Štyri roky prác sa im oplatili. Chalupa na stráni si uctila tradíciu, vnútro pripomína atmosféru z čias prastarých rodičov
Pôvodná usadlosť bola v havarijnom stave. Bolo ju treba takmer celú odstrániť a postaviť znovu. Nešlo teda o zachovanie objektu, ale o jeho novú definíciu. Dôležitý sa stal celok – nie rozdiel medzi starým a novým, ale ich spoločné pôsobenie v krajine.
1. Dva domy v krajine
Pôvodná kompozícia usadlosti zostala zachovaná. Chalupa a stodola, usporiadané do tvaru L, sú osadené vo svahu presne na mieste pôvodnej zástavby. Nepôsobia ako novostavby, ale ako prirodzená súčasť krajiny, ktorá tu bola vždy. Architekti vedome pracovali s mierkou, hmotou a umiestnením, aby nenarušili vzťah stavieb k lúke, stromom a terénu. Dôležitým princípom bolo zachovať ticho miesta – dom nemá dominovať, ale zapadnúť.
2. Chalupa
Zrubová chalupa tvorí hlavný obytný dom. Je navrhnutá ako uzavretejší, intímny priestor, ktorý pracuje s atmosférou tradičného vidieckeho bývania. Hoci väčšina konštrukcií musela byť pre zlý technický stav postavená nanovo, princíp stavby sa zachoval. Dôležitá bola kontinuita – nie materiálová autenticita za každú cenu, ale zachovanie charakteru.
Srdcom domu je svetlica s tradičnou pecou a vyhrievaným ležaním. Tento priestor určuje rytmus domu počas celého roka – nie je to len obytná miestnosť, ale aj miesto oddychu, tepla a každodenného života. Nové zásahy – vložené konštrukcie či technické zázemie – sú potlačené a vizuálne ustupujú pôvodnému výrazu domu. Povrchy zostali v prirodzenej nedokonalosti, ktorá je tu zámerná – nie ako chyba, ale ako hodnota.
Vedeli ste, že…
…svetlicou sa kedysi nazývala hlavná obytná miestnosť v ľudovom dome? Bolo to jediné miesto, kde ustavične horel oheň a kde sa odohrával praktický všetok rodinný život – od varenia a jedenia cez prijímanie návštev až po spanie. Vynikala uzavretým ohniskom, ktorý už neodymoval steny, ktoré mohli byť vďaka tomu obielené. Na rozdiel od svojej predchodkyne, dymnej izby, kde bolo ohnisko ešte otvorené, bola teda aj svetlejšia. Odtiaľ vznikol aj jej názov.
3. Stodola
Slúži ako letný obývací priestor, zázemie pre hostí a technická časť domu. Pôvodné kamenné steny zostali odkryté. Dopĺňa ich betón s odtlačkom debnenia, ktorý priznáva proces výstavby a prináša súčasný kontrapunkt. Stodola sa otvára do krajiny veľkými preskleniami. Dominantou priestoru je otvorený krb z kameňa z neďalekej stráne.
4. Tradície a experiment
Realizácia trvala viac ako štyri roky a projekt sa počas výstavby neustále vyvíjal. Návrh nebol uzavretým dokumentom, ale živým procesom, ktorý reagoval na realitu stavby.
Mnohé prvky vznikali priamo na mieste, často ako kombinácia tradičných remeselných postupov a experimentu. Výraznú úlohu zohral aj investor a stavbyvedúci, ktorí umožnili hľadanie riešení v reálnom čase.
Práve preto sa väčšina interiéru a stavebných detailov vyrábala na mieru – od okien a dverí až po schodiská, kuchyňu či atypický nábytok.
5. Nová vrstva
V oboch častiach domu si všimnete vložený objem z čierneho kovu. Obsahuje hygienické zázemie a zároveň nesie konštrukciu schodiska do podkrovia. V stodole pôsobí výrazne ako vertikálny prvok, v chalupe je, naopak, zakomponovaný menej nápadne. Výsledkom je dvojitý jazyk domu – tradičný materiálový základ a súčasná vložená vrstva, ktoré spolu vytvárajú napätý, ale vyvážený celok.
Dva domy, srnky a stromy
Štúdio: Lenka Míková architekti
Spoluautor: Ivan Boroš
Návrh: 2013 – 2016
Realizácia: 2017
Úžitková plocha: 365 m².
Foto: BoysPlayNice
Zdroj: linka.news, časopis Môj dom
Svetlica: muzeumpp.sk, dom1890.sk
