Ako spraviť drevostavbu čo najúspornejšou

16. 03. 2017
Zdieľať

Obľúbenosť drevostavieb stúpa nielen vďaka ich rýchlej výstavbe, ale aj preto, že vytvoriť v nich nízkoenergetický režim je oveľa jednoduchšie ako pri murovaných domoch. O tom, koľko energie svojim majiteľom ušetria, rozhoduje v podstatnej miere aj typ a hrúbka tepelnej izolácie na vonkajšej obálke domu. Prečítajte si, ako na to.

Pri drevostavbách si môžeme vyberať medzi nízkoenergetickými, pasívnymi alebo až nulovými domami. Líšia sa od seba práve izolačnými materiálmi a ich hrúbkou v jednotlivých konštrukciách. 

Každá stavba sa začína základovou doskou. Realizácia základu prebieha podľa náročnosti stavby a terénu približne 3 až 4 týždne. Súbežne s ňou sa v halových priestoroch vyrábajú konštrukčné časti domu, ktorými sú obvodové steny, priečky, stropy alebo krov. Po vyzretí základu sa na mieste zmontujú všetky spomenuté konštrukčné prvky. Sendvičové drevostavby majú oproti murovaným domom lepšie tepelnoizolačné vlastnosti pri rovnakej hrúbke obvodovej steny. Je to najmä vďaka tomu, že takmer celú hrúbku plášťa domu tvorí tepelná izolácia, ktorá udrží teplo lepšie ako bežne používané ťažké materiály, ako sú tehly alebo pórobetónové tvárnice. Celková hrúbka izolácie v drevostavbe, a teda aj hrúbka steny, závisí od požadovaného energetického štandardu. Medzi nosnými stĺpikmi je izolácia hrubá zvyčajne 12 až 18 cm z dôvodu rozmeru stĺpika z masívneho dreva. Na fasádu sa aplikuje vrstva izolácie v rozpätí 10 až 20 cm, z vnútornej interiérovej strany 5 až 8 cm. 


Zatepľovanie fasády

Zatepľovanie fasády
Knauf Insulation

Rada odborníka

„Ak plánujete z drevodomu vybudovať energeticky pasívnu stavbu, môže byť celková hrúbka steny až 45 cm. V prípade, že sa uspokojíte s bežným štandardom predpísaným slovenskou normou, býva obvodový plášť hrubý približne 20 až 25 cm, pre komfort je to však len nutné minimum.“ 

Karol Tužinský, aplikačný manažér Knauf Insulation

Teplo a bezpečie

Projektanti a stavitelia drevostavieb myslia aj na ochranu pred požiarom a škodcami. Drevostavby sú naprojektované a skonštruované tak, aby vydržali odolávať požiaru aspoň normou predpísaných 60 minút. Tento čas stačí na to, aby bolo možné z ohrozenej stavby evakuovať ľudí i majetok a ochrániť životy a zdravie zasahujúcich záchranárov. Odolnosť proti vnútornému požiarnemu zaťaženiu zabezpečujú požiarne odolné materiály – sadrokartónové dosky, sadrovláknité dosky, prípadne keramické obloženie stien spolu s nehorľavou izoláciou v inštalačnej predstene. Za dobré protipožiarne vlastnosti vďačia drevostavby aj izoláciám na báze minerálnej vlny, ktorá je nehorľavá. Riziko napadnutia hlodavcami je iba pri zle realizovaných stavbách, hlavne v detailoch. Na zabezpečenie drevostavby je nutné, aby bola konštrukcia uzavretá bez odhalených izolácií a dier, v odvetraných častiach majú byť mriežky. Tiež je dôležité, aby boli penové izolácie omietnuté alebo zasypané drenážnym štrkom. 


Ukladanie strešnej krytiny

Ukladanie strešnej krytiny
Knauf Insulation


Ukladanie strešnej krytiny

Ukladanie strešnej krytiny
Knauf Insulation

Korunou je strecha

Konštrukcia striech na drevostavbách a murovaných domoch sa zásadne nelíši. Hovorí sa, že každý murovaný dom s dreveným krovom je sčasti drevostavba. V takomto prípade sú konštrukcie strechy drevostavby a murovanej stavby takmer totožné. Na tepelnú izoláciu plochej strechy sa najčastejšie používa polystyrén a minerálna vlna. Tepelnoizolačné dosky sa musia ukladať bez medzier, ideálne však vo dvoch vrstvách s prekrytím škár. Zatepľovanie šikmých striech možno realizovať v niekoľkých variantoch – nad krokvami, medzi krokvami (obidva spôsoby možno kombinovať s izoláciou pod krokvami) alebo iba pod krokvami. Vhodná je aj kombinácia všetkých troch možností, vtedy môže budova dosahovať vyšší stupeň tepelnoizolačných, zvukovoizolačných a požiarnobezpečnostných vlastností. Celková hrúbka izolácie by v našich podmienkach mala byť pri všetkých typoch striech minimálne 26 cm. Dôležité je, aby medzi izoláciou a krokvami nevznikali netesnosti, preto sú na zateplenie šikmých striech veľmi vhodné pružné materiály, ako sú produkty z ekologickej sklenej minerálnej vlny. Tá sa vďaka svojej vláknitej štruktúre prispôsobí nerovnostiam v strešnej konštrukcii a pružné minerálne vlákna maximálne vyplnia medzikrokvový priestor.

„Záujemcovia o drevostavby sú zvedaví aj na reálne skúsenosti s bývaním v drevostavbe. Snažíme sa im preto sprostredkovať predovšetkým osobný kontakt s našimi referenčnými, obývanými alebo práve realizovanými stavbami. Stále totiž platí, že lepšie je raz vidieť ako dvakrát počuť.“ 

Peter Gregor, skúsený odborník v oblasti drevostavieb zo spoločnosti Drevstav Slovakia


Drevený obklad na fasáde

Drevený obklad na fasáde
Knauf Insulation


Drevený obklad na fasáde

Drevený obklad na fasáde
Knauf Insulation


Drevený obklad na fasáde

Drevený obklad na fasáde
Knauf Insulation

Ako je to s hrúbkou izolácie od roku 2016?

Pri plánovaní rekonštrukcie a zateplenia nášho rodinného domu, ktorého steny sú zo staršieho typu pórobetónu s hrúbkou 300 mm, som sa dostal k informácii, že od budúceho roka (od roka 2016) budem musieť použiť hrúbku izolácie zhruba 160 mm. Pôvodne som však chcel použiť izoláciu hrubú len 100 mm. Prečo je nutné použiť až takúto hrúbku? Je možnosť splniť požiadavky aj s nižšou hrúbkou izolantu?
Od roku 2016 sa na základe normy STN 730540 2. časť zmenia požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových konštrukcií, čo znamená zvýšenie požiadaviek na tepelný odpor zo súčasných 3 W/(m2 . K) na 4,4 W/(m2 . K). Táto zmena charakteristiky obvodovej steny vám prinesie nasledujúce zlepšenie:
•  zníži sa energetická spotreba celej stavby – pri splnení nových požiadaviek týkajúcich sa všetkých obvodových konštrukcií, okien a dverí by ste sa mali dostať so spotrebou tepla na vykurovanie za rok na hodnotu asi 40 kWh/m2. Pri súčasnom nezateplenom stave je táto spotreba približne trikrát vyššia. Táto úspora sa priamo premietne do zníženia vašich nákladov na bývanie;
•  úplne sa eliminujete riziko tvorby povrchovej kondenzácie vlhkosti na kritických miestach, ako sú nadokenné preklady, rohy a kúty miestností. Vďaka tomu nehrozí tvorba plesní.
Izolačná schopnosť použitého izolantu je závislá od jeho hrúbky a od súčiniteľa tepelnej vodivosti lambda. Hrúbka 160 mm je kalkulovaná na štandardný izolant s lambdou okolo 0,04 W/m . K. Pri voľbe kvalitnejších izolantov, ktorých súčiniteľ tepelnej vodivosti je znížený až na 0,034 W/m . K, môžete potrebnú hrúbku znížiť približne o 20 mm.

TEXT: Ingrid Kantorová
FOTO: Knauf Insulation, Drevstav Slovakia

ZDROJ PR článok spoločnosti Knauf Insulation

Kategória: Materiály Steny a fasády
Zdieľať článok

Diskusia