o schodisku. Považujeme ho nielen za srdce interiéru, ale zároveň aj za jeho najzložitejší a najpôsobivejší prvok. Predstavuje ťažisko kompozičného celku, ktorý môže mať podobu izby, chodby, haly, polyfunkčného obývacieho priestoru a pod.

Správny výber schodiska a konečné rozhodnutie bývajú často kameňom úrazu. Nie každý sa dokáže bez problémov zorientovať v bohatej ponuke schodísk. Keď nám odborník povie, že na schodisko sa kladú vysoké nároky, ako tomu máme porozumieť? V prvom rade mal na mysli tri základné požiadavky: bezpečnosť, funkčnosť a estetické zosúladenie s charakterom interiéru. A hneď nám je to jasné. Výstup po schodisku zaťažuje organizmus asi dvakrát viac ako bežná chôdza, musí byť teda aj pohodlné.

Podľa tvaru pôdorysu rozoznávame priamočiare a zmiešanočiare schodiská. Tam, kde je dostatok priestoru, núka sa využiť mimoriadne pohodlné priame schodisko so šírkou 120 cm (prípadne 80 cm) a s výškou stupňov 12 cm. Obídu sa na ňom dvaja ľudia a pre príslušníkov staršej generácie nepredstavuje neprekonateľnú prekážku. Ak zápasíme s priestorom, môžeme sa rozhodnúť napr. pre schody s kruhovým pôdorysom. Tie však neposkytujú také pohodlie. Vlastne vždy sme nútení prispôsobiť svoje predstavy a nároky na schodisko veľkosti miesta, ktoré naň môžeme vyčleniť. Naštastie vzhľadom na rozmanitý výber schodov sa dá nájsť uspokojujúce riešenie. Netreba zabúdať na to, že každé schodisko by malo byť správne osvetlené, dostatočne vetrateľné a nenáročné na údržbu.

Podľa použitého materiálu delíme schodiská na drevené, kamenné, tehlové, betónové, oceľobetónové, kovové a kombinované. A opäť sa musíme rozhodnúť, akému dáme prednosť.

Ideálny materiál – drevo

Na výrobu schodísk je ako stvorené. Možno ho spracovať tak, že bude ozdobou každého interiéru. Vytvára pocit tepla a má veľký dar zútulniť akékoľvek prostredie. Napríklad celodrevené samonosné schodisko – rovné, zatočené, vretenové i s podestou – uspokojí aj toho najnáročnejšieho zákazníka. Na interiérové schody sa používa kvalitne pripravený tvrdý materiál (buk, dub), ktorý je odolný proti opotrebovaniu. Na zábradlie či držadlá stačí cenovo prístupnejšie mäkké drevo, napr. smrek. Jeho štruktúra je síce iná, no s vhodnou povrchovou úpravou nebude rušiť charakter schodiskovej konštrukcie.

Chladný betón

S tvrdením, že betónové schodisko je relatívne lacné, možno v zásade súhlasiť. Na rozdiel od celodreveného ušetrí nemalé finančné prostriedky. Aby však nepôsobilo ako ťažkopádny monolit a neznehodnotilo estetický dojem z interiéru, treba ho citlivo dotvoriť. Dobrým riešením je obklad betónového základu iným materiálom, vhodné je napr. drevo. Navyše – takéto schody nevŕzgajú a nedunia pod váhou krokov.

Elegancia ocele

Oceľový základ zaručuje schodom prakticky „nesmrteľnosť“. Konštrukcia sama osebe pôsobí ľahko a vzdušne. Ide o materiál, ktorý umožňuje zaujímavé tvarové riešenia a v spojení napr. s drevom, mramorom, žulou či sklom ponúka nápadité a elegantné kombinácie. Pri luxusných schodiskách sa uplatňuje antikoro, druh nehrdzavejúcej ocele. Má vysokú pevnosť, stabilný povrch, je mimoriadne odolné a nevyžaduje údržbu. Mnohí ho označujú za materiál budúcnosti.

Modulové schodiská

Ponúkajú jednoduché riešenie v cenovo prijateľných reláciách. Základom tohto typu schodov môžu byť kovové moduly. Najskôr sa zložia a potom zoskrutkujú do potrebného tvaru. Výsledkom je samonosná oceľová kostra. Prostredníctvom začiatočného a konečného modulu sa ukotví do nosných prvkov stavby – do prekladov, podláh, nosných múrov a pod. Na takto zostavené moduly sa do ich kotviacich dosiek upevnia schodiskové stupne. Pri dodržaní určitých zásad si záujemca môže navrhnúť tvar vlastného schodiska sám, a ak je zručný, dokáže ho aj poskladať a nainštalovať, čím výrazne ovplyvní celkové náklady.

Pre aké schodisko sa rozhodnúť, aby bol výstup a zostup po ňom pohodlný? Kde ho presne umiestniť, aby neprekážalo? Z akého materiálu si ho dať zhotoviť? Otázky by ste mali smerovať na špecializovanú firmu, ktorá ponúka programy zamerané na navrhovanie, výrobu a montáž schodov, a zveriť sa jej do rúk. Dobrým pomocníkom počas rozhodovania je pre zákazníka počítačová vizualizácia budúceho schodiska. Získa o ňom dokonalý obraz, vidí ho, a tak sa nemôže stať, že jeho predstava schodiska a predložený návrh sú zrazu dve úplne rozdielne veci.

Najpoužívanejšie materiály

Zábradlia:


  • oceľ, chróm, mosadz,


  • celodrevené s rozlične frézovanými či sústruženými stĺpikmi,


  • výplň zábradlia: sklo, tenké oceľové laná, konopné povrazy a pod.
Stupne (schodnice):


  • drevo (buk, dub, jaseň, javor, čerešňa, orech, tík, červený smrek, borovica, jelša, breza),


  • sklo (pevné vrstvené, priesvitné, pieskované),


  • keramika,


  • kov (oceľ, hliník),


  • žula, mramor.

Kategória: Navrhovanie interiéru
Tagy: sch schodisko schody
Zdieľať článok

Diskusia