Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

26. 06. 2008
Zdieľať

Globálne otepľovanie a klimatické zmeny konečne nútia ľudstvo nielen zamýšľať sa, ale aj robiť niečo preto, aby sa tento stav nezhoršil. Podobne ako v automobilovom priemysle, kde sa prioritou vývojových stredísk stalo znižovanie spotreby palív a využívanie alternatívnych zdrojov, ktoré nezaťažujú ovzdušie, aj stavebníctvo reaguje na súčasný stav životného prostredia nízkoenergetickou a ekologickou výstavbou.

Rozdelenie rodinných domov z hľadiska energetickej náročnosti


Štandardný rodinný dom
– energetická potreba 100 – 195 kWh/m2 za rok, postavený z bežne používaných materiálov bežnými stavebnými postupmi.


Energeticky úsporný dom
– energetická potreba 50 – 70 kWh/ m2 za rok dosiahnutá:

  • zvýšením tepelnoizolačných hodnôt obvodových konštrukcií a ich stykov,
  • využitím úsporného konvenčného vykurovacieho systému (radiátory),
  • využitím solárnych prvkov.

Nízkoenergetický dom – energetická potreba 15 – 50 kWh/ m2 za rok dosiahnutá:


  • použitím kvalitnej masívnej tepelnej izolácie obvodového plášťa,
  • využitím mechanického regulovaného vetrania s rekuperáciou tepla,
  • využitím nízkoteplotného vykurovania,
  • využitím solárnych prvkov.

Energeticky pasívny dom – energetická potreba 5 – 15 kWh/ m2 za rok dosiahnutá:


  • dokonalým tepelnoizolačným obalom domu,
  • vzduchotesnosťou obalu domu,
  • využitím mechanického vetrania s rekuperáciou tepla,
  • bez konvenčného vykurovania (využitie solárnych prvkov nie je opodmienkou).

Nulový dom – energetická potreba 0 – 5 kWh/ m2 za rok.
Za spotrebu energie sa v takomto dome neplatí nič, pretože si v lete vyrobí výlučne z obnoviteľných zdrojov taký nadbytok energie, aký v zime spotrebuje. Tepelná energia sa získava pomocou veľkoplošných slnečných kolektorov a uchováva sa v zásobníku teplej vody s objemom 3000 až 10 000 litrov alebo sa využívajú veľkoplošné fotovoltické panely napojené na verejnú sieť, ktorá slúži ako sezónny zásobník (v zime sa odberom elektrickej energie zo siete pokrýva zvyšková potreba tepla v dome).







Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154184

Základným predpokladom žiadaného efektu všetkých opatrení znižujúcich spotrebu energie, je účinná tepelná izolácia celého domu. Príklad zateplenia šikmej strechy v mieste styku strešnej roviny a obvodovej steny. (Isover)






Požadované hodnoty súčiniteľa prestupu tepla U(W/ m2K)


































f

STN platná do roku 2002


Súčasne platná STN


Nízkoenergetický dom


Pasívny dom


strecha


0,32


0,2


0,15


0,1


obvodové múry


0,46


0,32


0,25


0,15


podlahy


0,4


0,25


0,18


0,15


okná


2


1,7


1,3


0,8





Ako začať?

Úplne na začiatku je výber vhodného pozemku a lokality (najmä s ohľadom na oslnenie a možnú orientáciu domu). Dôležité je predovšetkým smerovanie svahu na slnečnú stranu a poloha domu na svahu. Teploty vzduchu v údolných polohách a na vrcholoch kopcov bývajú nižšie ako v chránených polohách a na južných svahoch.
V údolných oblastiach sa môžu vplyvom klesania studeného vzduchu hlavne v noci vytvárať jazerá studeného vzduchu, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie na vykurovanie domu.
V husto zastavaných plochách sídel môže byť naopak teplota vzduchu až o 10 °C vyššia ako vo voľnej krajine.








Nízkoenergetický dom optimalizuje obytný komfort, kvalitu stavebných konštrukcií, energetickú a finančnú úspornosť a ochranu životného prostredia. To znamená, že umiestnením na pozemku, použitými materiálmi, spôsobom výstavby a vykurovacím systémom sa minimalizujú prevádzkové náklady a nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Nízkoenergetický dom potrebuje na vykurovanie na meter štvorcový úžitkovej plochy okolo 15 až 50 kWh energie – na porovnanie, moderný dom postavený štandardným spôsobom potrebuje na prevádzku dvoj- až trojnásobné množstvo energie.



Nasledovať by mal kvalitný návrh domu, pri ktorom hneď od začiatku spolupracuje architekt so stavebnými inžiniermi z oblasti stavebných konštrukcií a vykurovania. To znamená vytvoriť koncepciu, v ktorej sa prepoja rôzne opatrenia na dosiahnutie úspory energie. Dôležitá je napríklad tvarová jednoduchosť a kompaktná forma domu, s malým počtom výstupkov, ník či vikierov – na rovnaký objem domu, ktorý treba vykúriť, tak pripadá menšia vonkajšia ochladzovaná plocha, a teda aj menšie straty prestupom tepla. Jednoduchá forma znižuje aj počet kritických miest, kde by mohli vzniknúť tepelné mosty.









Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154179


Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154180


Jedným z najcitlivejších miest napojenia spodnej stavby na hornú je sokel, ktorý spája základy s obvodovým múrom, preto pri riešení tohto detailu nemožno zabudnúť na kvalitnú tepelnú izoláciu. Podstatnú úlohu zohráva vhodný spôsob jej uloženia.








Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154181

Pri správnom riešení je dôležité, aby sa tepelná izolácia končila až na hornej hrane sokla, prípadne aby sa napájala priamo na zateplenie obvodových stien.
(Z. Svoboda)






Sedem zásad pre nízkoenergetický dom
Výstavba nízkoenergetického domu neznamená len zateplenie a inštalovanie slnečných kolektorov či tepelného čerpadla, ale aj niekoľko ďalších zásad, ktoré výrazne prispejú k zníženiu výslednej sumy na účte za energiu. Ktoré sú to?

1. Umiestnenie domu s ohľadom na miestnu klímu, terén, jeho orientáciu na svetové strany a vegetáciu.

2. Využitie slnečnej energie pomocou pasívnych solárnych prvkov a systémov, ako sú napríklad veľké južne orientované okná, zimné záhrady, stenové systémy, premenlivá protislnečná ochrana a letná tepelná ochrana proti prehrievaniu budovy.

3. Vysoká tepelná ochrana obvodového plášťa  (podlahy, steny, strechy, okná a dvere) a dôsledné  tepelnoizolačné opatrenia vo všetkých detailoch (bez tepelných mostov).

4. Regulované  vetranie podľa aktuálnych potrieb, čiže mechanická výmena vzduchu spojená s odbúraním škodlivín vo vnútornom prostredí, s minimálnymi energetickými stratami a spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu a dostatočnou vzduchotesnosťou obvodového plášťa.

5. Účinná, efektívna a k prírodným zdrojom šetrná výroba tepla, využitie obnoviteľných zdrojov energie, využitie odpadového tepla, (pre nízku spotrebu tepla nepotrebuje vysokovýkonné zariadenia na vykurovanie, vhodné sú napríklad tepelné čerpadlá).

6. Využitie nízkoteplotného vykurovacieho systému a prídavné využitie slnečnej energie prostredníctvom aktívnych solárnych a iných alternatívnych zariadení na úsporný ohrev teplej vody.

7. Správne „používanie“ nízkoenergetického domu a efektívne využívanie elektrického prúdu (energeticky úsporné osvetlenie a domáce spotrebiče).




Z čoho postaviť nízkoenergetický dom?

Nízkoenergetický dom možno postaviť rôznymi stavebnými systémami z takmer každého bežného stavebného materiálu. Pri masívnych konštrukciách je to napríklad klasická pálená tehla, pórobetón, betón. Na dosiahnutie parametrov nízkoenergetického domu je potrebné masívnu konštrukciu zatepliť tepelnou izoláciou (jej hrúbka sa určuje výpočtom, orientačne však možno počítať s 15 až 25 cm).











Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154185


Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154187


Na výstavbu nízkoenergetického domu možno použiť všetky bežne dostupné stavebné materiály a systémy – od masívnych konštrukcií (napríklad tehla alebo  pórobetón) až po ľahké stavebné systémy.










Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154182


Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154183


(Wienerberger)


(Bienhaus)





Skladba obvodovej steny nízkoenergetického domu sa dá vytvoriť rôznymi technickými riešeniami, ktoré možno zhrnúť do piatich konštrukčných druhov:

  • Murivo s kontaktným zatepľovacím systémom (takzvaným tepelným obalom, vytvoreným vonkajšou tepelnou izoláciou a ušľachtilou omietkou);
  • murivo so zavesenou fasádou (murivo s vonkajšou tepelnou izoláciou a s vonkajším obkladom s prevetrávanou vzduchovou vrstvou);
  • dvojplášťové murivo (s tepelnou izoláciou umiestnenou v medzere medzi dvoma plášťami);
  • ľahká rámová konštrukcia s výplňou (drevená nosná rámová konštrukcia s tepelnou izoláciou a obojstranným opláštením);
  • ľahká vrstvená stena (na báze vrstvených panelov vyrobených z niekoľkých vrstiev dosiek a s prídavnou tepelnou izoláciou).











Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154188


Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154189


Pri výstavbe nízkoenergetického domu treba dosiahnuť súčiniteľ prechodu tepla obvodového plášťa domu (stien, strechy, okien, dverí…) U= 0,15 – 0,25 W/(m2.K), čo zodpovedá podľa druhu konštrukcie približne 15 až 25 cm hrubej tepelnej izolácii.


Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154190


Plytvanie už nie je v móde: 1. časť

154191







Vláda schválila príspevok pre domácnosti 3000 korún na meter štvorcový solárnych kolektorov alebo 25 percent z ceny kotla na biomasu a ministerstvo hospodárstva má vypracovaný program na využitie biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, plánovaných 100 miliónov korún však z rozpočtu nedostalo. Podporu pribrzdili úsporné opatrenia na splnenie maastrichtských kritérií, potrebných na prijatie spoločnej meny eura, a spustenie programu závisí od príjmov štátneho rozpočtu.







Od 1. januára 2008 musia mať všetky novopostavené budovy, skolaudované po tomto dátume, energetický certifikát, vystavený na základe energetického auditu. Označenie domov podobné energetickým štítkom na elektrických spotrebičoch, jasne ukáže energetickú náročnosť budovy a predpokladá sa, že výrazne ovplyvní ceny nehnuteľnosti. Samozrejme, lepšie na tom budú domy s nízkou potrebou dodávaných energií.


Kategória: Materiály
Tagy: nízkoenergetický dom
Zdieľať článok

Diskusia