Architekt už vtedy vedel, čo robí. Jeho byt má 77 rokov, no navrhol ho tak dobre, že môže ísť príkladom i dnes

Pôvodom Poliak Lucjan Korngold patril v 40. a 50. rokoch k výrazným osobnostiam architektúry v São Paule. Navrhoval mestské paláce, obchodné budovy aj rezidenčné bývania. A jeden byt si nechal pre seba. Strešný byt v dome, ktorý dokončili v roku 1949, sa stal jeho domovom až do smrti. A keď doň vstúpite dnes, pochopíte prečo. Veľkorysá terasa, svetlo privedené až do stredu dispozície a dobre usporiadaný pôdorys dokazujú, že dobrá architektúra nestarne.

Svetlo ako stavebný materiál

Dispozícia, ktorú architekt navrhol už pred mnohými rokmi, je prekvapivo svieža ešte aj dnes. Pozdĺž izieb sa tiahne veľká terasa, ktorá byt opticky aj reálne rozširuje. Do stredu pôdorysu vstupuje malé patio a privádza denné svetlo až do obývačky.

A práve tento byt dnes patrí psychologičke, ktorá v ňom býva a zároveň tu vedie online konzultácie. Potrebovala pokojné zázemie, dobré svetlo aj technické riešenia, ktoré nebudú rušiť atmosféru.

Architektka Ana Sawaia preto neprišla s radikálnou premenou. Zachovala rekonštrukciu z roku 2017 a sústredila sa na to, čo stálo za to opraviť, obnoviť a doplniť.

Drevo, ktoré si pamätá mnoho

Pod nohami ostali pôvodné drevené podlahy z ipê (brazílsky orech) a ťažkého tropického dreva peroba rosa, ukladané do štvorcového vzoru. Prešli dôkladnou obnovou a dnes opäť vynikne ich kresba aj hĺbka farby. Renováciu podstúpili aj okenné rámy, pri ktorej pôvodné sklo vystriedalo laminované s UV ochranou, aby sa byt menej prehrieval. Zmeny prebehli bez zásahu do fasády.

V obývačke nenájdete televízor, nahradil ho projektor a stena so špeciálnym projekčným náterom. Priznané káble vedú v galvanizovaných rúrach. Je to praktické, čisté a hravé riešenie.

Interiér dopĺňajú diela brazílskych dizajnérov – od Paula Alvesa cez Estúdio Bola až po Giacoma Tomazziho. Svietidlá, mobilná plastika aj výtvarné diela vytvárajú prirodzenú vrstvu, ktorá nepôsobí ako galéria, ale ako domov niekoho, kto má rád architektúru aj umenie.

V dvoch režimoch

Byt dnes funguje v dvoch režimoch. Cez deň ako miesto rozhovorov a sústredenia sa, večer ako pokojný penthouse nad mestom. Svetlo z patia, terasa rozširujúca byt do exteriéru a drevo, ktoré tu leží už desaťročia, vytvárajú pocit kontinuity.

Niektoré priestory jednoducho starnú dobre. A keď majú šťastie na ďalšiu kapitolu, dokážu byť aktuálne aj po sedemdesiatich rokoch.

Keď je architektúra silná, rekonštrukcia nemusí byť hlasná.

Jedáleň

Premena pôvodného svetlíka uprostred dispozície na otvorené patio s presklenými dverami zásobuje denným svetlom nielen kuchyňu s jedálňou, ale aj obývačku.

Ak máte v byte tmavé kúty, zrkadlenie svetla cez presklené dvere alebo svetlé obklady dokáže priestor pocitovo nafúknuť.

Na prácu i oddych

Pokojné zázemie, kde sa práca psychologičky prirodzene prelína s intimitou domova. Modrá stena vytvára pokojnú atmosféru na konzultácie, drevené posuvné dvere umožňujú miestnosť kedykoľvek úplne izolovať. Ak váš byt slúži aj ako pracovňa, definujte zóny pomocou farieb a variability.

Denná zóna

Vďaka hojdacej sieti a všadeprítomnej zeleni stiera penthouse hranice medzi interiérom a exteriérom. Ak chcete zmäkčiť mestskú architektúru, stavte na pôvodné

Kúpeľňa

Kúpeľňa využíva rovnaký mozaikový raster ako kuchyňa, no v sýtejšom odtieni, čím vytvára intímnejšiu atmosféru. Ak chcete dosiahnuť vizuálnu jednotu v celom interiéri, meňte odtiene, ale zachovajte textúru.

Zdroj: Ana Sawaia Arquitetura, časopis Môj dom