Ideálne využitie podkrovia rodinného domu

27.03.2015  |     

Na to, aby ste sa kdekoľvek cítili dobre, potrebujete v prvom rade svetlo a príjemnú teplotu. Tentoraz sa podrobne zameriame na konštrukciu šikmej strechy, ktorá v miestnostiach pod sebou zabezpečí tie správne teplotné podmienky.

Prečo tak zložito?

Prečo sa kedysi stavali šikmé strechy celkom jednoducho a dnes ide o komplikovanú záležitosť? Odpoveď je celkom logická. Pretože priestory pod strechou sa dnes využívajú celkom inak než kedysi, takže sa zmenila aj naša predstava o podmienkach panujúcich priamo pod šikminami krovu. Nevyužiť dnes podkrovie rodinného domu na bývanie by bolo plytvanie miestom, neekonomické a neekologické by však bolo aj to, keby sme na udržanie tepelnej pohody pod strechou míňali priveľa energie. Preto je dnešný strešný plášť obvykle hrubou a komplikovanou konštrukciou, pri ktorej je potrebné dbať ako na správny návrh, tak aj na precíznu realizáciu. Len tak dosiahnete v podkroví tepelný komfort a rozumnú spotrebu energie.

Obvyklá skladba zateplenej šikmej strechy:
•    podhľad
    výplňová nenosná konštrukcia (rošt)
    parozábrana (fólia)
    tepelná izolácia
    nosná strešná konštrukcia (drevené krokvy)
    poistná hydroizolácia (fólia)
    pomocná montážna konštrukcia (rošt, prípadne debnenie)
    strešná krytina 

Odborník radí

Dipl. Ing. 
Peter Mareček, 
odborný poradca spoločnosti Xella

Ako spoznať kvalitnú strechu?

Skutočne kvalitná strecha by mala chrániť nielen pred dažďom, vetrom a zimou, ale aj pred horúčavou, hlukom a ohňom. Problematika je to veľmi obšírna a komplexná, takže návrh aj realizácia si vyžadujú prácu kvalitného tímu ľudí. Dobrý architekt s tímom technikov je správnym riešením. A ako ho spoznať? Základom sú odporúčania, ale najmä referencie. Nie na obrázkoch a v štúdiách. Choďte za obyvateľmi jeho realizácií. Pýtajte sa, čo za posledných päť rokov zažili, čo je dobré a čo by chceli zmeniť. Nenechajte si radiť od laikov, murárov a krčmových vševedov. Pravdepodobnosť, že budú mať pravdu, sa blíži k nule.

Myslite dopredu

K zásadným požiadavkám na strechu nad obytným podkrovím patria jej tepelnoizolačné vlastnosti – tie väčšinou zabezpečuje tepelná izolácia umiestnená v konštrukcii krovu. Hodnotia sa na základe súčiniteľa prechodu tepla celej strešnej konštrukcie UN, ktorý vyjadruje, koľko wattov tepla prejde cez konštrukciu s plochou 1 m2 pri rozdiele teplôt 1 kelvin (W/(m2 . K)). Čím je hodnota U nižšia, tým lepšie konštrukcia izoluje. Norma dnes vyžaduje UN ≤ 0,20 W/(m2 . K), od roku 2016 sa však táto hodnota sprísni na 0,10. Pri stavbe či rekonštrukcii domu však nejde len o naplnenie požiadaviek normy, ale o vytvorenie istých podmienok a komfortu – v tomto duchu by ste mali uvažovať aj pri rozhodovaní o parametroch strechy nad svojím budúcim podkrovím.

Jedna nestačí

Už dnešné požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti šikmej strechy si vyžadujú zmenu ešte nedávno obvyklých postupov. Kým v minulosti sa často používalo zateplenie len medzi krokvami, dnes už bežná výška krokiev (160 až 220 mm) nepostačuje na umiestnenie tepelnej izolácie s dostatočnou hrúbkou. Ale najmä: pri aplikácii jedinej vrstvy tepelnej izolácie sa neodstránia tepelné mosty z drevených prvkov konštrukcie krovu. Preto sa dnes izolácia medzi krokvami kombinuje s ďalšou vrstvou – pod alebo nad krokvami, prípadne s oboma. 

Nejde len o hrúbku

To, či dosiahnete potrebné U-čko, neovplyvňuje len hrúbka tepelnej izolácie, ale aj jej tepelnoizolačná schopnosť, ktorú vyjadruje súčiniteľ tepelnej vodivosti λ (lambda). Izolácie s lambdou nižšou ako 0,035 W/(m . K) majú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti než štandardné výrobky s hodnotou viac ako 0,035 W/(m . K), takže pri nich postačí menšia celková hrúbka v konštrukcii šikmej strechy. Napríklad na dosiahnutie UN = 0,20 W/(m2.K) je potrebná izolácia s λ = 0,042 W/(m . K) a celkovou hrúbkou 220 mm. Moderné výrobky z minerálnej vlny s λ ≤ 0,035 W/(m . K) však zabezpečia rovnaký prechod tepla už pri hrúbke 180 mm.

Pozor na priestupy. Ochrana strešnej konštrukcie pred vlhkosťou je nanajvýš dôležitá, preto je zásadná precízna realizácia strešnej krytiny, najmä jej spojenie s detailmi a prestupujúcimi konštrukciami, ako sú komín, strešné okná či štítové murivo. Všetky spoje musia byť úplne vodotesné. (Icopal)

Dokonalé detaily. Maloplošné šablóny Eternit Dacora patria k všestranným krytinám, ktoré dokážu dodať streche klasický aj moderný vzhľad. Možno ich použiť aj na obloženie štítov, vikierov alebo komínov a tak docieliť harmonický jednoliaty vzhľad strechy a ostatných detailov. V prípade nemeckého krytia môžete vyberať z rôznych veľkostí a formátov šablón od 25 do 40 cm, čo umožňuje uloženie na rôzne typy a rozmery striech. (www.ebmco.sk)

Správne odvetranie strešného plášťa patrí k základným predpokladom na funkčnosť a trvácnosť strechy. Efektívne ho zabezpečia napríklad podhrebeňové odvetrávacie škridly systému Firstfix. Strechu odvetrávajú v hrebeni, riešenie ich hlavovej časti zároveň bráni vniknutiu dažďa či snehu do konštrukcie. Nie je teda potrebné montovať hliníkové pásy a klasické vetracie škridly. Systém Firstfix od nemeckého výrobcu Creaton je určený na strechy z pálenej krytiny. Zjednodušuje skladbu strechy, znižuje spotrebu materiálu a jednoducho a rýchlo sa montuje. (www.ebmco.sk)

Úloha fólií

Keďže mokrá tepelná izolácia funguje podobne ako mokrý zimník, navyše sa vo vlhku darí plesniam, drevokazným hubám a hnilobe, ktoré dramaticky znižujú životnosť krovu, je dôležité chrániť strešnú konštrukciu pred vodou a vlhkosťou – to je úlohou strešnej krytiny a hydroizolačných fólií zo strany exteriéru aj interiéru.

Poistná hydroizolácia (alebo difúzna fólia) sa ukladá pod krytinu (na strešný plášť) a chráni tepelnú izoláciu aj krov pred vlhkosťou, ktorá prenikne cez krytinu – odvádza vodu zo strechy napríklad pri náporovom daždi či snehu, ktorý zafúka pod krytinu. Zároveň však musí umožniť prenikanie vlhkosti z materiálov pod ňou. Odporúča sa používať vysokodifúzne kontaktné fólie, ktoré sa môžu dotýkať tepelnej izolácie. 

Parozábrana (alebo parotesná fólia) prekrýva tepelnú izoláciu zo strany interiéru a bráni prenikaniu vodných pár z podkrovia do strešného plášťa, mala by tiež zabezpečiť vzduchotesnosť strešnej konštrukcie. Spoje medzi jednotlivými pásmi parozábrany aj jej napojenie na obvodové a prestupujúce konštrukcie treba preto utesniť vhodnými lepiacimi páskami alebo tmelmi. „Práve nesprávne zabudovanie parozábrany býva častým nedostatkom pri realizácii zateplenia šikmej strechy. Keď je parozábrana narušená na viac ako 30 % plochy, prestáva byť účinná,“ zdôrazňuje Miroslav Zliechovec zo spoločnosti Knauf Insulation. „K ďalším závažným chybám patrí nahrádzanie odporúčaných parozábran lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi určenými na balenie,“ upozorňuje.

Každá z fólií v skladbe zatepleného krovu má inú funkciu, teda aj iné vlastnosti. Je preto dôležité použiť na určitom mieste tú správnu a správnym spôsobom. Ak nechcete skončiť s mokrou tepelnou izoláciou a hubami v krove, rozhodne ju nenahrádzajte lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi určenými na balenie. 

Difúzne tvorená viacvrstvová poistná kontaktná hydroizolačná podstrešná fólia s integrovanou lepiacou páskou Knauf Insulation LDS 0,04

Parozábrana Knauf Insulation LDS 2 Silk umožňuje vytvárať vzduchotesné, difúzne otvorené konštrukcie. Na spodnej strane má vrstvu, vďaka ktorej priľne k nehobľovaným dreveným prvkom.

Súčasný strešný plášť

Keďže medzikrokvová izolácia nestačí na dosiahnutie požiadaviek súčasnej normy, obvykle sa dopĺňa podkrokvovou alebo nadkrokvovou, odporúča sa však skombinovať všetky tri vrstvy. Dosiahnu sa tak lepšie energetické parametre a tepelná pohoda ako v zime, tak aj v lete, ale aj lepšia zvuková izolácia a požiarna bezpečnosť. Dôležité však je aj to, aby bol celý tepelnoizolačný obal domu priebežný a neprerušený – izolácia v šikmej streche by mala byť napojená na izoláciu zvislých stien alebo ju musí prekrývať. V mieste, kde sa šikmá strecha napája na štítový múr, má byť vždy vložený pás tepelnej izolácie. Veľkú pozornosť treba venovať tiež miestam prípadných tepelných mostov a miestam priestupov inštalácií, napríklad odvetrania kanalizačného potrubia.

Odborník radí

Miroslav Zliechovec, produktový manažér spoločnosti 
Knauf Insulation

Aké ďalšie vlastnosti okrem tepelnoizolačnej schopnosti sú dôležité pri materiáloch na izoláciu obytného podkrovia?

Dôležité je, aby medzi izoláciou a krokvami nevznikali netesnosti. Preto sú na zateplenie šikmých striech veľmi vhodné pružné materiály, akými sú ekologické produkty z minerálnej vlny, ktoré sa vďaka svojej vláknitej štruktúre vynikajúco prispôsobujú nerovnostiam v strešnej konštrukcii. Pružné minerálne vlákna dokonale vypĺňajú medzikrokvový priestor. Produkty na báze minerálnych vlákien tiež lepšie zabraňujú prehrievaniu šikmej strechy ako materiály na báze penových plastov, keďže majú vyššiu hustotu a mernú tepelnú kapacitu. Minerálne dosky sú pri rovnakých rozmeroch ťažšie ako penové tepelné izolácie, vďaka čomu dokážu zadržať podstatne viac tepla na dlhší čas.

Aké sú trendy?

Trendom sú dnes komplexné riešenia na zateplenie krovu (napr. LDS systém), kde je tepelná izolácia doplnená systémovými komponentmi (difúzna fólia a parozábrana, pásky a tmel na spojenie vrstiev a napojenie na stenu...). To znižuje riziko chýb pri návrhu aj pri realizácii strešnej konštrukcie.

Ďalším výrazným trendom je ekologický prístup k výstavbe – ľudia preferujú prírodné materiály, zaujíma ich však aj pohodlie bývania. Obom týmto tendenciám vyhovujú minerálne izolácie a difúzne otvorené systémy drevostavieb, teda také, kde schopnosť materiálov prepúšťať vodné pary smerom k exteriéru rastie. Pri takejto skladbe vrstiev môžu pary zo strešnej konštrukcie voľne unikať. Preferujú sa pritom konštrukcie s aktívnou vzduchovou medzerou nad difúznou fóliou.

Iný prístup

Strechy s dreveným krovom majú u nás silnú tradíciu, pri stavbe podkrovia však nie sú ani zďaleka jedinou možnosťou. Alternatívou sú napríklad ťažké strechy, konštrukčne podobné plochým strechám moderných rodinných domov. Výhoda ťažkej strechy (s hmotnosťou minimálne 150 kg/m2) je rovnaká ako výhoda masívnych obvodových konštrukcií – podstatne vyššia schopnosť akumulovať teplo, čo prináša pozitíva pri ochrane podstrešného priestoru pred prehrievaním. Takéto konštrukcie však majú aj prirodzene vysokú schopnosť chrániť interiér pred hlukom.

Príkladom je masívna strecha YTONG Komfort s plošnou hmotnosťou 225 kg/m2, ktorú nedávno uviedla na trh spoločnosť Xella. Nosnú konštrukciu tvorí masívny rebierkový železobetónový strop s vložkami YTONG. Tie vďaka svojmu homogénnemu charakteru spolupôsobia so železobetónovými rebrami a umožňujú vyhotovenie „bez nadbetónovania“, takže týmto spôsobom možno stavať nielen ploché, ale aj šikmé strechy až do sklonu 40°. Táto nosná konštrukcia sa zvyčajne zatepľuje minerálnou tepelnou izoláciou YTONG Multipor alebo izolačnými systémami z minerálnej vlny, možno však použiť aj polystyrén alebo polyuretán. Ako povrchová vrstva sa uplatní akákoľvek strešná krytina. 

Ťažká strecha vás síce vyjde o niečo drahšie než klasický krov, jej veľkou výhodou je však odolnosť proti Achillovej päte bežných podkroví – prehrievaniu. Výrobca uvádza, že v realizovaných projektoch s týmto typom striech nestúpla v lete teplota v podkroví nad 25 °C, a to bez použitia klimatizácie.

Na renováciu a dodatočnú tepelnú izoláciu šikmých a strmých striech je určená doska Kingspan Therma TP10 Renova. Ide o izolačný PIR panel z tvrdej peny, z oboch strán ošetrený viacerými vrstvami hliníka, na ktorých sú nalepené tri drevené latky. Po odstránení starej strešnej krytiny, strešných lát a dosiek a kontrole stavu strešného podkladu stačí na montáž panelov Therma TP10 len jeden krok. Priamo na ne sa potom môžu opätovne položiť strešné laty a krytina. Komfortnú prácu s panelmi zabezpečia aj príslušné klince.

Otázka, či drevená alebo ťažká, sa môže týkať nielen konštrukcie domu, ale aj konštrukcie strechy. Masívna strecha YTONG Komfort od spoločnosti Xella má plošnú hmotnosť 225 kg/m2. Túto nosnú konštrukciu, tvorenú rebierkovým železobetónovým stropom a vložkami YTONG, možno realizovať „bez nadbetónovania“, vďaka čomu je vhodná na stavbu plochých aj šikmých striech až do sklonu 40°. Na jej zateplenie sú vhodné rôzne tepelnoizolačné systémy, povrch môže tvoriť prakticky akákoľvek strešná krytina.

Kde presne má byť parozábrana? Úlohou parozábrany je brániť prenikaniu vodných pár do konštrukcie strechy zo strany interiéru a zabezpečiť vzduchotesnosť strešnej konštrukcie. Dnešným trendom je jej umiestnenie medzi dvoma vrstvami izolácie, teda nie celkom na strane interiéru. Vytvorí sa tým tzv. inštalačná rovina, v ktorej sa vedú všetky rozvody, takže nehrozí narušenie tesnosti parozábrany okolo ich priestupov. Keďže konštrukcie obvodových stien s inštalačnou rovinou sú dnes pri nízkoenergetických a pasívnych drevostavbách bežným štandardom, je logické, ak takéto riešenie pokračuje zo stien aj na úroveň strechy.

Celková hrúbka izolácie strechy nad obytným podkrovím by mala byť 250 mm a viac pri λ ≤ 0,035. Izolácia by sa mala inštalovať aspoň v dvoch vrstvách tak, aby sa eliminovali tepelné mosty v miestach nosných prvkov.

Príklady skladieb strešného plášťa zateplenej šikmej strechy

Zateplenie nad krokvami

Často sa využíva pri rekonštrukciách, najmä ak má byť konštrukcia krovu v interiéri priznaná. Výhodou je eliminovanie tepelných mostov súvisiacich s nosnou konštrukciou krovu a tiež to, že vrstvy zateplenia neznížia svetlú výšku podkrovia. Nevýhodou môže byť menšia hrúbka izolačných vrstiev a nutnosť realizácie zo strany exteriéru.

Strešný plášť s tepelnou izoláciou nad krokvami, kontaktnou parozábranou a poistnou hydroizoláciou 
1 – celoplošné debnenie, pohľadové z interiéru
2 – parozábrana
3 – krokva
4 – prídavná nosná konštrukcia zateplenia nad krokvami
5 – tepelná izolácia v dvoch vrstvách
6 – poistná hydroizolácia
7 – latovanie
8 – krytina


Zateplenie medzi a pod krokvami

Dnes štandardný variant, ktorým sa dá dosiahnuť vyhovujúce zateplenie strechy. Hrúbka hlavnej tepelnej izolácie väčšinou zodpovedá výške krokiev. Výhodou je možnosť realizácie z interiéru, nevýhodou môže byť zmenšenie podstrešného priestoru, najmä pri väčšej hrúbke spodnej vrstvy izolácie. Rizikové je tiež umiestnenie parozábrany na spodnej strane vnútornej tepelnej izolácie – ľahko sa totiž môže porušiť priestupmi elektrických káblov či iných rozvodov.

Skladba strešného plášťa s dvoma vrstvami minerálnej tepelnej izolácie a parozábranou umiestnenou na vnútornej tepelnej izolácii 

1 – strešná krytina
2 – latovanie
3 – krokva
4 – kontaktná difúzna hydroizolačná fólia
5 – hlavná tepelná izolácia
6 – prídavná tepelná izolácia
7 – parozábrana
8 – rošt 
9 – sadrokartón

Zateplenie medzi, nad a pod krokvami

Kombináciou troch vrstiev tepelnej izolácie sa najľahšie dosiahnu hodnoty potrebné v nízkoenergetických a pasívnych domoch. Väčšia hrúbka izolácie je tu, samozrejme, spojená aj s vyššou cenou. Výhodou je vysoká tepelná pohoda v interiéri aj eliminovanie tepelných mostov. Parozábranu sa v tomto prípade odporúča umiestniť medzi hlavnú a spodnú prídavnú tepelnú izoláciu.

Strešný plášť s tepelnou izoláciou medzi, nad a pod krokvami 

1 – sadrokartón
2 – prídavná tepelná izolácia pod krokvami
3 – parozábrana
4 – hlavná tepelná izolácia medzi krokvami
5 – prídavná tepelná izolácia nad krokvami
6 – doplnková drevená nosná konštrukcia zateplenia
7 – poistná hydroizolácia
8 – latovanie
9 – krytina


Text: ERIKA KUHNOVÁ
Foto: SANTIAGO GARCES A ARCHÍV FIRIEM ODBORNÁ SPOLUPRÁCA: MIROSLAV ZLIECHOVEC, KNAUF INSULATION
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky