Šetrenie nákladov na vykurovanie

Základné spôsoby regulácie

Udržiavať rovnakú teplotu vo všetkých miestnostiach je zbytočné a veľmi nákladné, preto je vhodné porozmýšľať o vhodnej regulácii. Na výber máme:

• kvantitatívnu reguláciu, pri ktorej skokom meníme množstvo dodávanej energie alebo teplonosnej látky. Vhodná je pre lokálne vykurovacie sústavy s malým výkonom, napríklad akumulačné kachle, nízkoteplotné podlahové, stenové alebo stropné vykurovanie. Tento spôsob regulácie zabezpečuje predovšetkým priestorový termostat. Výhodou je nízka cena, nevýhodou je nedokonalosť regulácie, ktorá spôsobuje straty tepla;
  
• kvalitatívnu reguláciu, pri ktorej sa na základe okamžitej teploty vonkajšieho vzduchu upravuje teplota vody vo vykurovacom zariadení. Typickým príkladom je ekvitermická regulácia vhodná hlavne pre ucelené priestory (reštaurácie, haly, sály, výrobné priestory) a priestory, kde vzniká veľké teplo (skleníky, zimné záhrady). Aj keď sú investičné náklady vyššie, týmto spôsobom sa zabezpečí dokonalejšia a plynulejšia regulácia.

Ako a kedy regulovať

Každý, kto sa rozhodne vyregulovať svoju vykurovaciu sústavu, stojí pred otázkou, čo urobiť skôr – zateplenie objektu či reguláciu. Správne rozhodnutie záleží na type, veku a stavu stavby a, samozrejme, aj na finančných možnostiach. Najrýchlejšia úspora sa jednoznačne dosiahne realizovaním termickej a hydraulickej regulácie, pretože sa dá regulovať potreba tepla, takže napríklad pri centrálnom zdroji tepla nie ste odkázaní na „nálady“ dodávateľa tepla a nemusíte odoberať teplo, ktoré nepotrebujete. Maximálne úspory sa dosiahnu iba pri kompletnej obnove (zateplenie, výmena okien, regulácia).

Ak vám však financie nestačia na takéto zásadne kroky, môžete začať aj jednoduchými regulačnými opatreniami, napríklad si môžete namontovať na svoje radiátory ventily s termostatickou hlavicou. Tie umožnia automatickú reguláciu teploty v miestnosti a zabránia zbytočnému prekurovaniu. Radiátorový ventil s termostatickou hlavicou prostredníctvom teplotného snímača automaticky stlmí prietok vykurovacej vody v čase oslnenia miestnosti alebo pri pôsobení iných vnútorných tepelných zdrojov (osvetlenie, elektrické spotrebiče, pobyt ľudí). Všade, kde je to možné, treba využiť reguláciu kúrenia pomocou termostatu, ktorý býva umiestnený zvyčajne v obývacej izbe a udržiava teplotu na nastavenej hodnote.

Veľmi praktický je termostat s časovým spínačom, ktorý vo vami určenom čase (v noci, počas dovolenky) zníži prísun energie na vykurovanie. Inštaláciou termostatu sa dá ušetriť až 20 % energie, takže návratnosť takejto investície je jeden až dva roky. Dokonalý systém regulácie predstavujú ekvitermické regulátory, ktorých základnou úlohou je regulovať teplotu vykurovacieho média podľa predpísanej závislosti od teploty vonkajšieho vzduchu. Ekvitermické regulátory sú štandardne programované na maximálnu optimalizáciu tepelného režimu. Neustále merajú teplotu vykurovacieho média, teplotu vonkajšieho vzduchu a teplotu v miestnosti. Vďaka týmto údajom udržiavajú teplotu v miestnosti na úrovni, ktorá je určená pre rôzne časové úseky.

129616

O vykurovaciu sústavu sa treba starať

Viete, že záťaž kotla počas jednej vykurovacej sezóny zodpovedá záťaži osobného auta, ktoré najazdí 100 000 kilometrov? Každý rok musí vo vykurovacej sezóne zvládnuť kotol približne 1 500 prevádzkových hodín. Takúto námahu nevydrží bez problémov žiaden vykurovací zdroj, preto je taká dôležitá jeho pravidelná kontrola a údržba. A navyše, chcete predsa ušetriť financie za kúrenie. Nedokonalú premenu drahej vstupnej energie na potrebné teplo spôsobuje nielen vysoký vek zariadenia, ale aj nedostatočná údržba. Údržbu a odstraňovanie porúch a nedostatkov by mal realizovať vždy odborník, malou, ale nezanedbateľnou mierou však môžeme prispieť aj my.

Chýbajúca alebo nevhodná údržba vychádza veľmi draho, pretože napríklad každý milimeter nánosu na výmenníku tepla zvyšuje spotrebu energie o 5 %. Vyčistením ohrievacích plôch v priestore horáka sa náklady vložené do údržby vracajú takmer okamžite. Samozrejme, aj po stránke bezpečnosti je vykurovací zdroj s pravidelnou údržbou bezpečnejší a spoľahlivejší. Veď kto by chcel, aby jeho kotol vypovedal službu práve v období, keď má podávať najvyšší výkon? A navyše, od 1. januára 2008 si majitelia väčšiny rodinných domov a niektorých bytov musia pravidelne dať skontrolovať kotol a vykurovaciu sústavu. Tento predpis upravuje samostatný zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov.

Správna teplota miestnosti šetrí energiu a náklady Minimálnu teplotu obytných priestorov udáva technická norma. Ak však znížite teplotu iba o 1 °C, dosiahnete pri rovnakej kvalite vnútornej klímy 6 % úsporu energie. Skúste znížiť teplotu vo vašich izbách a uvidíte, aký vplyv to bude mať na vašu peňaženku: V obývacej izbe by mala byť v priemere teplota 20 °C. V spálni postačuje pre zdravý spánok teplota 16 až 17 °C. teplota v detskej izbe by mala dosahovať hodnotu okolo 20 °C. Kúpeľňa s teplotou 22 °C je vykúrená dostatočne; pri nižších teplotách sa zvyšuje nebezpečenstvo prechladnutia. V kuchyni stačí 18 °C, pretože pri varení vzniká ďalšie teplo, ktoré vás zahreje.

Kedy a ako často

Servisný technik prekontroluje ovládacie a zabezpečovacie prvky, tesnosť rozvodu plynu a vody, prípadne vyčistí horák a výmenník od spálených prachových častíc a skontroluje spoľahlivosť zapaľovania. Keď kotol slúži len na vykurovanie, najlepší čas na kontrolu je pred vykurovacím obdobím, čiže pred začiatkom vykurovania. Kotol s ohrevom pitnej vody si môžeme dať skontrolovať kedykoľvek. Intervaly pravidelnej kontroly kotlov podľa nového zákona závisia od ich menovitého výkonu, druhu spaľovaného paliva a kategórie budovy, odborné firmy však odporúčajú každoročnú kontrolu. Vo všeobecnosti platí, že pri vyšších výkonoch a menej ekologických palivách sa intervaly skracujú.

Ak ste napríklad majiteľom rodinného domu s kotlom s menovitým výkonom od 20 do 30 kW a kúrite v ňom fosílnym tuhým alebo tekutým palivom, budete povinní dať kotol skontrolovať každých desať rokov, ale len raz za 15 rokov, ak ide o kotol na zemný plyn. Raz za šesť rokov bude potrebné kontrolovať plynový kotol s menovitým výkonom od 30 do 100 kW, zariadenie s rovnakým menovitým výkonom na fosílne, tuhé alebo tekuté palivo bude musieť absolvovať pravidelnú kontrolu každé štyri roky. Ak máte kotol starší ako 15 rokov, budete musieť spolu s pravidelnou kontrolou kotla zabezpečiť aj individuálnu špeciálnu kontrolu vykurovacej sústavy. Aj intervaly pravidelnej kontroly klimatizačných systémov závisia od ich menovitého výkonu. Tu platí celkom jednoznačne, že čím je menovitý výkon vyšší, tým je interval pravidelnej kontroly kratší. Zákon rozdeľuje menovité výkony klimatizačných systémov do štyroch skupín, pričom k nim určuje príslušné intervaly kontroly od ôsmich do dvoch rokov.

Zákerný vodný kameň

Poriadne problémy v kotloch vie narobiť vodný kameň. Jeho postupné ukladanie môže poškodzovať okruh kúrenia i okruh prípravy ohriatej pitnej vody. Kameň sa usadzuje najmä na najteplejších miestach a bráni prestupu tepla z plameňa cez výmenník do vykurovacieho média, respektíve vody. Samozrejme, že čím je vrstva hrubšia, tým lepšie izoluje, takže vápenaté usadeniny v konečnom dôsledku znižujú účinnosť kotla. Miera škodlivosti týchto usadenín závisí aj od toho, koľko vody je v systéme. Pri malých systémoch do 100 litrov nehrá vodný kameň takmer žiadnu úlohu, najmä ak ide o uzavreté systémy. Problematické sú staršie systémy, v ktorých sa voda odparuje a znovu dopĺňa, takže sa do systému dostávajú stále nové minerály. Pri veľkých vodných systémoch s objemom 1 m3 vody a viac je už ochrana proti vodnému kameňu nevyhnutná, a to buď vo forme upravenej vody pred napustením do systému, alebo priebežnou úpravou pri pretekaní.

Zateplite potrubia

Pri znižovaní tepelných strát sa nesmie zabúdať ani na konštrukcie – potrubie, ktorými sa teplo vedie a odovzdáva. Riešením sú izolácie potrubia z minerálnovláknitých materiálov, ktoré sa tvarovo prispôsobia izolovanému potrubiu a sú odolné proti vysokým teplotám. Tepelnú izoláciu ochraňuje opláštenie z kovového alebo plastového materiálu. Najčastejšie je ním pozinkovaný alebo hliníkový plech, prípadne plastová fólia. Opláštenie by malo umožňovať pohyb potrubia, pretože koeficienty rozťažnosti použitých materiálov sú rôzne. Izolácia sa pripevňuje k potrubiu najčastejšie antikorovými páskami, respektíve v kombinácii s pripevnenými tŕňmi navarenými alebo nalepenými na potrubie. Množstvo tŕňov na 1 m² závisí od typu potrubia, respektíve od technologického zariadenia a predpokladaného zaťaženia.

Najlepšie je izoláciu montovať v dvoch alebo viacerých vrstvách na požadovanú celkovú hrúbku. Spoje jednotlivých vrstiev izolácie by nemali byť nad sebou, aby sa zabezpečilo prerušenie tepelných mostov v stykoch. Izoláciu treba vždy chrániť pred poveternostnými vplyvmi a montovať ju len v suchom stave. Je dôležité, aby povrch potrubí a zariadení, na ktoré sa izolácia montuje, bol vhodne upravený. Toto platí najmä pre už existujúce rozvody a zariadenia. Povrchy z neupravených ocelí sa musia zbaviť nečistoty a hrdze obrúsením. Mastnotu možno odstrániť pomocou saponátov alebo rozpúšťadiel.

Pri oplášťovaní sa musí zamedziť kontaktu kovov, ktoré môžu spôsobiť galvanickú koróziu. Tepelná izolácia vzduchotechnických potrubí vykurovacích, vetracích a klimatizačných zariadení plní funkciu protipožiarnej a zvukovej ochrany. Izolácia vzduchotechnických potrubí sa umiestňuje z vonkajšej strany potrubia pomocou lepiacich alebo navarovacích tŕňov z ocele alebo hliníka alebo sa izolácia po osadení na potrubie pripevňuje pomocou páskovania. Spoje dosiek a rohoží sa z estetických dôvodov prelepujú samolepiacimi hliníkovými páskami. Všetky spoje by mali byť tesné a prelepené samolepiacou páskou. V prípade potreby sa na izoláciu montuje opláštenie.

Niekoľko tipov, ako znížiť spotrebu energie na vykurovanie Skontrolujte vaše kúrenie. Zanedbaný kotol a zle nastavený horák spôsobia nárast spotreby energie o 5 %. Skontrolujte, či uzatváracie ventily na plynovom prívode do objektu, ako aj pri plynomere sú ľahko ovládateľné. Skontrolujte, či sú všetky viditeľné rozvody plynu a vykurovacieho oleja v poriadku. Zbavte sa prachu, ktorý sa usádza na rebrách vykurovacích telies, pretože prach znižuje schopnosť prenosu tepla. Keď počas leta postavíte pred vykurovacie zdroje nábytok alebo rôzne predmety, nezabudnite ich na začiatku vykurovacej sezóny odsunúť nabok, aby zbytočne nebránili prúdeniu tepla. Na termostate skontrolujte nočný režim na zníženie teploty vykurovania a jeho funkčnosť, prípadne zmeňte jeho nastavenie. Skontrolujte východiskový tlak vody v studenom stave. Keď sa tlak zníži, treba do vykurovacieho systému dopustiť vodu. Skontrolujte tesnosť všetkých vykurovacích telies. Odvzdušňovanie kotla prebieha automaticky, radiátory si však musíte odvzdušniť sami. Pozor, odvzdušňujte iba pri vypnutom vykurovacom čerpadle, inak si zaplníte systém vzduchom. Skontrolujte nastavenie a ovládanie termostatických ventilov na radiátoroch. Nevetrajte byt príliš dlho, radšej 2-krát denne krátko a dôkladne (asi 5 minút). Nezabudnite pritom uzavrieť termostatické ventily, aby vám unikol len vydýchaný vzduch, a nie teplo. Pri úspornom vykurovaní sú neprípustné netesnosti na oknách a dverách. Pravidelne kontrolujte stav tesnení a v prípade potreby ich vymeňte. Zatiahnite žalúzie alebo závesy, keď sa vonku zotmie. Má to na byt podobný účinok, ako keď sa človek prikryje dekou. Úspora energie predstavuje asi 4 %.