Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

27. 02. 2015
Zdieľať

Bežne ľudia postupujú tak, že najprv postavia dom a potom zvyšok. My sme začali netradične a ešte pred výstavbou svojho slameného domu sme si vytvorili zeleninovo-bylinkovo-kvetinovú záhradu.

Zorganizovali sme workshop pre ľudí, ktorých rovnako ako nás zaujíma zakladanie permakultúrnej záhrady. Workshop vytvoril priestor na barter – ľudia sa naučili, ako na to, a my sme mali pomocníkov na vybudovanie záhrady. 


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515921
www.lifereset.sk

NEMECKÁ KOPA

Workshopu predchádzala dvojtýždňová príprava a zháňanie materiálov – slamy, sena, zeme, dreva, kamenia, hnoja, tyčí, kartónov… Deň predtým sme urobili potrebné prípravy. Vytýčili sme jednotlivé záhony podľa zakresleného návrhu aj chodníky (podľa štandardov – 70 cm, aby sme prešli s fúrikom). Šírku záhonov sme nadimenzovali doslova na mieru – podľa rozpätia mojich a manželových rúk. Prečo? Výhodou vyvýšených záhonov oproti klasickým záhradným hriadkam je, že do takýchto záhonov človek nevstupuje, pretože do nich z oboch strán dočiahne rukami – pri pletí, oberaní i sadení. Nepošliapanú pôdu netreba okopávať.

1. zásada: V našej záhrade nemusíme okopávať! 


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515923
www.lifereset.sk

„Včera sme predpripravili základy na záhony a bager urobil do zeme ryhu na záhon zvaný nemecká kopa. Do nej nahádžeme staré konáre a drevo. Postupne budeme vytvárať vrstvy, čo nám vytvoria kopu,“ vysvetľuje Patrícia Černáková, permakultúrna dizajnérka, ktorá nám s naším projektom pomáha, a ukazuje na ďalšie materiály, čo použijeme – seno, hnoj, zem a ako poslednú vrstvu slamu. Tou záhon namulčujeme. Záhon, kopa, má väčšiu plochu ako rovina s tým istým pôdorysom, získame teda viac miesta na sadenie.

2. zásada: Nemusíme mať nekončiace riadky zeleniny. 


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515909
www.lifereset.sk

Ľudia sa hneď chytajú roboty a lámu konáre na malé kusy, aby nevytŕčali zo záhonov. Konáre a hnilé drevo budú v záhone slúžiť ako špongia, ktorá sa po daždi napije a postupne ho bude zásobovať vlahou. Rozkladom vznikne veľmi kvalitný humus a teplo, ktoré je prínosné pre rast rastlín. Spolu so senom a hnojom vznikne o niekoľko rokov veľmi kvalitná pôda na sadenie, čo my, vlastníci sadu, v ktorom je tuhá, ílovitá pôda, oceňujeme. Pri zúrodňovaní a zakladaní štandardnej záhradky by sme museli urobiť výkop a navoziť tony kvalitnej zeme. 


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515911
www.lifereset.sk

KĽÚČOVÉ DIERKY

„Záhon sa má točiť okolo nás a nie my okolo neho. Stačí stáť na jednom mieste a otáčať sa okolo vlastnej osi. Všade máte záhon poruke. Je to časová, energetická aj priestorová efektivita,“ vysvetľuje dizajnérka Patrícia a názorne vstupuje do kľúčovej dierky, ktorej tvar vytvorila spolu s účastníkmi workshopu zo starých škridiel. Záhon s okrúhlymi tvarmi nádherne zapadá do priestoru. Žiadne nekončiace línie hriadok ako v klasickej záhrade.

3. zásada: Nemusíme mať záhradu skrytú ďaleko za domom. Netreba chodiť ďaleko a každý deň môžeme pozorovať jej život. 


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515927
www.lifereset.sk

Druhá skupina ľudí pracuje na vyplnení záhonu. Dve ženy ukladajú naspodok kartón, ktorý zabráni prerastaniu trávy. Trávnik nemusíme prácne odstraňovať. Muži zvážajú fúrikmi do záhona zeminu a tenkú vrstvu hnoja. Dospelí aj deti nosia navrch slamu. Paťa vysvetľuje význam mulčovania: „Nikde v prírode nie je prirodzené, aby zem bola odkrytá. Takýto stav je pre prírodu katastrofálny, keď dôjde k erózii pôdy alebo pôdu zničia záplavy či požiar. Presne tak pôsobia na prírodu aj okopané hriadky v záhrade.

Prvé, čo môže záhrada proti tomu urobiť, je vyslať takejto pôde pomoc odolných a prispôsobivých výsadkárov do prvej línie – väčšinou pýr a inú burinu. Ak si to prenesieme do ľudského sveta, pýr predstavuje mierovú misiu, ktorá má na starosti dostať krajinu do pôvodného stavu, zastabilizovať ju. Hneď ako začne na tomto kúsku zeme rásť aj niečo iné, trávnik, bylinky, zelenina, postupne sa zem zelení a výsadkári ustupujú ako mierové sily.

Ľudia však hneď siahnu po postrekoch a likvidujú ich ako burinu. Okopávaním si pridávajú prácu navyše, pretože príroda na postihnuté miesto vždy vyšle svojich výsadkárov. Preto je najlepšie každý záhon namulčovať. V našom prípade slamou. Zem sa zakryje, nevyrastie nám tam burina, slama sa rozkladom zmení na humus, navyše udrží vlhkosť, teplo a zabráni erózii najvzácnejšej vrchnej vrstvy pôdy.“

4. zásada: Neplieť.

5. zásada: Menej polievať.


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515917
www.lifereset.sk

BYLINKOVÁ ŠPIRÁLA

Patrícia zastáva názor, že všetko, čo je na pozemku, tam má aj zostať a využiť sa. Napríklad staré konáre či ílovitá pôda z výkopu. Tú nám bager zložil priamo na mieste bylinkovej špirály. A tak vznikol kopec. „Postavím sa na vrchol tejto kopy hliny a skontrolujem, či od stredu po vytýčenú hranicu budúcej špirály dodržiavame presný kruh,“ premeriava Paťa.

Všetko sedí na centimeter presne aj s nákresom dizajnu. „Minimálna improvizácia. Všetko do seba zapadá ako zadok na…“ konštatujem s radosťou. Chlapi nosia veľké kamene, ktorými tvarujú špirálové stúpanie na kopci hliny. Jeden z účastníkov sa pýta: „Nemali by sa najprv dávať kamene a potom ich dosypávať hlinou, aby vznikla špirála?“

Paťa pohotovo reaguje: „Kamene neslúžia na to, aby držali tvar špirály. Tá vzniká z kopy hliny. Je to neefektívne postupne dosypávať kamene a vytvárať vrstvy, a to hlavne preto, že ich funkciou je, aby kopec spevnili a akumulovali teplo.“

Práve akumulácia tepla je dôležitá pri vytváraní jednotlivých mikroklím v špirále. Aby sme dosiahli rozpätie, ktoré je schopné zabezpečiť rast rastlín od cesnaku medvedieho, ktorý nájdeme len v lese a nie uprostred lúky, až po šalviu, oregáno a levanduľu, ktoré milujú teplo, musí mať špirála aj riadny priemer. Tá naša má 6 m. „Pri takomto priemere už dokážete zabezpečiť samostatný život byliniek,“ zdôrazňuje Patrícia.

6. zásada: Jednoducho sa netreba toľko starať.


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515915
www.lifereset.sk

HMYZÍ HOTEL A KVETINY

Znie to skoro ako bezúdržbová záhradka. Netreba okopávať, lebo po nej nešliapeme. Netreba dlhé role, ktoré musíme schovať na zadný dvor, lebo tá naša má prirodzený organický tvar a je krásna. Netreba toľko plieť, lebo burina sa ťažko dostane cez namulčovanú pôdu. Netreba toľko polievať, lebo vlhkosť udržuje slama. Hm? Nevýhody?

Založenie vyvýšených záhonov je určite náročnejšie ako skopať záhradu a nasadiť rastliny. No kým okopávanie treba robiť každý rok, vyvýšený záhon založíte len raz. A keď máte k tomu ďalších 30 ľudí dobrej vôle, ktorí vám s tým pomôžu, zvládnete to aj za jeden deň! 


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515913
www.lifereset.sk

K dokonalosti našej záhrady chýbali ešte kvetiny a užitočný hmyz. Tie sa postarajú o rovnováhu v záhradnom ekosystéme a predíde tak sa invázii škodcov. Do mesiaca od vytvorenia záhonov vznikne pri kľúčovej dierke ešte jeden s pôvodnými slovenskými kvetinami, aké poznáme z predzáhradiek našich starých mám. Taký, o ktorý sa tiež netreba extra starať, pretože sú v ňom trvalky.

Záhradné architektky Monika Gálová a Lucia Kováčová ich vybrali a posadili tak, aby kvitli od jari do jesene a navzájom sa symbioticky dopĺňali. Kvetiny lákajú užitočný hmyz. Aby si bzučiaci návštevníci po náročnej práci oddýchli, vyrobili sme im s manželom hmyzí hotel a napájadlo. Netradičné? Áno, no vďaka tomu máme už výborné výsledky – prvú úrodu, nádhernú záhradu, v ktorej trávi hodiny celá naša rodina. Vychutnávame si jej atmosféru. 


Ešte pred výstavbou slameného domu si vytvorili permakultúrnu záhradu

1515929
www.lifereset.sk

Kategória: Ekolife
Tagy: lifereset permakultúra záhrada životný štýl
Zdieľať článok

Diskusia