Pod podlahou

Povzdychy a nostalgické zamyslenia nad historickou krásou a kvalitou podláh, ktoré sú po desaťročia či storočia položené v historických budovách či domoch našich babičiek a prababičiek, sú dnes prehlušené požiadavkami súčasnej rýchlej doby na pohodlie a estetiku získané v čo najkratšom čase. Všetci sa dnes ponáhľajú, a to je niekedy na škodu veci. Novú generáciu dnes 30- či 40-ročných (ktorí stavajú alebo prerábajú byt či dom) už nezaujímajú argumenty o celoživotnosti a nesmrteľnosti podlahy. Nepotrebujú podlahu na tridsať, päťdesiat alebo sto rokov. Žijú oveľa rýchlejšie a energickejšie. Žijú vo svete rýchlych zmien. Nevedia a ani neriešia, čo bude o dvadsať rokov, ktoré považujú za horizont pri uvažovaní o podlahe. No aj keby chceli vymieňať vzhľad podlahy každý rok, to, čo sa nachádza pod nášľapnou vrstvou, meniť nemusia, ak je to kvalitne navrhnuté a zrealizované.

To čo vidno, je iba nášľapná vrstva

Vlastná podlaha je tvorená:

• nášľapnou vrstvou, čo je vrchný povrch podlahy, s ktorým sme v bezprostrednom kontakte;

• roznášacou vrstvou, ktorá má za úlohu rozložiť zaťaženie podlahy na väčšiu plochu;

• izolačnou vrstvou, ktorá má funkciu ochrannú (tepelnoizolačnú, zvukovoizolačnú, hydroizolačnú a podobne).

Tieto tri vrstvy tvoria základnú skladbu konštrukcie podlahy, ktorá však môže by ovplyvnená konkrétnymi podmienkami v miestnosti, do ktorej je podlaha určená. Niektorú vrstvu však možno vynechať, prípadne položiť nášľapnú vrstvu priamo na stropnú konštrukciu.

Základné požiadavky na podlahy: mechanická odolnosť – úlohou podlahy je preniesť zaťaženie v miestnosti do konštrukcie stropu. Podlaha by mala byť pevná v tlaku, odolná proti nárazu, sústredenému zaťaženiu (napríklad pri dlhodobom zaťažení nábytkom) a proti obrusu; tepelnotechnické parametre – dôležité je, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo únikom tepla z vykurovanej miestnosti a naopak, v spolupôsobnosti s celou konštrukciou stropu. Medzi jednotlivými vrstvami podlahy by nemalo dochádzať ku kondenzácii vodnej pary; akustické požiadavky – stropná konštrukcia oddeľujúca dve miestnosti nad sebou spolu s podlahou musí byť schopná zabrániť prenikaniu zvuku vzduchom (vzduchová nepriezvučnosť) a musí tmiť zvuk, ktorý sa šíri vlastnou hmotou všetkých vrstiev stropu a podlahy (kročajová nepriezvučnosť). Vzduchovú nepriezvučnosť môžeme zlepšiť zvýšením hmotnosti celej konštrukcie stropu, aj pomocou ťažkej podlahy, a kročajovú nepriezvučnosť zlepšíme oddelením nášľapnej vrstvy od pevného pokladu zvukovou izoláciou; odolnosť proti vode – priestory, v ktorých môže na podlahu dlhodobejšie pôsobiť voda, napríklad kúpeľňa, musia byť chránené hydroizolačnou vrstvou; bezpečnosť – predovšetkým nesmie byť šmykľavá a nášľapná vrstva musí byť bez výškových rozdielov a nerovností, aby nevznikli miesta večného zakopávania.

Dnes je populárna plávajúca podlaha

Mnohí pokladajú plávajúcu podlahu za druh podlahy a najčastejšie si pod týmto pojmom predstavujú iba laminátovú podlahu. Ide však o typ konštrukcie, ktorej princíp spočíva v tom, že nie je pevne spojená so stropom a stenami, kde ostáva dilatačná škára zakrytá lištami. Pomocou tejto dilatácie sa vyrovnávajú objemové rozdiely podlahy pri kolísaní vlhkosti vzduchu v miestnosti. A tu je dôležité, aby sa ani vrstvy pod nášľapnou vrstvou v nijakom prípade nepripevňovali k podkladu (nelepili, nepribíjali). Musia na podklade voľne plávať – a to je vysvetlenie názvu plávajúca podlaha. Ak by boli vrstvy podlahy pevne spojené s podlahou, pri zvýšenej vlhkosti by sa materiál roztiahol a podlaha by sa deformovala. Takže plávajúca nie je len laminátová podlaha.

Ak sa pustíte do výmeny podlahy a rozhodli ste sa pre plávajúcu konštrukciu, dôležité je, aby ste mali podklad, dnes najčastejšie železobetónový strop, suchý a rovný. Na podklad sa ukladá parotesná zábrana z PE fólie, jednotlivé pásy sa majú prekrývať asi 20 cm a utesniť lepiacou páskou. Ak je pôvodná podlaha z PVC alebo z linolea, nemusí sa strhávať a môže slúžiť ako parozábrana, ale len za predpokladu, že nie je poškodená. Textilnú podlahovinu je vhodnejšie odstrániť, nikdy sa na ňu nesmie položiť fólia, pretože je tu veľké riziko vzniku pliesní. Na parozábranu ide zvuková izolácia proti krokovému hluku, čo je väčšinou rohož z minerálnych vláken hrubých asi jeden milimeter. Táto vrstva býva často súčasťou nášľapnej vrstvy moderných laminátových alebo drevených lamelových podláh.

Na slovenskom trhu je dosť prekvapujúci fakt, že predajcovia podlahovín, či už drevených, keramických alebo laminátových, nevedia poradiť zákazníkom, čo si majú dať pod konkrétny typ podlahy. Aké vrstvy by mali byť pod podlahou v konkrétnej miestnosti určenej na konkrétne účely. Väčšinou presmerujú svoju odpoveď na stavené firmy. Prečo? Veď ak si chceme vymeniť podlahu v byte alebo v rodinnom dome bez väčších stavebných zásahov, prvé, čo urobíme, je návšteva predajní s podlahovinami. Bolo by celkom fajn, keby tam sedeli ľudia, ktorí vedia poradiť pri výbere podlahy komplexnejšie, aj s tým, čo by bolo najvhodnejšie ako podklad, a nie iba aké má vlastnosti samotná nášľapná vrstva.

Aj s keramickou dlažbou je to ináč

Čoraz častejšie sa upúšťa od klasického kladenia dlažby do cementovej malty, pretože na trhu je už veľké množstvo lepidiel, ktoré prácu urýchľujú a sú spoľahlivé. Dôležité je vybrať ten správny druh lepidla podľa typu podkladu. Podklad musí byť rovný a suchý. Ak je povrch podkladu, najčastejšie betón, hrboľatý alebo má preliačiny, musí sa pred položením dlažby vyrovnať. V súčasnosti sa na to najčastejšie používa samonivelačná zmes (čiže samovyrovnávacia zmes), pomocou ktorej sa dá podklad rýchlo a jednoducho vyrovnať. Po niekoľkých hodinách je podlaha pripravená na lepenie dlažby. Takýto mokrý proces však nie je vhodný, ak podklad tvorí drevená podlaha. Tu sa na spevnenie a vyrovnanie používajú drevovláknité dosky hrubé minimálne 12 mm, ktoré sa k drevenej podlahe pritlčú a na ne sa lepí dlažba.

Znovuobjavenie povlakových podláh

Sú to vlastne plastové a textilné podlahoviny. Podlahovina z PVC alebo linoleum, ktoré si v bytovom interiéri získavajú čoraz väčšiu obľubu, sa väčšinou lepia priamo na podklad, ktorý musí byť suchý a rovný. Nie sú však vhodné do nepodpivničených miestností bez izolácie proti zemnej vlhkosti a ani na podlahové vykurovanie, ktorého teplota trvalo presahuje 30 °C. Na bežné nízkoteplotné podlahové vykurovanie je vhodná. Ak sa chystáte položiť PVC podlahu alebo linoleum na drevenú podlahu, vrstvy pod povlakom by mali okrem izolácie proti zemnej vlhkosti a parozábrany obsahovať aj drevovláknité dosky a na ne sa prilepí povlaková podlaha. Textilné podlahoviny – zjednodušene koberce – sú stále obľúbené, pretože vytvárajú v interiéri príjemnú atmosféru. Sú aj tepelným izolantom a zlepšujú i kročajovú nepriezvučnosť stropu. Nevýhodou je náročnejšia údržba a fakt, že sú zdrojom alergénov. Ako pri všetkých podlahách aj tu musí byť pred položením podklad suchý, rovný, a ak ho tvorí betón, nemusia na ňom byť ďalšie vrstvy. Ak je podkladom drevená podlaha, pred položením kobercov platia rovnaké zásady ako pri podlahách z PVC.

82688

Teplo od podlahy

Podlahové vykurovanie patrí medzi štandardné vybavenie nových rodinných domov a bytov. Ani drevená podlaha na vykurovanom podklade už nie je len výmysel investora, ale bežnou realitou. Ak sa rozhodnete pre tento spôsob vykurovania, je dôležité rozmyslieť si, či to bude elektrické vykurovanie, ktoré potrebuje podstatne menšiu hrúbku vrstvy určenej na umiestnenie vykurovacích rohoží, alebo to bude teplovodné, pri ktorom sa musí počítať s hrúbkou betónovej mazaniny aspoň 45 mm plus priemer vykurovacích rúrok. To znamená spolu minimálne 10 až 12 cm, s ktorými treba rátať pri vrstvách podlahy. Elektrické rohože sú hrubé len okolo 2,5 až 3,5 mm, takže sú vhodné aj pre rekonštrukcie bytov a môžu sa umiestňovať aj priamo na pôvodnú podlahu pod novú nášľapnú vrstvu. Pri podlahovom vykurovaní sa na podkladový betón najprv položí tepelno-akustická izolácia, na ktorú príde hydroizolačná fólia proti zatekaniu do škár. Pri niektorých systémoch môže plniť funkciu hydroizolácie aj tepelnoreflexná fólia, ktorá má zároveň význam aj pri znižovaní úniku tepla smerom dole.

Akustickú a tepelnú izoláciu dodávajú výrobcovia aj ako základnú dosku podlahového vykurovacieho systému. Vonkajšie hrany dosky sú profilované a pri ukladaní do seba pevne zapadajú, čím vytvoria súvislú izolačnú vrstvu, bez zvukových mostov. Na hydroizolačnú vrstvu idú vykurovacie rúrky, ktoré sa zalejú vrstvou betónovej mazaniny. Poslednou vrstvou je podlahová krytina ako nášľapná vrstva.

Nech si zvolíte ktorýkoľvek typ podlahy, pri každej je dôležité, aby bola položená na kvalitnom suchom a rovnom podklade, ktorý je prispôsobený konkrétnym podmienkam. Pretože aj tá najdrahšia drevená či keramická podlaha bude nepríjemná a rýchlo sa znehodnotí, ak na ňu odspodu pôsobia vlhko a nerovnosti.

Rýchly rozvoj technológií v oblasti stavebných materiálov sa nevyhol ani podlahovým zmesiam. Ľahké cementové peny a liate potery na báze síranu vápenatého (anhydritu a alfa sadry) vytláčajú vďaka svojim dobrým vlastnostiam cementové potery.
Ako vyzerá ich použitie?

82676		82680
1 Suchý, rovný a vyčistený podkladový betón pripravený na uloženie vrstiev podlahy		2 Dôležitá je dilatácia pri stenách.
82687		82677
3 Na separačnú vrstvu sa nanesie vrstva liateho poteru hrubá asi 30 mm. Dá sa tu teda ušetriť 30 až 40 mm z hrúbky podlahy oproti cementovému poteru.		4a Ako tepelná izolácia sa môžu použiť minerálne dosky …
82679		82681
4b … alebo polystyrénové dosky		5 Na tepelnú izoláciu ide separačná vrstva – fólia.
82682		82683
6 Separačnú vrstvu môže tvoriť aj kroková izolácia.		7 Hotová podlaha z liatych zmesí, pripravená na kladenie nášľapnej vrstvy.
82684		Liate potery na báze síranu vápenatého predstavujú novú generáciu podlahových hmôt určených do novostavieb aj na rekonštrukcie. Výhodami sú rýchle a bezproblémové kladenie, minimálne objemové zmeny a kvalitný povrch. Do kúpeľne a kuchyne sa musí povrch poteru chrániť izoláciou.