Ako na zateplenie podkrovia

25.07.2011  |     

Využitie podkrovia na obytné účely so sebou prináša zmenu skladby strešného plášťa, a najmä jeho zateplenie. Rozhodnutie o hrúbke a spôsobe uloženia tepelnej izolácie by malo vychádzať z výpočtu tepelných strát pri prechode tepla strešným plášťom s cieľom vytvoriť potrebnú klímu, odhlučnenie a tepelnú pohodu v obytnom priestore pod novou alebo zrekonštruovanou strechou.

Čím je strecha zložitejšia, tým vyššie sú tepelné straty a cena strechy. Naopak – čím je členitosť strechy menšia, tým menšie sú straty tepla. Z tohto hľadiska je najvýhodnejší tvar sedlovej strechy bez vikierov.

Nešetrite na izolácii

Hrúbka izolácie podkrovia závisí od klimatickej náročnosti prostredia a od požiadaviek na úspornosť prevádzky objektu (bežný, nízkoenergetický či pasívny dom). Teplota vonkajšieho vzduchu závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky. Na hrúbke strešnej izolácie by však nemali šetriť ani obyvatelia z klimaticky teplejších oblastí, napríklad z juhu Slovenska. Hrúbku tepelnej izolácie určí presný výpočet, v ktorom sa zohľadnia vlastnosti konštrukcie, podnebie i ostatné faktory. Na každú strechu treba zvoliť individuálny variant tepelnej ochrany s ohľadom na vonkajšie a vnútorné podmienky.

V horských oblastiach musíme počítať s dlhodobým pôsobením snehu a minimálnych teplôt, v nížinách, naopak, so slnečným žiarením. Dôležitá je aj orientácia objektu na svetové strany a smer prevládajúcich vetrov. Vnútorné podmienky podkrovia, najmä hodnoty vnútornej teploty a vlhkosti a prerušovaného vykurovania, úzko súvisia s voľbou vetranej alebo nevetranej strešnej konštrukcie.

Medzi, pod a nad

Z praxe poznáme tri spôsoby montáže tepelnej izolácie do strešnej konštrukcie: medzi krokvami, nad krokvami a pod krokvami, prípadne sa môže využiť ich kombinácia.

V minulosti najčastejšie využívaná izolácia medzi krokvami je z hľadiska celkovej hrúbky krovu najvýhodnejšia, ale najmenej výhodná z tepelnoizolačného hľadiska. Dôvodom sú tepelné mosty v mieste krokiev, pretože drevo má výrazne nižšiu tepelnoizolačnú schopnosť ako použitá tepelná izolácia. Riešime to krokvami so zmenšeným tepelným mostom. Každú obalovú konštrukciu chránime pred prenikaním vodnej pary (s rizikom kondenzácie v izolácii a následných porúch stavby), na to slúži parotesná a neprievzdušná vrstva – typicky fóliová parozábrana na vnútornej strane konštrukcie. Tepelný most z krokiev obmedzí aj tenšia vrstva tepelnej izolácie z vnútornej strany strechy, pravda, na úkor svetlých rozmerov miestnosti. Namiesto parozábrany sa niekedy používajú aj OSB dosky s prelepenými stykmi ako vnútorné opláštenie strechy, sú menej náchylné na poškodenie počas výstavby či prevádzky domu. Riziko kondenzácie vlhkosti treba vždy posúdiť výpočtom.

Ten predpokladá tesnú konštrukciu, čo overujeme testom neprievzdušnosti. Nosná konštrukcia krovu je počas ročných období vystavená nerovnomernému zaťaženiu vplyvom rozdielnych teplôt vonkajšieho a vnútorného vzduchu, ako aj striedaním nocí a dní. Okrem toho kondenzáciou vodnej pary v konštrukcii sa zvyšuje riziko vzniku plesní v interiéri. Preto sa tento spôsob zateplenia využíva minimálne. Nedostatky uloženia izolácie medzi krokvami môže upraviť doplnková tepelná izolácia (najčastejšie rohože zo sklených vláken), ktorá sa pridáva pod krokvy a vkladá sa medzi laty nesúce podhľad. V takejto skladbe strechy je nevyhnutné použiť zo strany interiéru parozábranu (hydroizolačnú fóliu). Až potom sa môže pristúpiť k montáži nosných profilov a sadrokartónu.

Izolácia pod krokvami síce vytvára celistvú vrstvu strešného plášťa, ale zmenšuje vnútorný priestor a znižuje akumulačnú schopnosť miestnosti. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade je nosná konštrukcia vystavená výkyvom teplôt vonkajšieho vzduchu, a keďže zároveň znižuje aj svetlú výšku podkrovia, tento spôsob ukladania izolácie sa veľmi nevyužíva.

Tepelná izolácia nad krokvami síce zväčšuje hrúbku strešného plášťa, ale túto skutočnosť preváži celý rad výhod: menšie teplotné výkyvy v konštrukcii krovu, menšie tepelné mosty (pravda, latovanie pre krytinu musí byť nejako kotvené cez izoláciu), možnosť priznať v interiéri konštrukciu krovu. Ide o elegantný aj ekonomický spôsob zateplenia šikmej strechy.

Hrúbka izolácie závisí najmä od požadovanej hodnoty tepelného odporu (resp. súčiniteľa prechodu tepla) – určujeme ju na základe výpočtu pri zohľadnení všetkých parametrov konštrukcie. Výpočtom overujeme aj riziko kondenzácie.

Pozor na:

• nesprávny výber typu pomocnej hydroizolačnej fólie v závislosti od konštrukcie strechy
• zámenu difúznej fólie s parozábranovou fóliou, resp. opačne
• poddimenzovanie celkovej hrúbky tepelnej izolácie, ktorá by mala byť min. 20 cm
• medzery medzi jednotlivými časťami tepelnej izolácie a tým aj na vznik tepelných mostov; vhodnejšie sú viaceré vrstvy izolácie
• voľné napojenie či akékoľvek prerušenie jednotlivých pásov parozábrany, voľné prestupy inštalácií či netesný spoj so stenou

 


Text: Ing. arch. Erika Vodičková, PhD.
Foto: Bramac, KM Beta, Knauf Insulation, Rigips, Rockwool, Tondach, VELUX
Zdroj: Všetko o stavbe energeticky úsporného domu

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 12/2019


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

kúpiť v eshope

 

 

Najnovšie príspevky