Dom s béžovou omietnutou fasádou, zeleným vinohradom a okolitými listnatými stromami.

Pripomína pevnosť, no vnútro je úplne iné. Ruch a stres ide bokom, dom postavili tak, aby dával stíšenie a pokoj

Zdroj: Cesar Belio

01. 09. 2026 Lucia Blažiová

Na okraji mexického mesta San Miguel de Allende vznikol dom, ktorý sa inšpiroval nielen vínom, ale aj dávnou kláštornou architektúrou. Casa San Francisco ponúka pokoj uprostred viníc a ukazuje, ako môžu tradície nenápadne ovplyvniť súčasné bývanie.

Pôvodné zadanie bolo postaviť rekreačný dom pri vinici. Miesto však čoskoro začalo diktovať vlastné pravidlá. V okolí San Miguel de Allende totiž nejde iba o víno, ale aj o bohatú históriu siahajúcu do 16. storočia, keď sem prišli prví františkáni.

Spolu s viničom priniesli aj podobu kláštornej architektúry, ktorá sa postupne menila vplyvom nového prostredia. Práve táto nevyslovená súhra medzi krajinou, vínom a históriou sa stala základom celého projektu.

Architektúra, ktorá vyrastá z miesta

Rovnako ako sa víno mení podľa pôdy, svetla a starostlivosti, menila sa aj architektúra prinesená z Európy. Musela sa vyrovnať s odlišnou klímou aj mentalitou, a vďaka tomu získala jedinečnú podobu.

Architekti z Jorge Garibay Arquitectos prijali tento princíp ako východiskový bod. Hľadali spôsob, ako prepojiť stavbu s pôdou, na ktorej stojí, a zároveň vytvoriť miesto, kde sa človek môže ľahko upokojiť a stíšiť.

Jedáleň s masívnym dreveným stolom, svetlými stoličkami a dizajnovým svietidlom. — Svetlo v interiéri pôsobí ako samostatný dizajnový prvok, ktorý postupne mení charakter priestoru. Zdroj: Cesar Belio

Päť objemov, päť výhľadov

Dom nefunguje ako jeden celok, ale ako päť samostatných častí. Medzi nimi sa otvárajú rôzne zákutia a výhľady, každý trochu iný, no všetky spojené dlhou vnútornou chodbou. Vstup s vysokým stropom vytvára prirodzený prechod medzi exteriérom a interiérom.

Západná časť patrí každodennému životu. Kuchyňa, jedáleň, obývacia izba aj terasa sú navrhnuté tak, aby na seba jednotlivé časti plynulo nadväzovali a dom pôsobil uvoľnene. Na opačnej strane sa nachádzajú štyri spálne, každá s vlastným výhľadom do krajiny. Ponúkajú súkromie bez toho, aby pôsobili oddelene.

Kuchyňa s dlhým dreveným ostrovčekom, zabudovanou drevenou linkou a svetlým stropným svetlíkom. — Kuchyňa s dlhým ostrovčekom nie je prepojená s obývačkou, ako to býva už zvykom. Tvorí samostatný priestor v jednom z výbežkov domu.
Zdroj: Cesar Belio

(Ne)dokonalé materiály

Zámerom architektov bolo použiť čo najmenej materiálov a nechať ich vyniknúť. Miestny kameň určuje charakter domu už zvonka.

V interiéri ho dopĺňa neopracovaný mexický mramor a vápenná omietka, nanášaná ručne. Tieto povrchy nie sú dokonalé, no práve v tom spočíva ich príťažlivosť. Zmeny, ktoré na nich časom vzniknú, nie sú nedostatkom, ale naopak dodávajú domu výraz a charakter

Obývacia izba so sivou rohovou sedačkou, drevenými kreslami a závesným makramé. — Stred domácnosti tvoria spoločenské priestory, v ktorých sa prepája veľký jedálenský stôl s neformálnym obývačkovým sedením.
Zdroj: Cesar Belio

Interiér, ktorý pracuje s jednoduchosťou

Vo vnútri domu pokračuje rovnaký spôsob uvažovania ako v exteriéri – čo najmenej materiálov, čo najviac pokoja. Architekti zvolili dubové drevo, ktoré prináša do priestoru teplo bez toho, aby pôsobilo okázalo. Nábytok má jednoduché línie a často pôsobí, akoby prirodzene vyrastal priamo zo stien.

Osvetlenie je navrhnuté tak, aby nenásilne dopĺňalo atmosféru – je jemné a teplejšie, inšpirované svetlom, aké poznali stavitelia starých kláštorov. Počas dňa preberá hlavnú úlohu prirodzené svetlo, ktoré sa odráža od kamenných stien a postupne mení charakter jednotlivých miestností.